Historický kalendár pre rok 2013

Historický kalendár mestskej časti a farnosti Rača pre rok 2013 

505 rokov od 1. známej zmeny patrocínia

Zóna Račany Rosso - 3. január 2013

Picasaweb album: Zóna Račany Rosso 3. januára 2013

..

Pohľad z viníc na benzínovú pumpu, Púchovskú cestu a otočisko električiek na konci sídliska Komisárky

Pohľad z viníc na Púchovskú cestu a otočisko električiek na konci sídliska Komisárky

Pohľad na sídliská Komisárky a Račany Bianco (vpravo), vinice Huštekle

Pohľad z terás viníc na sídlisko Račany Bianco

Pohľad na sídliská Komisárky a Račany Bianco (vpravo), vinice Huštekle

Pohľad na sídlisko Račany Bianco z viníc

Pohľad na sídlisko Račany Bianco z viníc Huštekle od sidliska Komisárky

Potôčik medzi vinicami Huštekle

Potôčik medzi vinicami Huštekle

Terasy viníc

Hranica sídliska Račany Bianco a rodinnej zástavby na Podbrezovskej ulici

Pôsobenie opáta Jána Gotčára v Rači

Za silnej maďarizácie a po zatvorení slovenských gymnázií, bola Jánovi Gotčárovi zakázaná akákoľvek verejná činnosť.

Vdp. farár Móric Alster, jeho priateľ, spoluzakladateľ Matice Slovenskej a podporovateľ slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, po smrti svojej matky, ktorá s ním žila na fare, prichýlil v roku 1876 na faru svojho priateľa Jána Gotčára, ktorý mal zakázanú činnosť a mal už podlomené zdravie. V zápisoch farskej kroniky sa uvádza, že 1. mája 1882 na „Hody“ mal príležitostnú kázeň opát Ján Gotčár. Je uvedený aj v zozname členov Spolku Svätého Vojtecha, ktorý viedol p. farár Móric Alster. Bol aj spoluzakladajúcim členom „Dobrovoľného hasičského spolku v Rači – 4.5.1882“ a zostal aj jeho podporujúcim členom až do svojej smrti. Zomrel 19. augusta 1883 vo veku 60 rokov a je pochovaný na cintoríne v Rači.

V roku 2000 dal Miestny úrad Rača na pomník pamätnú tabuľu:

JÁN GOTČÁR

 OPÁT *1823 MAKOV +1883 V RAČI

- SLOVENSKÝ RODOĽUB -

Zakladajúci člen Matice slovenskej, člen delegácie Memoranda Slovákov do Viedne, profesor znievskokláštorského gymnázia, ktorý posledných sedem rokov svojho života žil v Rači (1876 - 1883) a je pochovaný na tomto cintoríne.

19. augusta 2013 bude 130 rokov od jeho smrti

Pochovaný je v Rači.

Spracoval: Ľ. Havlovič

Bratislava-Rača, január 2013

V Národnom kalendári, ktorý každoročne vydáva Matica slovenská, je v najnovšom ročníku – na rok 2013 – na str. 23 v rámci aktuálneho kalendária uvedená podrobnejšia informácia o tomto významnom národovcovi:

„Ján Gotčár. Po štúdiách filozofie v Trnave a teológie v Banskej Bystrici sa venoval pedagogike. Zastával významné posty v školstve ako riaditeľ gymnázia v Užhorode, školský radca a hlavný dozorca škôl v Oradei. Roku 1867 ho predčasne penzionovali.

Bol členom prípravného výboru Matice slovenskej, spoluzakladateľom slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. V novinových článkoch presadzoval rovnoprávnosť národov v Uhorsku.“

(Pripomíname si v júni, NK 2013, str. 23)

V roku 2013 si pripomenieme:

1. júna 2013 - 190. výročie jeho narodenia (1.6.1823 v Makove)

a súčasne

19. augusta 2013 - 130. výročie jeho úmrtia (19.8.1883 v Račišdorfe, t. č. Bratislave – Rači)

Podľa korešpondencie s MO MS a MÚ v obci Makov bude v júni spomienka na tohto významného človeka naša spoločná.

Spracovala: D. Luknárová

Bratislava-Rača, január 2013

Sviatky slnovratu za nami

Vianoce nie sú výlučne kresťanským sviatkom. Starí slovania oslavovali zimný slnovrat ako sviatok boha Koľadu.

Podstata sviatku spočívala v obchádzaní s figúrou – „dieťatkom“, symbolizujúcim nanovo zrodené slnko – obraz začiatku nového ročného cyklu. Chodilo sa tiež s piesňami, zariekávadlami a s prosbou o podarovanie – štedrosť bola totiž zárukou bohatstva v budúcom roku. V niektorých krajinách na Rusi predstavovala Koljadu dievčina odetá v bielom.

Na Bielej Rusi dokonca dve dievčiny, z ktorých jedna predstavovala bohatú a druhá chudobnú Koledu. Hospodár, ku ktorému ich priviedli, si mal jednu z nich vybrať – podľa toho poznával, aký rok ho čaká. Celkovo boli sviatky v období dnešných Vianoc tradične spájané s veštením a predvídaním vývoja v budúcom roku. K zvláštnym vianočným zvykom, ktoré sa zachovali iba u južných Slovanov, patrilo pálenie kmeňa, pňa alebo vetvy, nazývanej u Srbov badnjak, u Bulharov badnik, u Slovincov božič.

K zimným slnovratovým slávnostiam patrili aj maškarné sprievody a hry. Tie silne pripomínali podobné zvyky z rímskeho alebo gréckeho prostredia, kde prežívali ako pohanské relikty ešte v kresťanskej dobe. Preobliekanie sa a nosenie masiek patrilo k všeobecne rozšíreným kultovým prvkom na všetkých kontinentoch a nechýbalo teda ani u Slovanov. Svedčia o tom nielen cirkevné zákazy z 11. – 13. storočia, ale aj archeologické nálezy kožených masiek, napríklad z Novgorodu. Nosili sa najmä masky zvieracie – medveďa, koňa, kozla, vlka, tura, alebo sa muži preobliekali za ženy a naopak.

Pôvodný zmysel tohto konania bol zrejme apotropaický – malo zastrašiť a zmiasť démonov a odvrátiť ich zlú pôsobnosť. Po zimnom slnovrate išlo o zapudenie duchov temnoty, v ostatných prípadoch o zahnanie chorôb, či duší mŕtvych. Rovnaký apotropaický účel mali aj kultické tance v maskách. Hry s maskami boli také obľúbené, že neskôr prenikali až do kostolov. Ešte v roku 1207 sa pohoršuje pápež Inocenc III. nad tým, že sa v poľských kostoloch usporadúvali hry s maskami. Zimné maškarády mimo kostol, často doprevádzané neviazanosťami, sa však nepodarilo nikdy úplne potlačiť.

Porovnajme český masopust, juhoslovanské a slovenské turice (masky s kobylou hlavou), podobné poľské kobylnice, či staročeskú klibnu (maska štvornohej obludy, ktorú predstavovali dvaja ľudia).

A ako je to s narodením spasiteľa?

Tu si kresťanská cirkev pomohla symbolmi: Je mnoho spasiteľov s rovnakými atribútmi. Prečo ale práve tieto atribúty? Zrodenie z panny - 25. decembra?

- Zrodenie je astrologické. Hviezda na severe je Sírius, ktorá sa 24.12. vyrovná s tromi najostrejším hviezdami v súhvezdí Orión. Tieto hviezdy sú po celé stáročia nazývané - Traja králi.Traja králi a Sírius ukazujú na miesto východu Slnka 25.12.. To preto Traja králi nasledujú hviezdu na východe, aby našli Slnko - zrodenie Slnka. Panna Mária označuje súhvezdie panny. Starodávny symbol pre Pannu je "M". Preto sa každé meno spasiteľovej matky začína písmenom "M" (Myrra, Maya). Betlehem takto poukazuje na súhvezdie Panny. Miesta na oblohe, nie na Zemi. Okolo 25.12. nastáva ďalší zaujímavý fenomén. Od letného do zimného slnovratu sa dni skracujú a sú chladnejšie a z perspektívy severnej pologule sa zdá, že sa Slnko pohybuje na juh, zmenšuje sa a slabne. Skracovanie dní a chradnutie plodín s blížiacim sa zimným slnovratom symbolizovalo v starých dobách proces smrti: Bola to smrť Slnka. 22.12. bol ústup Slnka dokončený. Slnko, ktoré sa po 6 mesiacoch pohybuje smerom k juhu, sa dostáva na svoj najnižší bod na oblohe. Prestane sa pohybovať na juh na celé 3 dni. A počas tejto pauzy Slnko sa zdržuje v blízkosti súhvezdia Južného kríža, čiže Crux. A potom 25.12. sa Slnko opäť pohne o jeden stupeň, tentoraz na sever. Preto sa hovorilo, že Slnko zomrelo na kríži, bolo mŕtve tri dni a vzkriesené znovu zrodené. Toto je dôvod, prečo Ježiš a mnoho ďalších slnečných bohov majú spoločné ukrižovanie, smrť po tri dni a vzkriesenie. Dvanásť učeníkov je jednoducho 12 znamení zverokruhu, s ktorými Ježiš ako Slnko cestuje.

Kríž: Toto nie je kresťanský symbol, ale pohanský symbol zverokruhu. Cirkev nechala väčšinu týchto krížov a kostolov zbúrať, zostalo ich len niekoľko a je to aj symbol Keltov. Ako sa stal súčasťou keltského kríža onen kruh? V Írsku pôvodné keltské náboženské predstavy pozvoľna splynuli s kresťanstvom a k posvätnému znameniu kríža sa pridružili oveľa starší posvätný prvok - slnečný kruh. Podobne vyzerá bretónsky kríž, ktorý je vlastne zároveň stále Taranisovým kolesom - slnečným znamením, ktoré delí kruh buď štyrmi elektrónmi, alebo ôsmimi. Preto bol Ježiš zobrazovaný s hlavou na kríži, pretože Ježiš je vlastne Slnko - život, teplo, svetlo. Postava Ježiša je astrologický hybrid a plagiát egyptského boha Slnka Horusa.

Takto to vyzerá na oblohe

Zdroj:
http://www.2012rok.sk/wp/ludia/12590-povodne-slovanske-sviatky-zimny-slnovrat
http://vedy.sk/sk/slovanske_sviatky_a_obrady.php#kolada