Stretnutie žiakov po 50 rokoch od ukončenia ZDŠ v Rači

Veru, 5 rokov ubehlo ako voda od stretnutia po 45 rokoch (1965 – 2010), ktoré sme považovali za generálku na tohtoročné stretnutie. Výbornou spoluprácou prípravného výboru bola účasť asi 55 žiakov zo všetkých tried (A, B aj C). Za každú triedu sme pozvali aj triednu učiteľku. Nálada bola výborná, stretnutie sa vydarilo. Informácia o stretnutí s fotografiami a menoslovmi tried je na portáli račan.sk, fotografie a menoslovy sú aj v tomto článku. Spoznali ste na nich vašich rodičov, príbuzných alebo známych? Neváhajte ich kontaktovať.

V tomto období finišujeme s prípravou historickej polstoročnice (1965 – 2015) od ukončenia základnej školy v Rači. Stretnutie bude v Reštaurácii Sedmička na Žitnej ul.1 (bývalá Kozmetika) v piatok 22. mája o 17:00 hod. Účasť opäť prisľúbili aj naše učiteľky pani Bieleková, Hečková a Šníderová.

Ešte stále je čas na prihlásenie sa za vstupný poplatok 20,- EUR. Informácie získate na mailovej adrese acelkova@gmail.com.

Napísala: Anna Čelková – Ščibrányová

Žiaci 9.A triedy ZDŠ Čachtická, Rača - rok ukončenia 1965
Triedna učiteľka: Bieleková Mária

1. Benkovič Stanislav (horný rad, 1. sprava)
2. Bereš Jozef (horný rad, 2. zľava)
3. Brychta František (nie je na fotografii)
4. Budovský Marián (stredný rad, 1. zľava)
5. Čík Miroslav (horný rad, 4. sprava)
6. Huňavý Ivan (horný rad, 2. sprava)
7. Máťuš Alexander (horný rad, 1. zľava)
8. Perbecký Štefan (horný rad, 3. sprava)
9. Pittner Peter (horný rad, 5. zľava)
10. Sečkár Pavol (stredný rad, 1. sprava)
11. Selecký Július (prvý rad, zprava)
12. Slezák František (prvý rad, zľava)
13. Schmidt Alojz (horný rad, 4. zľava)
14. Ščibrányi Miroslav (nie je na fotografii)
15. Tausberík Ján (horný rad, 5. sprava)
16. Zacharda Augustín (horný rad, 3. zľava)
17. Barišová Jarmila – vyd. Holíková (nie je na fotografii)
18. Bučeková Mária (nie je na fotografii)
19. Brychtová Alena – vyd. Haászová (spodný rad, 2. sprava)
20. Budovská Viera (stredný rad, 2. zľava)
21. Feketová Alžbeta – vyd. Kohanová (spodný rad, 2. zľava)
22. Fialová Viola – vyd. Choreňová (stredný rad, 4. zľava)
23. Frgalová Daniela – vyd. Číková (stredný rad 4. sprava)
24. Išpoldová Daniela – (spodný rad, 3. sprava) , zomrela
25. Hrdličková Ľudmila – (spodný rad, 1. zľava), zomrela
26. Kleštincová Viera – vyd. Nádašská (spodný rad, 3. zľava)
27. Kramplová Magda – vyd. Rafajová (spodný rad, 1. sprava)
28. Letenajová Oľga – vyd. Paulusová (stredný rad, 3. zľava)
29. Luknárová Miroslava – vyd. Horňáková (spodný rad, 4. sprava)
30. Strížová Katarína (stredný rad, 5. sprava)
31. Šimoničová Eva (stredný rad, 3. sprava)
32. Šuchmová Helena (stredný rad, 2. sprava), zomrela
33. Žitná Žofia – vyd. Ďurďovičová (stredný rad, 5. zľava), zomrela





Žiaci 9.B triedy ZDŠ Čachtická Rača – rok ukončenia 1965
Triedny učiteľ: Mikloš Vojtech (zomrel)

1. Backa Albert (nie je na fotografii), zomrel
2. Boudný Jaroslav (stredný rad, 5. zľava), zomrel
3. Čík Miroslav (stredný rad, 1. zľava), zomrel
4. Fekete Miroslav (horný rad, 2. sprava)
5. Halinkovič Valentín (stredný rad, 4. sprava)
6. Hauskrecht Stanislav (horný rad, 1.s prava)
7. Henčl Jozef (horný rad, 3. sprava)
8. Hromek Dalibor (nie je na fotografii), zomrel
9. Katulinec Anton (stredný rad, 6. sprava)
10. Klinko Karol (stredný rad, 1. sprava)
11. Máťuš Bohumil (stredný rad, 5. sprava)
12. Máťuš Ján (stredný rad, 3. zľava)
13. Morávek Peter (stredný rad, 4. zľava)
14. Pardély Ferdinand (stredný rad, 2. zľava)
15. Polakovič Karol (stredný rad, 2. sprava)
16. Polák Peter (stredný rad, 6. zľava)
17. Václav Igor (horný rad, 4. sprava)
18. Žitný Marián (stredný rad, 3. sprava)
19. Barčáková Alžbeta vyd. Kubečková, (spodný rad, 3. zľava)
20. Cíchová Mária – vyd. Biháriová, (spodný rad, 2. zľava)
21. Dindžíková Anna – (spodný rad, 3. sprava)
22. Dujsíková Mária – vyd. Pažitná, (spodný rad, 6. sprava)
23. Ďurčeková Dagmar – vyd. Zeljko, (spodný rad, 4. sprava)
24. Galbová Helena – vyd. Sláviková, (spodný rad, 2. sprava)
25. Križanovičová Anna – vyd. Lackovičová, (spodný rad, 5. zľava)
26. Krutilová Magda (spodný rad, 4. zľava), zomrela
27. Paličová Mária (spodný rad, 1.sprava)
28. Poláková Anna – vyd. Kočvarová, (horný rad, 4. zľava)
29. Poláková Drahomíra – vyd. Zubalová, (horný rad, 5. sprava)
30. Povinská Anna – vyd. Wagnerová, (spodný rad, 1. zľava)
31. Stovíčková Dagmar – vyd. Kurejová, (horný rad, 3. zľava)
32. Ščibrányová Anna – vyd. Čelková, (spodný rad, 5. sprava)
33. Šišková Miroslava (horný rad, 5. zľava)
34. Šoltésová Magda – vyd. Petrufová, (horný rad, 2. zľava)
35. Žitná Mária (horný rad, 1. zľava)





Žiaci 9.C triedy ZDŠ Čachtická Rača – rok ukončenia 1965
Triedna učiteľka: Šníderová Anna

1. Bednarič Vojtech (horný rad, 2. zľava)
2. Cích Dušan (nie je na fotografii)
3. Gajdoš Ľubomír (horný rad, 3. zľava)
4. Chovan Ivan (nie je na fotografii)
5. Krištofič Viliam (horný rad, 1. zľava)
6. Krištofič Ladislav (stredný rad, 3. sprava)
7. Kohút Rudolf (prvý rad, zľava), zomrel
8. Koštial Kamil (nie je na fotografii)
9. Lív Ivan stredný rad, 2. zľava)
10. Luknár Karol (stredný rad, 1. sprava)
11. Majerík Peter (nie je na fotografii)
12. Rakyta Milan (stredný rad, 1. zľava)
13. Rohoň Jaroslav (stredný rad, 3. zľava)
14. Rusnák Peter (prvý rad, sprava)
15. Slováček Ľubomír (horný rad, 1. sprava)
16. Šrámek Jozef (horný rad, 2. sprava)
17. Vulgán Augustín (stredný rad, 2. sprava)
18. Cíchová Zuzana (stredný rad, 4. sprava)
19. Halinkovičová Magda – vyd. Kolárčiková (spodný rad, 3. sprava)
20. Holíková Eva – vyd. Vranová (spodný rad, 1. sprava)
21. Fialová Viera (nie je na fotografii)
22. Janečková Milada (spodný rad, 1. zľava)
23. Krížiková Agneša – vyd. Mackovčinová (stredný rad, 4. sprava)
24. Kriššáková Marianna – vyd. Šustová (spodný rad, 4. zľava)
25. Lednárová Viera st. (spodný rad, 2. sprava)
26. Lednárová Viera ml. – vyd. Sabová (nie je na fotografii)
27. Máťušová Soňa (spodný rad, 2. zľava)
28. Polakovičová Jarmila (spodný rad, 4. sprava)
29. Pulcová Jarmila (stredný rad, 5. zľava)
30. Strelcová Sylvia (spodný rad, 3. sprava), zomrela
31. Wenghová Radmila (nie je na fotografii)

Kto si ešte pamätá? Kto si spomenie?

V Historickom kalendári na rok 2015, spracovanom p. M. Hatalovou, nájdeme medzi výročiami na mesiac apríl aj toto heslo:

V roku 1975 (40 rokov) – 13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená prvá expozícia „Račianskej izby“ v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Expozícia pozostávala z pamätnej izby s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov a bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači ako dar MO MS k 30. výročiu oslobodenia Rače. Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od roku 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.

Kto si ešte pamätá? Kto si spomenie... áno, ešte žijú viacerí pamätníci tých vzácnych chvíľ, keď sa podarilo nadšencom z MO Matice slovenskej splniť si svoj sen – otvoriť malé národopisné múzeum a v ňom sústrediť cenné exponáty svedčiace nielen o vinohradníckej tradícii obce, ale aj o jej pohnutej a bohatej občianskej histórii.

13. apríla 1975 sa konala veľká slávnosť - pán Ľudovít Havlovič, ktorý patril k zakladateľom Izby si na tento deň spomína takto: „Bola nedeľa, okolo tretej popoludní. Pred domom, ktorý si vzal do prenájmu MO MS od pána Viktora Petschucha, vyhrávala Račianska dychovka. Slávnostné otvorenie Izby vykonal vtedajší predseda MNV Vendelín Veselský, potom spieval spevokol MO MS pod vedením Ing. J. Bieleka. Po príhovore predsedu MO MS JUDr. Karola Poláka začala slávnostná prehliadka expozície „Račianskej izby“ aj so zápisom účastníkov do Pamätnej knihy.“

Už vzhľad domu, kde bola Izba umiestnená, navodzoval historické ovzdušie a pripomínal dávnejšiu typickú architektúru domkov v Račišdorfe a čo potom samotné exponáty? O každom sa dalo rozprávať, spomínať na staršie generácie otcov, dedov, račianskych rodov.

Dom č. 86 na Alstrovej ulici (prevzaté z E-knihy Ľ. Havloviča)

Na mieste dnešného nového domu tu pôvodne stál typický račiansky vinohradnícky dom z konca 18. storočia.

Bývalý dom MO MS a „Račianska izba“ v rokoch 1975-9, stav z roku 1975

Bývalý dom MO MS a "Račianska izba"

Dom mal od majiteľa v prenájme Miestny odbor Matice slovenskej v Rači a v roku 1975 vybudoval v ňom „Račiansku izbu“. Vznikla vďaka brigádnickej práci členov Miestneho odboru Matice slovenskej bez akejkoľvek pomoci vtedajších orgánov a bola darom pre Raču k 30. výročiu oslobodenia. O slávnostnom otvorení 13. apríla 1975 svedčia zápisy v pamätnej knihe. Pôvodne sa „Račianska izba“ mala stať základom pre „Račiansky skanzen“. O tom, ako bola navštevovaná, svedčia zápisy v knihe návštev.

Najčastejšími návštevníkmi boli práve žiaci račianskych škôl, na čom mala veľkú zásluhu vtedajšia učiteľka E. Krušpánová.

Račianska izba - exponáty

Račianska izba – exponáty

„Po prehliadke Izby sa šlo s hudbou do Nemeckého kult. domu dolu ulicou Barónka. V NKD pred početným publikom účinkoval nielen spevokol MO MS, ale aj Račianska dychovka a bohatý kultúrny program vytvorili členovia MO MS v spolupráci so školami. Mám dokumentačný materiál z celej slávnosti – fotografie, negatívy, farebné diapozitívy aj mg nahrávky. A rád, aj keď s veľkou dávkou nielen nostalgie, ale aj rozčarovania si na to obdobie spomínam“ – dokončil svoje rozprávanie p. Havlovič.

Vedomie úcty k rodnej obci a celkovej histórii nášho regiónu viedlo zakladateľov Račianskej pamätnej izby k mnohým plánom a predsavzatiam, ako pokračovať ďalej pri vytváraní pamäťovej mapy našej obce – kedysi aj stredovekého mestečka – Račišdorfu.

Koľká škoda, že vtedajšia doba príliš nepriala ich predsavzatiam, a tak už o 4 roky, v roku 1979, bolo naše miestne múzeum z úradnej moci zrušené.

Dnes už domček, v ktorom bolo, ani nenájdeme. Zato Račiansku pamätnú izbu nájdeme ľahko na jej novom mieste – v budove nášho Obecného domu, kde sa jej dostalo pekného, aj keď trochu tesného priestoru. Víta hlavne v čase Hodov a Vinobrania veľa zvedavých návštevníkov od roku 1998, keď bola jej expozícia opätovne vytvorená vďaka dobrej spolupráci vtedajších pracovníkov MÚ pod vedením starostu p. Ing. Strniska a viacerých členov MO – MS. Bolo by vítané, keby sa dali k spomienkam pána Ľ. Havloviča pridať aj ďalšie spomienkové rozprávania o tejto Izbe a podujatiach i návštevách v nej. K zápisom v Pamätnej knihe, ktorú stále opatruje výbor MO MS, by takto pribudol cenný dokumentačný materiál.

Naša Rača denno-denne mení svoju tvár – dostáva čoraz modernejšiu podobu – len kde-tu ešte pripomína svoju dlhú historickú púť. Vďaka publikáciám, ktoré o nej vyšli v rokoch 1989, 2002, 2012, 2013,2014, si dokážeme pripomenúť a predstaviť mnoho dejov a udalostí, z ktorých sa skladal jej bohatý, ale aj pohnutý život. Možno by sa dalo urobiť aj viac. Možno by si pamäť našej obce zaslúžila viac? Všetko je to na nás, jej súčasných obyvateľoch.

Z dostupného dokumentačného materiálu a publikácií

pripravila D. Luknárová

Kto bol vdp. Vojtech Rudroff?

Katolícky kňaz v Račišdorfe, národovec a bojovník za slovenskú samostatnosť, priekopník modernej pastorácie a okresný školský dekan. Začiatkom apríla si pripomíname 140 rokov od jeho narodenia (*10. 4. 1875).

Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou významnou osobnosťou na račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Narodil sa v Lomnici. Za farára do Račišdorfu ho menovali 3. decembra 1908 a pôsobil tu až do svojej smrti. Zomrel 23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne (napravo od Kostola Panny Márie, Pomocnice kresťanov).

V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr. Mariánsku kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien, Jednotu Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku, letnú kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre farský kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I. svetovej vojne. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9 kňazov. Pre račišdorfských farníkov začal v r. 1928 vydávať „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete.

Dekan Vojtech Rudroff s kňazmi - račianskymi rodákmi na primíciách v roku 1938

Zorganizoval viaceré farské púte – najmä do Mariazellu. Počas jeho pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).

Na našom miestnom cintoríne možno ľahko nájsť hrob tejto významnej račianskej osobnosti. Ale nezaslúžil by si od nás, súčasných, väčšiu starostlivosť?

Z materiálov pp. Ľ. Havloviča a M. Hatalovej

vybrala D. Luknárová

Modrý salón s Hanou Gregorovou v SND

Ak teraz v duchu hádate, kto by to tak mohol byť tá Hana Gregorová, asi vás trocha sklamem – nie, nie je to známa herečka, ktorú teraz často vídať v televízii. No keďže aj ja som sa k nej dostala až po dlhých rokoch štúdia literatúry a predtým som poznala len meno jej slávneho manžela – Jozefa Gregora Tajovského, skúsim ju trocha priblížiť.

Cez uplynulé veľkonočné sviatky nám televízia pripomenula slovenskú divadelnú klasiku Statky-zmätky. Pre mňa to bola aj príležitosť spomenúť si na mamu. Na to, ako mi pri inscenáciách divadelných hier Jozefa Gregora Tajovského vždy rozprávala o postavách, ktoré v nich stvárnila na doskách račianskeho ochotníckeho divadla. Mimochodom, aj Hana Gregorová (1885 – 1958) hrala zamladi ochotnícke divadlo a veľmi túžila po vzdelaní, ktoré jej bolo odopierané. Vo svojich Spomienkach takto opísala svoju reakciu na Tajovského ponuku na sobáš: „´Vydám sa za Vás, aby som mohla žiť duševnejšie a že ste spisovateľ. Teším sa na čítanie kníh vo Vašom domove.´ Jeho byt som si predstavovala plný vytúžených knižiek. Fantázia mladosti...! Dnešné dievčatá, ktoré majú otvorenú cestu k vzdelaniu, sa mi nielen vysmejú, ale sa možno aj začudujú môjmu neobvyklému vyznaniu. Vtedy som vedela, že moje vyznanie práve človek Tajovského zmýšľania a charakteru bude vedieť správne oceniť. Veď v ňom popri mojej srdečnej naivnosti bolo badať aj nevšednú, oslobodzujúcu lásku bez konca a veľkú zaväzujúcu dôveru.“

Prijmite pozvanie ku „krbu a knihe“ do Modrého salóna v Slovenskom národnom divadle, ktorý už tento štvrtok venujeme spisovateľke a prvej slovenskej feministke Hane Gregorovej, autorke výnimočnej eseje o význame ženskej tradície v literatúre a kultúre Slovenka pri krbe a knihe (1929).

KEDY: štvrtok 9. apríla o 19.30 
KDE: Slovenské národné divadlo, Pribinova 17, Bratislava

Zoznámte sa s prvou slovenskou spisovateľkou, ktorá sa verejne označovala za feministku, Hanou Gregorovou (1885 – 1958). Jej jedinečná esej Slovenka pri krbe a knihe (1929) o účasti žien v národnom obrodení vyšla v tom istom roku ako dnes už kultová esej Virginie Woolf Vlastná izba o potrebe ženskej tradície v literatúre. V kultúrnej pamäti zanechala stopu najmä ako manželka známeho spisovateľa a organizátorka kultúrneho života otvárajúca priestory svojho domova v Bratislave, ako aj neskôr v Prahe literárnemu salónu. No v čítanke zloženej z ukážok z jej diela Hana Gregorová – Slovenka pri knihe (ASPEKT 2007) ju spoznávame ako spisovateľku i zanietenú publicistku. V roku 1997 knižne vyšla aj korešpondencia Hany Gregorovej s manželom Jozefom Gregorom Tajovským. Hostkou večera bude editorka tejto korešpondencie literárna historička Marcela Mikulová.

Ukážky z tvorby Hany Gregorovej čítajú Emília Vášáryová a Ján Gallovič.

Autorky konceptu: Jana Cviková a Jana Juráňová

Moderuje: Jana Cviková

Modrý salón s feministickým aspektom v Slovenskom národnom divadle prináša v divadelnej sezóne 2014 – 2015 raz mesačne literárne večery venované dielam výnimočných spisovateliek. Do konca tejto sezóny predstavíme štyri autorky, ktorých diela vyšli v Knižnej edícii ASPEKT: Virginiu Woolf, Hanu Gregorovú, Teréziu Vansovú a Aglaju Veteranyi. Ich texty pre nás čítaním oživia herečky a herci Činohry SND. O spisovateľkách, ich tvorbe a dobe sa pozhovárame s hostkami podujatí, ktoré pripravujú editorky a vydavateľky Jana Cviková a Jana Juráňová.

Železničné múzeum Bratislava východ - Prvý parný deň 2015

Otvorenie sezóny 2015 v Železničnom múzeu Bratislava východ 11. apríla 2015. Múzeum bude v tento deň otvorené od 11:00 do 18:00 hod.

Živé čítanie: Stretnutie s rozprávkami H. Ch. Andersena

Bratislava – Rača 18. marca 2015

V Kultúrnom stredisku na Žarnovickej ulici bolo v ten deň neobvykle rušno. Veď bolo treba primerane vyzdobiť spoločenskú miestnosť a tiež nainštalovať výstavku výtvarných prác. Zišlo sa na nej do 80 detských ilustrácií k Andersenovým rozprávkam a tiež kolekcia vystrihovačiek z papiera na rozprávkové, kvetinové aj figurálne motívy. Malé bábkové divadlo a figúrky z rôzneho materiálu mali deťom pripomenúť najobľúbenejšie zábavky samotného rozprávkara z jeho detských rokov. Výstavka fotografií zase jeho životné cesty. 

Na samotnom podujatí som sa rozhodla prečítať prítomným aj neveľkú pasáž z Andersenovho beletrizovaného životopisu, kde opisuje svoju niekoľkohodinovú návštevu vtedajšieho Prešporka. Je to veľmi sugestívny pohľad na naše mesto zo dňa 3. júna 1843, tak prečo ho nesprítomniť?

Na živom čítaní sa zišlo cca 25 mladých mamičiek s deťmi. Najprv si vypočuli rozprávanie o životných osudoch tohto pozoruhodného literáta a ukážky z jeho známych rozprávok, ktoré sme si pripravili my, organizátori podujatia. Potom čítali a obsahy rozprávok porozprávali aj deti – žiaci z nižších ročníkov račianskych škôl. A šlo im to naozaj dobre.

Dospelí aj deti – boli zrazu pri tej istej téme – rozprávkach, ktoré obleteli celý svet a dokorán otvorili dvere do velikánskej rozprávkovej dielne. Dodnes z nej vychádzajú nové a nové rozprávky. H.CH.Andersen má skutočne veľké množstvo svojich pokračovateľov. Veď Rozprávka – ako literárny žáner – je veľká čarodejka. Dokáže zapôsobiť na čitateľa najrôznejšieho veku - presviedča ho, získava, nadchýna.

2. apríl je Medzinárodným dňom detskej knihy a toho roku si popri ňom môžeme pripomenúť aj 210. výročie narodenia H. Ch. Andersena - svetoznámeho rozprávkara.

Text – D. L.

Foto – G. Slivová