Keď je marec o knihách, potom je aj o učiteľoch...

„Knihy ako najvernejší priatelia rady s nami besedujú, hovoria s nami úprimne, otvorene a bez pretvárky o všetkom, o čom chceme, poučujú nás, dávajú návody, povzbudzujú, utešujú a veci nášmu zraku veľmi vzdialené predkladajú nám ako prítomné. Aká podivuhodná je moc, vznešenosť a priamo božskosť kníh! Keby neboli knihy, boli by sme všetci celkom nevzdelaní, pretože by sme nepoznali minulosť, nevedeli by sme o veciach božských ani ľudských. A keby sme aj nejaké vedomosti mali, boli by to bájky, nestálosťou ústneho podania tisíckrát premenené na niečo iné. Aký sú teda knihy božský dar venovaný ľudskej mysli!“ Tieto a ďalšie vety na tému „Ako dômyselne používať knihy, hlavný nástroj vzdelania“ majú už patričný vek. Odzneli z úst J. A. Komenského vo veľkej sieni potockej školy 28. novembra roku 1650. Je obdivuhodné, ako presne, ako výstižne sa prihovárajú aj našej dnešnej dobe! Obhajujú múdrosť, vzdelávanie, poznanie. Toto posolstvo uznávaného „učiteľa národov“ nestratilo dodnes svoju aktuálnosť. Hoci sa ľudská spoločnosť za tých 360 rokov značne zmenila, atribút vzdelanosti človeka má nadčasovú platnosť.

Vravieť o vzdelaní, alebo lepšie o vzdelávaní však nemožno bez školy, bez škôl a hovoriť o škole, to znamená hovoriť aj o žiakoch, aj o učiteľoch. V tom istom príhovore Komenského sa nájdu i tieto vety: „A teda milujme školy, milujme aj knihy, dušu škôl, pretože ak školy nie sú oživované knihami, sú mŕtve.“ Mŕtve sú aj vtedy, ak nemajú svojich žiakov, ak nemajú žiaci svojich učiteľov, neboli by životaschopné, ak by učitelia nevedeli, čo majú učiť, ak by z rôznych dôvodov – neučili.

Často sa po tieto dni hovorilo aj hovorí o školách. Nedávno písali maturanti testy aj písomné práce, ktoré sú už súčasťou maturity, deviataci majú pred sebou monitoring vedomostí zo slovenského jazyka a matematiky, známe sú podľa zápisu počty budúcich prvákov, stredné a vysoké školy predkladajú svoju ponuku študijných odborov na nový školský rok.

Veru, škola má pre každého z nás celkom istú podobu, predstavu, zrkadlo, spomienku. Bolo alebo je to miesto, kde sa každému rôznym spôsobom ponúklo, alebo práve teraz dostáva - vzdelanie. (A možno...iste?...aj niečo naviac.) Tí, ktorí ho poskytujú či sprostredkovávajú, nemôžu byť svojim žiakom a študentom ľahostajní. A iste ani žiaci a študenti, im. Je to vzájomný a živý vzťah. Funguje veľakrát až za hranice školských rokov. Veď či si nepamätajú učitelia svojich žiakov? A čo my, ako žiaci, (hoci už bývalí) – koľkých svojich učiteľov si pamätáme a pripomíname aj po rokoch! Možno je to prvácka pani učiteľka alebo prísny učiteľ matematiky, možno správny telocvikár alebo trochu roztržitý učiteľ botaniky.

Aj naša Rača má viacero „svojich“ učiteľov a učiteliek, na ktorých spomínajú celé generácie ich žiakov. Len si skúsme pripomenúť ich mená – pani učiteľka Fedorová, Nízka, Krušpánová, Holčeková, Kováčová, Poláčeková, Lišková, Lednárová, Vachajová, Runová, Uhnáková, pán učiteľ Moravčík, Zámečník, Lopašovský, ale aj manželské dvojice učiteľov – Chyžnajovci, Bielekovci, Miklošovci, Záhorskí, Annerovci a iste by sa dalo takto menovať ďalších a ďalších a spomínať pritom na veselé i vážne príhody zo školských lavíc. Pred desiatimi rokmi si žiaci račianskych škôl na podnet MO MS a Školského úradu zaujímavým medziškolským projektom pripomenuli roky učiteľovania v Rači známej slovenskej spisovateľky Zlaty Dônčovej. Z račianskych učiteľských legiend si toho roku pripomíname Františka Kubu, ktorý 17. 3. 1885 (130. výr.) prišiel učiť žiakov v katolíckej račišdorfskej škole a pôsobil v našej obci celých 40 rokov.

Spomedzi račianskych škôl oslavuje najmladšia z nich ZŠ Tbiliská 4 v tomto školskom roku už svoje 30. výročie.

28. marec neprestal byť Dňom učiteľov a rovnako neprestalo byť pre celú širokú pedagogickú obec aktuálne posolstvo J. A. Komenského: „Prírodu skúmaj! Z kvetu býva plod. Človeka skúmaj a veď k vedomosti, lebo múdrosť je vernosť dobrým citom v každom z nás.“ A možno by sa dal pridať aj ešte starší výrok o vzdelaní z veľkomoravských legiend o sv. Konštantínovi :„Múdrosť žiari viac ako slnko. Prikázanie je kahanom, ale naučenie, to je svetlom.“

A čo knihy? Bolo o nich a nimi toľko povedané a stále sa hovorí, ak sa číta. Uvediem na záver len jeden z citátov, ktoré sa mi páčia : Čítanie dobrej knihy je vlastne dialóg – kniha hovorí – duša odpovedá. (André Maurois)

NEZABÚDAM - SPOMÍNAM

Dňa 26. marca 2015 je 70. výročie  
bombardovania železničnej stanice a obytnej časti Bratislavy

zvanej RENDEZ

František Kubu – 83. výročie úmrtia

Čas nezastavíš -

plynie neustále

No ak si svojím životom

               a prácou

zanechal stopu,

ktorá je smerovkou,

            dobrom  pre iných –

Nežil si svoj život márne...

František Kubu

25. 1. 1932 – 83. výročie od úmrtia

V Rači pôsobil 40 rokov (1885-1925) ako správca školy, učiteľ, organista, predseda v spolkoch Orol a Dobrovoľný hasičský spolok.

František Kubu prišiel ako učiteľ do našej obce 17. 3. 1885 ( 130. výr.) a postupne sa jeho prínos v kultúrno-osvetovej oblasti stáva  skutočne mnohostranný. Za jeho pôsobenia bola o.i. nacvičená a tradične sa spievala na Vianoce vo Farskom kostole sv. Filipa a Jakuba polnočná omša od Jána Jakuba Rybu. Tradícia tejto spievanej polnočnej omše dovŕšila v našej obci skoro 100 rokov.

Slovenský Orol v Račištorfe v roku 1923, Fr. Kubu sedí v strede tretieho radu

Dom č. 46 na Alstrovej ulici

Dom vilového typu s barokovými prvkami pochádza z konca 19. storočia, je to bývalý dom učiteľa a organistu Františka Kubu.

František Kubu pôsobil v Rači celých štyridsať rokov. Ani v dobe silnejúcej maďarizácie roku 1895 nepodľahol politickému tlaku zo strany vrchnosti a v škole, ktorú spravoval, sa aj napriek vyhrážkam vyučovalo po slovensky.

V roku 1925 ho penzionovali,  ale aj zaslúžený odpočinok  dožil v Rači. Za jeho pôsobenia bol v roku 1882 založený Dobrovoľný hasičský zbor v Račišdorfe; F.K. bol jeho čestným predsedom. Stal sa aj predsedom Slovenského orla, založeného v obci  roku 1923. Bol členom výboru Spolku svätého Vojtecha aj členom Zväzu učiteľov Slovenska.

František Kubu, vážený občan a vzácny kultúrno-osvetový činiteľ v našej obci, zomrel 25. januára 1932. 

Česť jeho pamiatke!

Peter Ševčovič – 80. výročie narodenia

16. 3. 1935 – 80. výročie narodenia

Peter Ševčovič,   

prozaik, dramatik a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež. Veľkú časť života prežil v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači.

Patril k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier, desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel.

Väčšia časť jeho tvorby sa spája s Bratislavou. Napr.  Z kuchyne starého Prešporka, Z kuchyne prešporských vodníkov, Z kuchyne bohémskej Bratislavy. Z televíznych inscenácií mala mimoriadny úspech jeho hra Chlap zvaný Brumteles. Námety pre jeho hry boli rôznorodé – od robotníckeho hnutia cez 2. svetovú vojnu a život v neúplných rodinách, až po aktuálne spoločenské problémy.

P. Ševčovič  zomrel pred deviatimi rokmi 14. 4. 2006.