Noc muzeí 2015

... v Železničnom múzeu Bratislava východ 16. mája 2015.
Múzeum bude v tento deň otvorené od 11:00 hod. do 20:00 hod.

Stretnutie žiakov po 50 rokoch od ukončenia ZDŠ v Rači

Veru, 5 rokov ubehlo ako voda od stretnutia po 45 rokoch (1965 – 2010), ktoré sme považovali za generálku na tohtoročné stretnutie. Výbornou spoluprácou prípravného výboru bola účasť asi 55 žiakov zo všetkých tried (A, B aj C). Za každú triedu sme pozvali aj triednu učiteľku. Nálada bola výborná, stretnutie sa vydarilo. Informácia o stretnutí s fotografiami a menoslovmi tried je na portáli račan.sk, fotografie a menoslovy sú aj v tomto článku. Spoznali ste na nich vašich rodičov, príbuzných alebo známych? Neváhajte ich kontaktovať.

V tomto období finišujeme s prípravou historickej polstoročnice (1965 – 2015) od ukončenia základnej školy v Rači. Stretnutie bude v Reštaurácii Sedmička na Žitnej ul.1 (bývalá Kozmetika) v piatok 22. mája o 17:00 hod. Účasť opäť prisľúbili aj naše učiteľky pani Bieleková, Hečková a Šníderová.

Ešte stále je čas na prihlásenie sa za vstupný poplatok 20,- EUR. Informácie získate na mailovej adrese acelkova@gmail.com.

Napísala: Anna Čelková – Ščibrányová

Žiaci 9.A triedy ZDŠ Čachtická, Rača - rok ukončenia 1965
Triedna učiteľka: Bieleková Mária

1. Benkovič Stanislav (horný rad, 1. sprava)
2. Bereš Jozef (horný rad, 2. zľava)
3. Brychta František (nie je na fotografii)
4. Budovský Marián (stredný rad, 1. zľava)
5. Čík Miroslav (horný rad, 4. sprava)
6. Huňavý Ivan (horný rad, 2. sprava)
7. Máťuš Alexander (horný rad, 1. zľava)
8. Perbecký Štefan (horný rad, 3. sprava)
9. Pittner Peter (horný rad, 5. zľava)
10. Sečkár Pavol (stredný rad, 1. sprava)
11. Selecký Július (prvý rad, zprava)
12. Slezák František (prvý rad, zľava)
13. Schmidt Alojz (horný rad, 4. zľava)
14. Ščibrányi Miroslav (nie je na fotografii)
15. Tausberík Ján (horný rad, 5. sprava)
16. Zacharda Augustín (horný rad, 3. zľava)
17. Barišová Jarmila – vyd. Holíková (nie je na fotografii)
18. Bučeková Mária (nie je na fotografii)
19. Brychtová Alena – vyd. Haászová (spodný rad, 2. sprava)
20. Budovská Viera (stredný rad, 2. zľava)
21. Feketová Alžbeta – vyd. Kohanová (spodný rad, 2. zľava)
22. Fialová Viola – vyd. Choreňová (stredný rad, 4. zľava)
23. Frgalová Daniela – vyd. Číková (stredný rad 4. sprava)
24. Išpoldová Daniela – (spodný rad, 3. sprava) , zomrela
25. Hrdličková Ľudmila – (spodný rad, 1. zľava), zomrela
26. Kleštincová Viera – vyd. Nádašská (spodný rad, 3. zľava)
27. Kramplová Magda – vyd. Rafajová (spodný rad, 1. sprava)
28. Letenajová Oľga – vyd. Paulusová (stredný rad, 3. zľava)
29. Luknárová Miroslava – vyd. Horňáková (spodný rad, 4. sprava)
30. Strížová Katarína (stredný rad, 5. sprava)
31. Šimoničová Eva (stredný rad, 3. sprava)
32. Šuchmová Helena (stredný rad, 2. sprava), zomrela
33. Žitná Žofia – vyd. Ďurďovičová (stredný rad, 5. zľava), zomrela





Žiaci 9.B triedy ZDŠ Čachtická Rača – rok ukončenia 1965
Triedny učiteľ: Mikloš Vojtech (zomrel)

1. Backa Albert (nie je na fotografii), zomrel
2. Boudný Jaroslav (stredný rad, 5. zľava), zomrel
3. Čík Miroslav (stredný rad, 1. zľava), zomrel
4. Fekete Miroslav (horný rad, 2. sprava)
5. Halinkovič Valentín (stredný rad, 4. sprava)
6. Hauskrecht Stanislav (horný rad, 1.s prava)
7. Henčl Jozef (horný rad, 3. sprava)
8. Hromek Dalibor (nie je na fotografii), zomrel
9. Katulinec Anton (stredný rad, 6. sprava)
10. Klinko Karol (stredný rad, 1. sprava)
11. Máťuš Bohumil (stredný rad, 5. sprava)
12. Máťuš Ján (stredný rad, 3. zľava)
13. Morávek Peter (stredný rad, 4. zľava)
14. Pardély Ferdinand (stredný rad, 2. zľava)
15. Polakovič Karol (stredný rad, 2. sprava)
16. Polák Peter (stredný rad, 6. zľava)
17. Václav Igor (horný rad, 4. sprava)
18. Žitný Marián (stredný rad, 3. sprava)
19. Barčáková Alžbeta vyd. Kubečková, (spodný rad, 3. zľava)
20. Cíchová Mária – vyd. Biháriová, (spodný rad, 2. zľava)
21. Dindžíková Anna – (spodný rad, 3. sprava)
22. Dujsíková Mária – vyd. Pažitná, (spodný rad, 6. sprava)
23. Ďurčeková Dagmar – vyd. Zeljko, (spodný rad, 4. sprava)
24. Galbová Helena – vyd. Sláviková, (spodný rad, 2. sprava)
25. Križanovičová Anna – vyd. Lackovičová, (spodný rad, 5. zľava)
26. Krutilová Magda (spodný rad, 4. zľava), zomrela
27. Paličová Mária (spodný rad, 1.sprava)
28. Poláková Anna – vyd. Kočvarová, (horný rad, 4. zľava)
29. Poláková Drahomíra – vyd. Zubalová, (horný rad, 5. sprava)
30. Povinská Anna – vyd. Wagnerová, (spodný rad, 1. zľava)
31. Stovíčková Dagmar – vyd. Kurejová, (horný rad, 3. zľava)
32. Ščibrányová Anna – vyd. Čelková, (spodný rad, 5. sprava)
33. Šišková Miroslava (horný rad, 5. zľava)
34. Šoltésová Magda – vyd. Petrufová, (horný rad, 2. zľava)
35. Žitná Mária (horný rad, 1. zľava)





Žiaci 9.C triedy ZDŠ Čachtická Rača – rok ukončenia 1965
Triedna učiteľka: Šníderová Anna

1. Bednarič Vojtech (horný rad, 2. zľava)
2. Cích Dušan (nie je na fotografii)
3. Gajdoš Ľubomír (horný rad, 3. zľava)
4. Chovan Ivan (nie je na fotografii)
5. Krištofič Viliam (horný rad, 1. zľava)
6. Krištofič Ladislav (stredný rad, 3. sprava)
7. Kohút Rudolf (prvý rad, zľava), zomrel
8. Koštial Kamil (nie je na fotografii)
9. Lív Ivan stredný rad, 2. zľava)
10. Luknár Karol (stredný rad, 1. sprava)
11. Majerík Peter (nie je na fotografii)
12. Rakyta Milan (stredný rad, 1. zľava)
13. Rohoň Jaroslav (stredný rad, 3. zľava)
14. Rusnák Peter (prvý rad, sprava)
15. Slováček Ľubomír (horný rad, 1. sprava)
16. Šrámek Jozef (horný rad, 2. sprava)
17. Vulgán Augustín (stredný rad, 2. sprava)
18. Cíchová Zuzana (stredný rad, 4. sprava)
19. Halinkovičová Magda – vyd. Kolárčiková (spodný rad, 3. sprava)
20. Holíková Eva – vyd. Vranová (spodný rad, 1. sprava)
21. Fialová Viera (nie je na fotografii)
22. Janečková Milada (spodný rad, 1. zľava)
23. Krížiková Agneša – vyd. Mackovčinová (stredný rad, 4. sprava)
24. Kriššáková Marianna – vyd. Šustová (spodný rad, 4. zľava)
25. Lednárová Viera st. (spodný rad, 2. sprava)
26. Lednárová Viera ml. – vyd. Sabová (nie je na fotografii)
27. Máťušová Soňa (spodný rad, 2. zľava)
28. Polakovičová Jarmila (spodný rad, 4. sprava)
29. Pulcová Jarmila (stredný rad, 5. zľava)
30. Strelcová Sylvia (spodný rad, 3. sprava), zomrela
31. Wenghová Radmila (nie je na fotografii)

Kto si ešte pamätá? Kto si spomenie?

V Historickom kalendári na rok 2015, spracovanom p. M. Hatalovou, nájdeme medzi výročiami na mesiac apríl aj toto heslo:

V roku 1975 (40 rokov) – 13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená prvá expozícia „Račianskej izby“ v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Expozícia pozostávala z pamätnej izby s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov a bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači ako dar MO MS k 30. výročiu oslobodenia Rače. Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od roku 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.

Kto si ešte pamätá? Kto si spomenie... áno, ešte žijú viacerí pamätníci tých vzácnych chvíľ, keď sa podarilo nadšencom z MO Matice slovenskej splniť si svoj sen – otvoriť malé národopisné múzeum a v ňom sústrediť cenné exponáty svedčiace nielen o vinohradníckej tradícii obce, ale aj o jej pohnutej a bohatej občianskej histórii.

13. apríla 1975 sa konala veľká slávnosť - pán Ľudovít Havlovič, ktorý patril k zakladateľom Izby si na tento deň spomína takto: „Bola nedeľa, okolo tretej popoludní. Pred domom, ktorý si vzal do prenájmu MO MS od pána Viktora Petschucha, vyhrávala Račianska dychovka. Slávnostné otvorenie Izby vykonal vtedajší predseda MNV Vendelín Veselský, potom spieval spevokol MO MS pod vedením Ing. J. Bieleka. Po príhovore predsedu MO MS JUDr. Karola Poláka začala slávnostná prehliadka expozície „Račianskej izby“ aj so zápisom účastníkov do Pamätnej knihy.“

Už vzhľad domu, kde bola Izba umiestnená, navodzoval historické ovzdušie a pripomínal dávnejšiu typickú architektúru domkov v Račišdorfe a čo potom samotné exponáty? O každom sa dalo rozprávať, spomínať na staršie generácie otcov, dedov, račianskych rodov.

Dom č. 86 na Alstrovej ulici (prevzaté z E-knihy Ľ. Havloviča)

Na mieste dnešného nového domu tu pôvodne stál typický račiansky vinohradnícky dom z konca 18. storočia.

Bývalý dom MO MS a „Račianska izba“ v rokoch 1975-9, stav z roku 1975

Bývalý dom MO MS a "Račianska izba"

Dom mal od majiteľa v prenájme Miestny odbor Matice slovenskej v Rači a v roku 1975 vybudoval v ňom „Račiansku izbu“. Vznikla vďaka brigádnickej práci členov Miestneho odboru Matice slovenskej bez akejkoľvek pomoci vtedajších orgánov a bola darom pre Raču k 30. výročiu oslobodenia. O slávnostnom otvorení 13. apríla 1975 svedčia zápisy v pamätnej knihe. Pôvodne sa „Račianska izba“ mala stať základom pre „Račiansky skanzen“. O tom, ako bola navštevovaná, svedčia zápisy v knihe návštev.

Najčastejšími návštevníkmi boli práve žiaci račianskych škôl, na čom mala veľkú zásluhu vtedajšia učiteľka E. Krušpánová.

Račianska izba - exponáty

Račianska izba – exponáty

„Po prehliadke Izby sa šlo s hudbou do Nemeckého kult. domu dolu ulicou Barónka. V NKD pred početným publikom účinkoval nielen spevokol MO MS, ale aj Račianska dychovka a bohatý kultúrny program vytvorili členovia MO MS v spolupráci so školami. Mám dokumentačný materiál z celej slávnosti – fotografie, negatívy, farebné diapozitívy aj mg nahrávky. A rád, aj keď s veľkou dávkou nielen nostalgie, ale aj rozčarovania si na to obdobie spomínam“ – dokončil svoje rozprávanie p. Havlovič.

Vedomie úcty k rodnej obci a celkovej histórii nášho regiónu viedlo zakladateľov Račianskej pamätnej izby k mnohým plánom a predsavzatiam, ako pokračovať ďalej pri vytváraní pamäťovej mapy našej obce – kedysi aj stredovekého mestečka – Račišdorfu.

Koľká škoda, že vtedajšia doba príliš nepriala ich predsavzatiam, a tak už o 4 roky, v roku 1979, bolo naše miestne múzeum z úradnej moci zrušené.

Dnes už domček, v ktorom bolo, ani nenájdeme. Zato Račiansku pamätnú izbu nájdeme ľahko na jej novom mieste – v budove nášho Obecného domu, kde sa jej dostalo pekného, aj keď trochu tesného priestoru. Víta hlavne v čase Hodov a Vinobrania veľa zvedavých návštevníkov od roku 1998, keď bola jej expozícia opätovne vytvorená vďaka dobrej spolupráci vtedajších pracovníkov MÚ pod vedením starostu p. Ing. Strniska a viacerých členov MO – MS. Bolo by vítané, keby sa dali k spomienkam pána Ľ. Havloviča pridať aj ďalšie spomienkové rozprávania o tejto Izbe a podujatiach i návštevách v nej. K zápisom v Pamätnej knihe, ktorú stále opatruje výbor MO MS, by takto pribudol cenný dokumentačný materiál.

Naša Rača denno-denne mení svoju tvár – dostáva čoraz modernejšiu podobu – len kde-tu ešte pripomína svoju dlhú historickú púť. Vďaka publikáciám, ktoré o nej vyšli v rokoch 1989, 2002, 2012, 2013,2014, si dokážeme pripomenúť a predstaviť mnoho dejov a udalostí, z ktorých sa skladal jej bohatý, ale aj pohnutý život. Možno by sa dalo urobiť aj viac. Možno by si pamäť našej obce zaslúžila viac? Všetko je to na nás, jej súčasných obyvateľoch.

Z dostupného dokumentačného materiálu a publikácií

pripravila D. Luknárová

Kto bol vdp. Vojtech Rudroff?

Katolícky kňaz v Račišdorfe, národovec a bojovník za slovenskú samostatnosť, priekopník modernej pastorácie a okresný školský dekan. Začiatkom apríla si pripomíname 140 rokov od jeho narodenia (*10. 4. 1875).

Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou významnou osobnosťou na račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Narodil sa v Lomnici. Za farára do Račišdorfu ho menovali 3. decembra 1908 a pôsobil tu až do svojej smrti. Zomrel 23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne (napravo od Kostola Panny Márie, Pomocnice kresťanov).

V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr. Mariánsku kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien, Jednotu Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku, letnú kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre farský kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I. svetovej vojne. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9 kňazov. Pre račišdorfských farníkov začal v r. 1928 vydávať „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete.

Dekan Vojtech Rudroff s kňazmi - račianskymi rodákmi na primíciách v roku 1938

Zorganizoval viaceré farské púte – najmä do Mariazellu. Počas jeho pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).

Na našom miestnom cintoríne možno ľahko nájsť hrob tejto významnej račianskej osobnosti. Ale nezaslúžil by si od nás, súčasných, väčšiu starostlivosť?

Z materiálov pp. Ľ. Havloviča a M. Hatalovej

vybrala D. Luknárová

Modrý salón s Hanou Gregorovou v SND

Ak teraz v duchu hádate, kto by to tak mohol byť tá Hana Gregorová, asi vás trocha sklamem – nie, nie je to známa herečka, ktorú teraz často vídať v televízii. No keďže aj ja som sa k nej dostala až po dlhých rokoch štúdia literatúry a predtým som poznala len meno jej slávneho manžela – Jozefa Gregora Tajovského, skúsim ju trocha priblížiť.

Cez uplynulé veľkonočné sviatky nám televízia pripomenula slovenskú divadelnú klasiku Statky-zmätky. Pre mňa to bola aj príležitosť spomenúť si na mamu. Na to, ako mi pri inscenáciách divadelných hier Jozefa Gregora Tajovského vždy rozprávala o postavách, ktoré v nich stvárnila na doskách račianskeho ochotníckeho divadla. Mimochodom, aj Hana Gregorová (1885 – 1958) hrala zamladi ochotnícke divadlo a veľmi túžila po vzdelaní, ktoré jej bolo odopierané. Vo svojich Spomienkach takto opísala svoju reakciu na Tajovského ponuku na sobáš: „´Vydám sa za Vás, aby som mohla žiť duševnejšie a že ste spisovateľ. Teším sa na čítanie kníh vo Vašom domove.´ Jeho byt som si predstavovala plný vytúžených knižiek. Fantázia mladosti...! Dnešné dievčatá, ktoré majú otvorenú cestu k vzdelaniu, sa mi nielen vysmejú, ale sa možno aj začudujú môjmu neobvyklému vyznaniu. Vtedy som vedela, že moje vyznanie práve človek Tajovského zmýšľania a charakteru bude vedieť správne oceniť. Veď v ňom popri mojej srdečnej naivnosti bolo badať aj nevšednú, oslobodzujúcu lásku bez konca a veľkú zaväzujúcu dôveru.“

Prijmite pozvanie ku „krbu a knihe“ do Modrého salóna v Slovenskom národnom divadle, ktorý už tento štvrtok venujeme spisovateľke a prvej slovenskej feministke Hane Gregorovej, autorke výnimočnej eseje o význame ženskej tradície v literatúre a kultúre Slovenka pri krbe a knihe (1929).

KEDY: štvrtok 9. apríla o 19.30 
KDE: Slovenské národné divadlo, Pribinova 17, Bratislava

Zoznámte sa s prvou slovenskou spisovateľkou, ktorá sa verejne označovala za feministku, Hanou Gregorovou (1885 – 1958). Jej jedinečná esej Slovenka pri krbe a knihe (1929) o účasti žien v národnom obrodení vyšla v tom istom roku ako dnes už kultová esej Virginie Woolf Vlastná izba o potrebe ženskej tradície v literatúre. V kultúrnej pamäti zanechala stopu najmä ako manželka známeho spisovateľa a organizátorka kultúrneho života otvárajúca priestory svojho domova v Bratislave, ako aj neskôr v Prahe literárnemu salónu. No v čítanke zloženej z ukážok z jej diela Hana Gregorová – Slovenka pri knihe (ASPEKT 2007) ju spoznávame ako spisovateľku i zanietenú publicistku. V roku 1997 knižne vyšla aj korešpondencia Hany Gregorovej s manželom Jozefom Gregorom Tajovským. Hostkou večera bude editorka tejto korešpondencie literárna historička Marcela Mikulová.

Ukážky z tvorby Hany Gregorovej čítajú Emília Vášáryová a Ján Gallovič.

Autorky konceptu: Jana Cviková a Jana Juráňová

Moderuje: Jana Cviková

Modrý salón s feministickým aspektom v Slovenskom národnom divadle prináša v divadelnej sezóne 2014 – 2015 raz mesačne literárne večery venované dielam výnimočných spisovateliek. Do konca tejto sezóny predstavíme štyri autorky, ktorých diela vyšli v Knižnej edícii ASPEKT: Virginiu Woolf, Hanu Gregorovú, Teréziu Vansovú a Aglaju Veteranyi. Ich texty pre nás čítaním oživia herečky a herci Činohry SND. O spisovateľkách, ich tvorbe a dobe sa pozhovárame s hostkami podujatí, ktoré pripravujú editorky a vydavateľky Jana Cviková a Jana Juráňová.

Železničné múzeum Bratislava východ - Prvý parný deň 2015

Otvorenie sezóny 2015 v Železničnom múzeu Bratislava východ 11. apríla 2015. Múzeum bude v tento deň otvorené od 11:00 do 18:00 hod.

Živé čítanie: Stretnutie s rozprávkami H. Ch. Andersena

Bratislava – Rača 18. marca 2015

V Kultúrnom stredisku na Žarnovickej ulici bolo v ten deň neobvykle rušno. Veď bolo treba primerane vyzdobiť spoločenskú miestnosť a tiež nainštalovať výstavku výtvarných prác. Zišlo sa na nej do 80 detských ilustrácií k Andersenovým rozprávkam a tiež kolekcia vystrihovačiek z papiera na rozprávkové, kvetinové aj figurálne motívy. Malé bábkové divadlo a figúrky z rôzneho materiálu mali deťom pripomenúť najobľúbenejšie zábavky samotného rozprávkara z jeho detských rokov. Výstavka fotografií zase jeho životné cesty. 

Na samotnom podujatí som sa rozhodla prečítať prítomným aj neveľkú pasáž z Andersenovho beletrizovaného životopisu, kde opisuje svoju niekoľkohodinovú návštevu vtedajšieho Prešporka. Je to veľmi sugestívny pohľad na naše mesto zo dňa 3. júna 1843, tak prečo ho nesprítomniť?

Na živom čítaní sa zišlo cca 25 mladých mamičiek s deťmi. Najprv si vypočuli rozprávanie o životných osudoch tohto pozoruhodného literáta a ukážky z jeho známych rozprávok, ktoré sme si pripravili my, organizátori podujatia. Potom čítali a obsahy rozprávok porozprávali aj deti – žiaci z nižších ročníkov račianskych škôl. A šlo im to naozaj dobre.

Dospelí aj deti – boli zrazu pri tej istej téme – rozprávkach, ktoré obleteli celý svet a dokorán otvorili dvere do velikánskej rozprávkovej dielne. Dodnes z nej vychádzajú nové a nové rozprávky. H.CH.Andersen má skutočne veľké množstvo svojich pokračovateľov. Veď Rozprávka – ako literárny žáner – je veľká čarodejka. Dokáže zapôsobiť na čitateľa najrôznejšieho veku - presviedča ho, získava, nadchýna.

2. apríl je Medzinárodným dňom detskej knihy a toho roku si popri ňom môžeme pripomenúť aj 210. výročie narodenia H. Ch. Andersena - svetoznámeho rozprávkara.

Text – D. L.

Foto – G. Slivová

Keď je marec o knihách, potom je aj o učiteľoch...

„Knihy ako najvernejší priatelia rady s nami besedujú, hovoria s nami úprimne, otvorene a bez pretvárky o všetkom, o čom chceme, poučujú nás, dávajú návody, povzbudzujú, utešujú a veci nášmu zraku veľmi vzdialené predkladajú nám ako prítomné. Aká podivuhodná je moc, vznešenosť a priamo božskosť kníh! Keby neboli knihy, boli by sme všetci celkom nevzdelaní, pretože by sme nepoznali minulosť, nevedeli by sme o veciach božských ani ľudských. A keby sme aj nejaké vedomosti mali, boli by to bájky, nestálosťou ústneho podania tisíckrát premenené na niečo iné. Aký sú teda knihy božský dar venovaný ľudskej mysli!“ Tieto a ďalšie vety na tému „Ako dômyselne používať knihy, hlavný nástroj vzdelania“ majú už patričný vek. Odzneli z úst J. A. Komenského vo veľkej sieni potockej školy 28. novembra roku 1650. Je obdivuhodné, ako presne, ako výstižne sa prihovárajú aj našej dnešnej dobe! Obhajujú múdrosť, vzdelávanie, poznanie. Toto posolstvo uznávaného „učiteľa národov“ nestratilo dodnes svoju aktuálnosť. Hoci sa ľudská spoločnosť za tých 360 rokov značne zmenila, atribút vzdelanosti človeka má nadčasovú platnosť.

Vravieť o vzdelaní, alebo lepšie o vzdelávaní však nemožno bez školy, bez škôl a hovoriť o škole, to znamená hovoriť aj o žiakoch, aj o učiteľoch. V tom istom príhovore Komenského sa nájdu i tieto vety: „A teda milujme školy, milujme aj knihy, dušu škôl, pretože ak školy nie sú oživované knihami, sú mŕtve.“ Mŕtve sú aj vtedy, ak nemajú svojich žiakov, ak nemajú žiaci svojich učiteľov, neboli by životaschopné, ak by učitelia nevedeli, čo majú učiť, ak by z rôznych dôvodov – neučili.

Často sa po tieto dni hovorilo aj hovorí o školách. Nedávno písali maturanti testy aj písomné práce, ktoré sú už súčasťou maturity, deviataci majú pred sebou monitoring vedomostí zo slovenského jazyka a matematiky, známe sú podľa zápisu počty budúcich prvákov, stredné a vysoké školy predkladajú svoju ponuku študijných odborov na nový školský rok.

Veru, škola má pre každého z nás celkom istú podobu, predstavu, zrkadlo, spomienku. Bolo alebo je to miesto, kde sa každému rôznym spôsobom ponúklo, alebo práve teraz dostáva - vzdelanie. (A možno...iste?...aj niečo naviac.) Tí, ktorí ho poskytujú či sprostredkovávajú, nemôžu byť svojim žiakom a študentom ľahostajní. A iste ani žiaci a študenti, im. Je to vzájomný a živý vzťah. Funguje veľakrát až za hranice školských rokov. Veď či si nepamätajú učitelia svojich žiakov? A čo my, ako žiaci, (hoci už bývalí) – koľkých svojich učiteľov si pamätáme a pripomíname aj po rokoch! Možno je to prvácka pani učiteľka alebo prísny učiteľ matematiky, možno správny telocvikár alebo trochu roztržitý učiteľ botaniky.

Aj naša Rača má viacero „svojich“ učiteľov a učiteliek, na ktorých spomínajú celé generácie ich žiakov. Len si skúsme pripomenúť ich mená – pani učiteľka Fedorová, Nízka, Krušpánová, Holčeková, Kováčová, Poláčeková, Lišková, Lednárová, Vachajová, Runová, Uhnáková, pán učiteľ Moravčík, Zámečník, Lopašovský, ale aj manželské dvojice učiteľov – Chyžnajovci, Bielekovci, Miklošovci, Záhorskí, Annerovci a iste by sa dalo takto menovať ďalších a ďalších a spomínať pritom na veselé i vážne príhody zo školských lavíc. Pred desiatimi rokmi si žiaci račianskych škôl na podnet MO MS a Školského úradu zaujímavým medziškolským projektom pripomenuli roky učiteľovania v Rači známej slovenskej spisovateľky Zlaty Dônčovej. Z račianskych učiteľských legiend si toho roku pripomíname Františka Kubu, ktorý 17. 3. 1885 (130. výr.) prišiel učiť žiakov v katolíckej račišdorfskej škole a pôsobil v našej obci celých 40 rokov.

Spomedzi račianskych škôl oslavuje najmladšia z nich ZŠ Tbiliská 4 v tomto školskom roku už svoje 30. výročie.

28. marec neprestal byť Dňom učiteľov a rovnako neprestalo byť pre celú širokú pedagogickú obec aktuálne posolstvo J. A. Komenského: „Prírodu skúmaj! Z kvetu býva plod. Človeka skúmaj a veď k vedomosti, lebo múdrosť je vernosť dobrým citom v každom z nás.“ A možno by sa dal pridať aj ešte starší výrok o vzdelaní z veľkomoravských legiend o sv. Konštantínovi :„Múdrosť žiari viac ako slnko. Prikázanie je kahanom, ale naučenie, to je svetlom.“

A čo knihy? Bolo o nich a nimi toľko povedané a stále sa hovorí, ak sa číta. Uvediem na záver len jeden z citátov, ktoré sa mi páčia : Čítanie dobrej knihy je vlastne dialóg – kniha hovorí – duša odpovedá. (André Maurois)

NEZABÚDAM - SPOMÍNAM

Dňa 26. marca 2015 je 70. výročie  
bombardovania železničnej stanice a obytnej časti Bratislavy

zvanej RENDEZ

František Kubu – 83. výročie úmrtia

Čas nezastavíš -

plynie neustále

No ak si svojím životom

               a prácou

zanechal stopu,

ktorá je smerovkou,

            dobrom  pre iných –

Nežil si svoj život márne...

František Kubu

25. 1. 1932 – 83. výročie od úmrtia

V Rači pôsobil 40 rokov (1885-1925) ako správca školy, učiteľ, organista, predseda v spolkoch Orol a Dobrovoľný hasičský spolok.

František Kubu prišiel ako učiteľ do našej obce 17. 3. 1885 ( 130. výr.) a postupne sa jeho prínos v kultúrno-osvetovej oblasti stáva  skutočne mnohostranný. Za jeho pôsobenia bola o.i. nacvičená a tradične sa spievala na Vianoce vo Farskom kostole sv. Filipa a Jakuba polnočná omša od Jána Jakuba Rybu. Tradícia tejto spievanej polnočnej omše dovŕšila v našej obci skoro 100 rokov.

Slovenský Orol v Račištorfe v roku 1923, Fr. Kubu sedí v strede tretieho radu

Dom č. 46 na Alstrovej ulici

Dom vilového typu s barokovými prvkami pochádza z konca 19. storočia, je to bývalý dom učiteľa a organistu Františka Kubu.

František Kubu pôsobil v Rači celých štyridsať rokov. Ani v dobe silnejúcej maďarizácie roku 1895 nepodľahol politickému tlaku zo strany vrchnosti a v škole, ktorú spravoval, sa aj napriek vyhrážkam vyučovalo po slovensky.

V roku 1925 ho penzionovali,  ale aj zaslúžený odpočinok  dožil v Rači. Za jeho pôsobenia bol v roku 1882 založený Dobrovoľný hasičský zbor v Račišdorfe; F.K. bol jeho čestným predsedom. Stal sa aj predsedom Slovenského orla, založeného v obci  roku 1923. Bol členom výboru Spolku svätého Vojtecha aj členom Zväzu učiteľov Slovenska.

František Kubu, vážený občan a vzácny kultúrno-osvetový činiteľ v našej obci, zomrel 25. januára 1932. 

Česť jeho pamiatke!

Peter Ševčovič – 80. výročie narodenia

16. 3. 1935 – 80. výročie narodenia

Peter Ševčovič,   

prozaik, dramatik a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež. Veľkú časť života prežil v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači.

Patril k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier, desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel.

Väčšia časť jeho tvorby sa spája s Bratislavou. Napr.  Z kuchyne starého Prešporka, Z kuchyne prešporských vodníkov, Z kuchyne bohémskej Bratislavy. Z televíznych inscenácií mala mimoriadny úspech jeho hra Chlap zvaný Brumteles. Námety pre jeho hry boli rôznorodé – od robotníckeho hnutia cez 2. svetovú vojnu a život v neúplných rodinách, až po aktuálne spoločenské problémy.

P. Ševčovič  zomrel pred deviatimi rokmi 14. 4. 2006.

Kto je na fotke?

Bolo by iste zaujímavé, keby sa nám prihlásil čo len jeden svedok tejto významnej chvíle a popísal nám ju podrobnejšie. Bolo by cenné pre mapovanie športových dejín našej Rače zapísať dôležité momenty zo vzniku a celkového úspešného fungovania cyklistického klubu Štefánik. Jeho najvýznamnejší členovia?

Rafael Krampl v polovici 20. stor. štartoval v mnohých mestách na Slovensku aj v zahraničí ( Brno, Praha, Plzeň, Pardubice, Ostrava, Mníchov, Vratislav, Záhreb, Viedeň) a získal do 75 prvenstiev. Šesť rokov bol nepretržite cyklistickým majstrom Slovenska. V roku 1942 vyhral ťažké viacetapové preteky Okolo Slovenska. Príznačnú bojovnosť a výdrž byť úspešným vo viacerých etapách náročných pretekov sa mu podarilo – ako trénerovi - preniesť aj na svojho najúspešnejšieho zverenca a mladšieho kamaráta Vlastimila Ružičku.

1943 Bratislava, Kempelenova ul., Rafael Krampl s Vlastimilom Ružičkom

Tento významný cyklista a člen víťazného družstva na viacerých ročníkoch Pretekov mieru pochádzal z českej obce Louny, kde sa narodil sa 27. 2. 1925. Do Rače sa prisťahoval s mamou a sestrou ako dieťa, po tragickej nehode otca, motoristického pretekára. Jazdil v drese klubov Práca Bratislava, Štefánik Račišdorf aj Lokomotíva Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Nevedel, čo je to strach, nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu. Napriek útlej, málo športovej postave bol na pretekoch húževnatým bojovníkom. Najväčšiu slávu si vybojoval na povestných Pretekoch mieru. Roku 1950 bol celkovo tretí, 1951 desiaty, 1954 druhý a s družstvom vždy víťazný. Lúčil sa roku 1957 v desiatom ročníku pretekov P-B-W, rovnako ako v tom istom roku aj na cestách Okolo Slovenska. Pamätná tabuľa na Námestí A. Hlinku nám pripomína V. Ružičku a jeho športové úspechy. 

1953, Rafael Krampl a Vlastimil Ružička

Avšak v tomto roku si pripomíname aj hranice jeho života – 90 rokov od jeho narodenia – 27. 2. 1925 a a 30 rokov od jeho úmrtia – 29. 3. 1985.

Podľa Historického kalendára na rok 2015, spracovaného M. Hatalovou

Historický kalendár pre rok 2015

Historický kalendár mestskej časti a farnosti Rača pre rok 2015 

Rok 1300 (715 rokov) - zo 6. 11. 1300