Odišiel obetavý pracovitý zbožný človek

Duša Jána Luknára sa odobrala k Bohu.

V posledný augustový deň minulého roku vo veku 89 rokov dotĺklo srdce a uzavrelo sa celoživotné dielo Jána Luknára, človeka mimoriadne obetavého, pracovitého, zbožného. Tieto a ďalšie svoje vlastnosti – pokoru, húževnatosť, vytrvalosť – položil na oltár rodiny, rodu, pospolitosti...

Za genealogické práce Rod Luknárovcov v Rači a Ivanke pri Dunaji v 17. až 20. storočí a 5. a 6. línia rodu Luknárovcov, výsledok mnohoročnej práce a výnimočný príspevok k poznaniu histórie rodnej obce, mestská časť Rača na návrh priateľov a blízkych spolupracovníkov ocenila Jána Luknára vyznamenaním Račianske srdce.

V závere života spracoval a publikoval výsledky skúmania Pozotórie, časti Rače, kde sa narodil a prežil celý život. V rukopise zanechal poznatky a zážitky z osemmesačného pobytu v Texase (1968) a z ciest za poznaním európskej histórie do Grécka, Francúzska a Španielska (80. roky).

Spolu s priateľmi a svojou manželkou Filoménou, rod. Ščibranyovou, organizoval stretnutia Luknárovcov. Stretnutia mali veľmi priaznivý ohlas a podľa ich vzoru sa neskôr stretávali aj iné staré račianske rody.

Rodina aj račianska pospolitosť v zosnulom stratila
šľachetného a vzácneho človeka.

Česť jeho pamiatke!

Ľudovít Havlovič a Miro Ščibrany

OZ račan.sk

Ján Luknár na sklonku života

Juraj Luknár a Eva Stanová: Duša nášho otca Jána sa odobrala k Bohu

V posledný deň minulého mesiaca, 31. augusta 2018, vo veku 89 rokov dotĺklo srdce nášho milovaného otca Jána Luknára. Rozlúčka so zosnulým bude v kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne v Rači vo štvrtok 6. septembra 2018 o 16. hodine.

Náš otec Ján sa narodil 13. júna 1929 vo vtedy novovznikajúcej račianskej kolónii Pozotória. Tu prežil podstatnú časť svojho života. Jeho rodičia pochádzali z račianskeho dolného konca. Ich predkovia boli vinohradníci, ktorí prišli do Rače pravdepodobne niekedy v druhej polovici 13. storočia.

Ako študent bol v rokoch 1945 – 48 členom račianskej skautskej organizácie, kde postupne bol vedúcim družiny a potom i vedúcim oddielu. S kamarátmi skautmi hrávali pre deti bábkové divadlo a vydávali i časopis.

Po skončení priemyselnej školy bol v r. 1948 – 1990 pracovníkom Kinotechniky Slovenského filmu. Popri zamestnaní absolvoval štúdium na Elektrotechnickej fakulte SVŠT a tiež postgraduálne štúdium filmovej a zvukovej techniky na Elektrotechnickej fakulte ČVUT v Prahe. S kolegami mal na starosti rozvoj kín na Slovensku a budovanie špeciálnych filmových projekcií na rôznych výstavách na Slovensku i v zahraničí. Svoju zaujímavú prácu si cenil a vďaka nej pochodil kus sveta.

Pod vplyvom kníh Vojtecha Zamarovského navštívil miesta v južnej Európe, kde sa nachádzajú múzea a stavby z obdobia gréckej a rímskej civilizácie. Neskoršie sa začal zaujímať o dejiny Slovenska a Rače. Najprv spolu s priateľom Ing. Milanom Luknárom a po jeho smrti sám vyhotovil genealógiu rodu Luknárovcov v Rači a Ivanke pri Dunaji v 17. – 20. storočí. Neskoršie vyhotovil podrobnú genealógiu 5. a 6. línie rodu Luknárovcov.

Spolu s priateľmi a našou mamou Filoménou organizoval stretnutia Luknárovcov, ktoré mali veľmi priaznivý ohlas. Boli to prvé stretnutie tohto druhu v Rači.

V roku 2012 mu bolo udelené ocenenie Račianske srdce za prehĺbenie poznania histórie rodnej obce.

Rodina aj račianska pospolitosť v zosnulom stráca
šľachetného a vzácneho človeka.

Česť jeho pamiatke!

Syn Juraj a dcéra Eva

Päťročný Janko s mamou Annou a bratom Bohuškom
pred rodným domom (1934)

Janko s otcom Jánom, mamou Annou, bratom Bohušom
a sestrou Zdenkou