V uplynulom týždni vyšla vo vydavateľstve Porta libri nová historická populárno-vedná publikácia Štúrovci, ako ste ich nepoznali, ktorú napísal archivár Bratislavského seniorátu a člen Archívnej rady ECAV na Slovensku Martin Kováč.
29. 10. 2012
20. 10. 2012
Račianske múzeum s galériou v Koloničovej kúrii - návrh
4. 10. 2012
Priateľom z internetu
Nie som človek túžiaci po sláve, ale len dobrovoľník. Už od detstva mi za moju prácu mnoho ľudí zaplatilo slovom ďakujem.
Keď som mal dva roky, zomrel nám otec. Po jeho smrti nás zostalo žiť sedem bratov a jedna sestra. Mama sa o nás starala sama. Ona nám bola vzorom pre ďalší život. Veď ako 11-ročná išla slúžiť k deťom do bohatých rodín v Budapešti. Jej životné skúsenosti k práci, úcte, láske k ľuďom a k prírode. Jej slová mám stále v hlave, keď mi povedala: „Ži tak, aby si nikdy nepovedal človeku, ktorý ťa požiada o pomoc, že nemôžeš, alebo nevieš. Máš svoj rozum, tak porozmýšľaj, ako pomôcť. Nevieš, aký osud v živote ťa čaká. Drž sa mojich slov a budeš vždy dobrým a uctievaným človekom. Pomôž komukoľvek, akokoľvek, ak môžeš a budeš šťastný dovtedy, kým ty nebudeš od nikoho pomoc potrebovať“. Nám chlapcom povedala: „Vy bratia sa nikdy nesmiete medzi sebou hnevať, aj keď sa vaše ženy navzájom pohnevajú“. S týmito ponaučeniami som žil, pracoval, pomáhal a odovzdával svoje vedomosti mladším chlapcom a spolupracovníkom. Preto som sa dožil 85 rokov v úcte spoluobčanov, starších a mladších ľudí.
Dňa 25. septembra bolo stretnutie železničiarov dôchodcov. Bol som dojatý, keď mi 62 účastníkov podalo ruku a prialo veľa zdravia, dlhovekosť, pokračovať v mojej činnosti a mnohí vyslovili želanie: „Príď sa aj so mnou na mojom pohrebe rozlúčiť.“ Aj pre túto moju činnosť ma pozná mnoho ľudí v okolí. Keď niektorý spoluzamestnanec zomrie, rodina ma pozve rozlúčiť sa so zomrelým.
Teraz mám povinnosť poďakovať sa Vám pani Luknárová, pán Ščibrany, pán Sekerka, pán Drotovan za gratulácie, slová úcty, za uznanie mojej činnosti a Vám pani Luknárová za krásnu báseň.
Život beží ďalej a ja v mojej dobrovoľníckej činnosti nemienim prestať, pokiaľ mi bude zdravie slúžiť. Ešte raz všetkým za krásne gratulácie srdečne ďakujem. Potešili ste ma.
Návšteva u priateľa
Sme manželmi už 64 rokov. Mimo nášho zamestnania sme radi zavárali ovocie a zeleninu.
Nemáme žiadnu záhradu, tak sme všetok potrebný tovar kupovali. Nebolo to všetko len pre nás. Radi sme hotové džemy a zaváraniny rozdávali priateľom a známym. Ľudia si od nás pýtali recepty na spracovanie – konzervovanie všetkého, čo príroda dáva. Niektorí, keď k nám telefonovali, sa spýtali, či je tam konzerváreň u Wenzlových. Potom poprosili o recepty a radi nám ponúkli ovocie zadarmo. Sú aj priatelia, ktorí nás zavolajú k nim, aby sme si prišli nabrať ovocie a zeleninu, bolo tomu tak aj tento rok.
Bola sobota, po chladnej noci prišiel pekný slnečný deň. Manželov bývalý kolega z práce, s ktorým si veľmi dobre rozumeli, nás pozval do jeho záhrady. Len pred nedávnom mu zomrela manželka. Veľmi mu chýba. Aby necítil samotu, väčšinu dňa trávi v záhrade. Práce tam je stále dosť. Tento rok sa mu všetko vydarilo. To mu dodávalo chuť do ďalšej práce.
Záhrada je taká veľká, že od vchodu po koniec záhrady nedovidíme. Od začiatku záhrady vedľa drôteného plota je vysadený vinič, ktorý odolával ťažkým strapcom hrozna. Vedľa betónového chodníka sa rozprestiera zelený koberec čerstvo pokosenej trávy. V strede sa nachádza veľký fóliovník, plný papriky a paradajok. Voľné miesta zaplnili veľké hriadky zeleniny. Na ľavej strane záhrady sa pýšia obrovské borovice, smreky, jedle a tiež aj ovocné stromy čerešne, višne, jablone, orechy a iné. V strede, bližšie ku chodníku, je postavená drevená chatka na oddych. Obkolesená je rôznymi voňavými kvetmi. Tiež nás zaujali vysoké kaktusy, asparáty, kríky rozmarínu a rôznych liečivých rastlín. Hlboká studňa predstavuje symbol vlahy pre záhradu. Pri vchode do chatky sú učupené rôzne zaujímavé ozdoby pre zvieratká.
Nestačili sme obdivovať tú krásnu čerstvú zeleninu. Napríklad zeler sa mu nedal ani vykopať, bol veľký ako naša hlava. Už som cítila silnú vôňu varenej zeleniny a jej výbornú chuť. Keď sme mali plné tašky zeleniny, posadali sme si pred chatku k stolu oddýchnuť si pred odchodom, ochutnali sme jeho vínko, ktoré nám chutilo. Cítili sme sa tu veľmi príjemne, veď sme si užili nádherný deň, nadýchali sa čerstvého vzduchu. Cestou domov sme premýšľali, akú hodnotu má ľudské snaženie.
Gabriela Wenzlová