Vlado Bučka: POZABUDNUTÝ LETEC z Račišdorfu: Gabriel Lednár (1912-1941)

Kto bol pán Lednár, rodák z Račišdorfu, ktorý prežil na svoju dobu nie úplne obyčajný a hlavne, profesionálny príbeh? Príbeh veľmi zaujímavý, ktorý, bohužiaľ, ukončil predčasný a tragický odchod z tohto sveta vo veku necelých tridsať rokov. Preto sa pokúsim pootvoriť niekoľko zaprášených stránok tejto histórie.

 

Pán Gabriel Lednár sa narodil 12. mája 1912 do rodiny Štefana a Kataríny Lednárovej – za slobodna Beladičovej. Bol slovenskej národnosti a rímsko-katolíckeho vyznania. Absolvoval štyri triedy obecnej (ľudovej) školy. Vyučil sa v technickej profesii za zámočníka. Toto povolanie akoby predznamenalo jeho ďalšie životné smerovanie, ktorým sa mu stalo letectvo. Tiež je potrebné spomenúť jeho kladný vzťah k športu, špeciálne k ťažkej atletike – vzpieraniu a je veľmi pravdepodobné, že sa mu aj aktívne venoval.

 

Dňa 15. júla 1932 narukoval dobrovoľne na vojenskú prezenčnú službu – dobovo povedané „Zařazen do branné moci“. Od 1. augusta 1932 bol služobne pridelený k 3. leteckému pluku generála letca Milana Rastislava Štefánika, a to k jeho 9. pozorovacej letke. Výnosom MNO č. j. 14086-III./l. odděl. 32 – vo funkcii pilot-letec. Velenie 3. leteckého pluku bolo na letisku Piešťany a dislokácia 9. pozorovacej letky (identifikačné písmeno A) bola na letisku Vajnory spolu so „zvednou“ letkou č. 64 (identifikačné písmeno K). Postupne je povyšovaný na slobodníka (1. novembra 1932), desiatnika (1. apríla 1933) a čatára (1. mája 1934) a zároveň dňom 1. augusta 1933 sa stáva držiteľom čs. vojenského letca, číslo 692.

 

Po nástupe na základnú vojenskú službu je dňom 1. augusta 1934 zaradený ako osoba vykonávajúca ďalšiu dobrovoľnú činnú službu (priznaná prémia 400 Kč). Toto ohodnotene a ocenenie je mimoriadne a zaslúžené. Aby si súčasník vedel predstaviť silu vtedajšej meny, uvediem pár príkladov. Napríklad, letné dámske sandálky stáli okolo 2 Kč, fotoaparát značky Agfa ste mohli zakúpiť za 250 Kč. Pri výstavbe československého opevnenia bola hodinová mzda robotníka-kopáča 2,50 Kč, betonára 3-4 Kč a murára 5 Kč.

 

Od 15. septembra 1934 je preložený k stíhacej letke č.  38 (identifikačné písmeno H) a zároveň od 1. septembra 1934 s určením ako stíhací pilot. Gabriel Lednár sa stáva 18. septembra 1935 otcom narodením (nemanželského) syna lvana Hauskrechta a 1. decembra 1935 pokračuje v ďalšej dobrovoľnej činnej službe s ocenením prémiou 500 Kč. Ďalej vojenské letectvo 15. februára 1936 priznáva spätne k dátumu 18. septembra 1935 pravidelný mesačný príplatok 100 Kč na synčeka.

 

Dňom 1. júla 1937 je poľný pilot G. Lednár určený na výcvik lietania v noci! Dôležitým okamihom v živote Gabriela Lednára sa stáva sobáš so slečnou Helenou Hauskrechtovou 25. augusta 1939 v Spišskej Novej Vsi. V tomto hektickom období po vzniku I. Slovenskej republiky je pilot Lednár 31. augusta 1939 prevelený k stíhacej letke č. 39 (identifikačné písmeno J) a od 1. septembra 1939 je menovaný do hodnosti „rotník“ z povolania. O týždeň neskôr je mu vyplatený tzv. príspevok na výstroj a výzbroj v sume 1500 Sk.

 

Výnosom MNO-VVZ č. 135288/taj. VI. 1940 je dňom 31. januára 1940 materská letka č. 39 G. Lednára prečíslovaná na letku č. 11. Toto súviselo s prebiehajúcou reorganizáciou slovenskej armády z pôvodných československých vojenských útvarov. 21. júla 1940 sa stáva náš pán poľný pilot Výnosom MNO-VVZ č. 160519/dôv. VI. 1940 nositeľom pamätnej medaily „bez štítku“. 9. októbra 1940 bol Gabrielovi Lednárovi vydaný preukaz slov. vojenského letca SVZ č. 336. Predtým (15. marca 1940) bol prevelený k Technickej letke (31. januára 1940 premenovanej na Náhradnú letku) a taktiež dňom 1. októbra 1940 dostal povolenie nosiť odznak poľného „nočného pilota – letca č. 376“!

 

Iste je tiež pozoruhodné, aspoň z pohľadu súčasníka, povolenie – respektíve odsúhlasenie hore uvedeného sobáša G. Lednára a H. Hauskrechtovej velením leteckého pluku, ktoré dokonca vyšlo ako súčasť denného rozkazu č. 165, čl. 8/1939 zo dňa 25. júla 1939. Ďalej sa dozvedáme podľa ex offo rodného listu račianskeho matričného obvodu (278-I-1941) o narodení druhého syna Štefana dňa 30. septembra 1940.

 

V roku 1941– 31. marca – je G. Lednár nariadením VÚ a VVZ č. 30353 Dôv. l. odd.-let 1941 „premiestnený“ k letištnej rote v Trenčianskych Biskupiciach, ktorá bola súčasťou Leteckej Školy. Nesmieme zabudnúť na udelenie pamätnej medaily bez štítku, dekrétom č. 161233/II-1940/P/3171 zo dňa 22. júla 1940.

 

Presun Leteckej Školy z Piešťan do Trenčianskych Biskupíc vyplýval z preťaženosti piešťanského letiska. Tu sa potom sústredilo niekoľko špičkových pilotov VVZ, ktorí tu vykonávali funkciu leteckých inštruktorov. Išlo predovšetkým o „rotníkov rotmajstrov“ letectva: Jána Chupeka, Jána Luptáka, Gabriela Lednára a tiež „čatníkov“: Jozefa Ondrisa, Emila Trebalu a Jozef Jakaba.

 

Nečudo, že z takéhoto zoskupenia vysokokvalifikovaných pilotov sa sformovala trojčlenná akrobatická skupina vedená „stotníkom“ Júliusom Trnkom spolu s J. Ondrisom a E. Trebalom. Sólová akrobacia zostala doménou mjr. Vladimíra Kačku, mjr. J. Trnku a rtk. rtm. J. Chupeka.

 

Koncom roku 1941 sa však stala tragická nehoda. Letecká Škola stratila jedného zo svojich najschopnejších inštruktorov lietania, ktorý vychoval a vycvičil desiatky vojnových a športových pilotov, medzi inými aj najväčšie „eso“ slovenského letectva – Jána Režňáka (32 zostrelov).

 

Lietadlo AVIA Bš.122.11 určené na výcvik vysokej pilotáže

 

Dňa 27. novembra 1941 ešte pred začiatkom denného výcviku, rtk. rtm. Gabriel Lednár odštartoval na zalietavací let s lietadlom Avia Bš.122 výr. č. 11. Po niekoľkých prudkých obratoch prešiel do vývrtky, ktorú sa mu už nepodarilo vybrať. Zrútil sa v blízkosti hangára na odstavený aeroplán Letov Š. 328 výr. č. 407, ktorý bol pripravený na výcvik. Napriek okamžitému odvozu do nemocnice „následkom úrazu a zlomeniny kosti lebečnej“ zraneniam podľahol.

 

Lietadlo Gabriela Lednára po havárii 27. 11. 1941

 

SVZ stratili v Gabrielovi Lednárovi jedného z najskúsenejších pilotov.

 

Záverom by som ešte dodal časť hodnotenia osobnosti Gabriela Lednára jeho najbližšími nadriadenými. Citujem z tzv. konduitnej vložky k osobnému záznamu ďalej slúžiaceho: „Povahy je kamarádské a veselé, upřímný, šetrného a spořádaného žití i mimo vojenskou službu. Z hlediska odborného výcviku, znalostí a vojenské způsobilosti je jako stíhací pilot velmi dobrý, klidný, ukázněný, velmi dobrý střelec. Vojenské vystupování ve službě i mimo tuto jest velmi dobré. Velmi dobrý učitel praktického létání“ . Hodnotenie Gabriela Lednára vypracoval a schválil svojim podpisom veliteľ letky č. 38, poručík letectva, Špička František, v. r.

 

 

Podľa spomienok mojej babky Ľudmily Dózovej (za slobodna Kramplovej) bol Gabriel Lednár pochovaný na cintoríne v Rači so všetkými vojenskými poctami a prevozom rakvy s nebohým na trupe lietadla (ako katafalku) tak, ako bolo v tých časoch u vojenského letectva zvykom.

 

Náhrobok pilota Gabriela Lednára na cintoríne v Rači

 

 

Vladimír Bučka

 

 

VYSVETLIVKY:

MNO-VVZ – Ministerstvo Národnej Obrany – Veliteľstvo Vzdušných Zbraní

SVZ – slovenské vzdušné zbrane

VÚ – Vojenský Útvar

ex offo – z moci úradnej

konduita (franc. zastarané) – vysvedčenie o správaní niekoho (napr. podriadeného)

 

PRAMENE:

Československá křídla – Ing. J. Krumbach

Letectví a Kosmonautika, r. 1975-1977

Československé letectví v roce 1938 – Miroslav John

Slovenské letectvo 1939-1941. 1. diel – Juraj Rajninec

Vojenský Archív – centrálny register Trnava

Kapitoly z dejín československých opevnení na Slovensku – Peter Chorvát

 

www.gonzoaviation.com/clanok/avia-ba-122

 

Petr Švanda: ZABUDNUTÝ LETEC z Račišdorfu. Vojtech Polakovič (1915-1938)

Vojtech Polakovič sa narodil v Račišdorfe 17. septembra 1915. Pôsobil ako vojenský pilot. Zahynul 27. augusta 1938 neďaleko Dolného Hričova, počas leteckého výcviku pri havárii lietadla Letov Š-328.

 

Tri lietadlá Letov Š-328 pozorovacej letky 15, premiestnenej z vajnorského letiska do Žiliny v novembri 1937, vykonávali 27. augusta západne od Žiliny plánovaný letecký výcvik v súčinnosti s pozemnými jednotkami. Výcvikový nálet smeroval na obranné postavenie červených (nepriateľa), a to v čase, kedy modrí (vlastní) vyrazili do útoku.

 

Mária Hatalová: Historické výročia pre rok 2021

Kalendárium historických výročí pre rok 2021

 

Rok 1296 (725 rokov) Najstaršia známa písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači.

Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení sporov medzi račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy o platení dávok z vinohradov.

 

Rok 1306 (715 rokov) Postavenie veže farského kostola.

Prvá písomná zmienka o kostole pochádza až z r. 1390.

 

Rok 1616 (405 rokov) Vzbura poddaných devínskeho panstva.

Devínski poddaní, ku ktorým sa pripojili poddaní z Rače, sa vzbúrili proti majiteľovi panstva Jánovi Keglevičovi pod vplyvom neznesiteľného útlaku a žiadali znížiť poddanské robotné povinnosti a dávky. Zlepšenie však nenastalo.

 

Rok 1666 (355 rokov) Zmluva s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach.

1. januára Račania podpísali zmluvu s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach a platbách. Podľa zmluvy mohli račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené urbárom vyplácať aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských majetkoch.

 

Rok 1711 (310 rokov) Morová epidémia obišla Raču a susedné obce.

Pri rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí Bratislavy, obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí. Na znak vďaky podľa „večitého sľubu“ sa každoročne okolo sviatku Nanebovzatia Panny Márie koná ďakovná púť veriacich k Pustému kostolíku.

 

Rok 1721 (300 rokov) Socha sv. Floriána ochrancu pred požiarmi a patróna hasičov.

Socha bola postavená pred Mizeráckou kúriou. Dnes sa nachádza na ul. Pri vinohradoch pred domom č. 77.

 

Rok 1756 (265 rokov) Kaplnku pri Koloničovej kúrii.

Grófka Terézia Erdödyová darovala kaplnku r. k. cirkvi. Na mieste kaplnky bol v roku 1937 postavený terajší objekt nového Obecného domu. V r. 1956 (65 rokov) bola v budove zriadená pôrodnica, ktorá tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove sídlo starostu mestskej časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom „Račianska izba“.

 

Rok 1816 (205 rokov) Kríž „Pri Leitbrúne“.

Kríž bol postavený v časti Štrajcle (dnešná Stupavská). Stál pri starej pútnickej ceste do Marianky. Kríž bol obnovený v r. 2018.

 

Rok 1826 (195 rokov) Škola pri farskom kostole.

Samostatná murovaná škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol zároveň organistom, zvonárom i kostolníkom. Objekt stál v priestore dnešného parčíku pri farskom kostole, v roku 1969 bol zbúraný.

 

Rok 1831 (190 rokov) V Rači vypukla epidémia tzv. Ázijskej cholery.

Od 23. augusta do 27. septembra zomrelo 170 obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov. Gróf Pálffy prizval na svoje náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu sa nepodarilo.

 

Rok 1841 (180 rokov) Do farského kostola bol zakúpený nový organ.

Organ postavila firma p. Fazekaša z Prešporka za 1500 zlatých. Polovicu nákladov hradila obec.

 

Rok 1856 (165 rokov) Na fare vypukol veľký požiar.

Pri požiari vyhorela budova fary, okrem dvoch izieb na ulicu i hospodárske budovy. Pri oprave po požiari bola pristavaná „kaplánka“ (byt kaplána) a tretia izba na ulicu.

 

Rok 1856 (165 rokov) V Zichyho kúrii bola zriadená škola.

Budovu kúrie na dnešnej Alstrovej ul. 171 zakúpila cirkev na školské účely. Spravovali ju sestry Božieho milosrdenstva, ktorých erb je dodnes na budove. Dnes je budova sídlom Komisie pre mládež Bratislavskej arcidiecézy s názvom „Vinica“.

 

Rok 1861 (160 rokov) Na Dolnom konci vypukol požiar, pri ktorom zhorelo 152 domov.

Vtedajší p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo a rozdalo sa 3000 zlatých.

 

Rok 1871 (150 rokov) Tragická smrť Floriána Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov kríž).

Pri zvážaní dreva z hôr 31.mája 1871 voz s koňmi usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený murovaný pomník s krížom a nápisom.

 

Rok 1896 (125 rokov) Do presbytéria farského kostola bolo osadených 5 farebných vitrážových okien.

Jednotlivé okná boli financované donorskými darmi jednotlivých rodín, miestneho farára a farnosti.

 

Rok 1916 (105 rokov) Dva zvony z farského kostola boli zrekvirované na vojnové účely.

(jeden o váhe 702 kg a druhý o váhe 437 kg). Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes, boli zakúpené v roku 1923.

 

Rok 1926 (95 rokov) Začiatok výstavby rodinných domov v časti Pozotória.

Po Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov, postavených na bývalých lúkach v časti na sever od železničnej trate.

 

Rok 1926 (95 rokov) 31. októbra sa začala písať pamätná obecná kniha. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa žiaľ „stratila“.

 

Rok 1931 (90 rokov) Slávnostné otvorenie novopostavenej Rímsko-katolíckej školy.

Budovu školy podľa projektu Milana M. Harminca na rohu dnešných ulíc Detvianska a Čachtická 30. augusta 1931 posvätil trnavský generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.

 

Rok 1931 (90 rokov) V starej škole (Zichyho kúria na dnešnej Alstrovej ul. 171) bola zriadená štátna meštianska škola.

 

Rok 1931 (90 rokov) Postavenie novej evanjelickej školy.

Školu postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore objektu staršej školy na dnešnej Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel a reštaurácia BIVIO).

 

Rok 1936 (85 rokov) - Slávnostná posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských vyslúžilcov.

Zástava z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes majetkom Spolku vyslúžilých vojakov M. R. Štefánika v Rači.

 

Rok 1941 (80 rokov) Otvorenie budovy Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku.

Budovu 14. septembra 1941 slávnostne posvätil farár Vojtech Rudroff za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej, dnes ho využíva Spoločnosť Villa Vino Rača.

 

Rok 1941 (80 rokov) Tragická smrť poľovníka Viktora Haluzického.

Poľovníka, ktorý poľoval na sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) 5. apríla 1941 pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“.

 

Rok 1946 (75 rokov) Rača sa stala súčasťou „Veľkej Bratislavy“.

Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12. 1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi aj Rača. Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce z Račištorf na Rača.

 

Rok 1951 (70 rokov) Postavenie sídliska Krasňany.

Do novopostaveného sídliska sa v decembri 1951 nasťahovali prví obyvatelia. Obytný súbor Krasňany v prvej etape tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej občianskej vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila Grossa, Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.

 

Rok 1956 (65 rokov) Do prevádzky bola uvedená novopostavená budova Pošty na Čachtickej ulici.

Poštový úrad dovtedy vykonával svoje služby v budove rodinného domu na Detvianskej ul. č. 7.

 

Rok 1961 (60 rokov) Začala sa výstavba sídliska Experimentálka.

V rokoch 1961-1962 bolo podľa návrhov architektov Svetka, Krukovskej, Viciana, Paluša postavených 247 bytov.

 

Rok 1966 (55 rokov) Začiatok pravidelnej premávky električiek do Rače 1. januára 1966.

Električky končili na Čachtickej ulici a obracali sa na trianglovom obratisku tesne za križovatkou s Detvianskou ulicou.

 

Rok 1966 (55 rokov) Tragická nehoda bulharského lietadla Il-18B na vrchu Sakrakopec nad Račou.

Pri nehode 24. 11. 1966 zahynulo všetkých 82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010 odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku dnes vedie značená turistická cesta.

 

Rok 1966 (55 rokov) Vznik šachového oddielu TJ Krasňany.

Šachisti sa stretávali v priestoroch reštaurácie Družba. Predsedom bol Ladislav Sopko a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.

 

Rok 1971 (50 rokov) Začiatok výstavby sídliska Komisárky.

Na sídlisku bolo v rokoch 1971 - 1976 postavených 1392 bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.

 

Rok 1971 (50 rokov) Otvorenie Základnej deväťročnej školy na Hubeného ul. 25.

Do novopostavenej školy po prvý krát vstúpili žiaci a učitelia 22. februára 1971.

 

Rok 1976 (45 rokov) Na sídlisku Experimentálka inštalovali plastiku Astronaut od Alexandra Trizuljaka.

Plastika je zhotovená z eloxovaného hliníka. Výška plastiky je 15 m, samotná figúra má 4 m. Autor touto plastikou podľa vtedajšieho pohľadu „reflektuje búrlivú dobu šesťdesiatych rokov 20. stor., rokov intenzívneho kozmického výskumu“.

 

Na Peknej ceste v Krasňanoch v parčíku v rovnakom roku inštalovali fontánu Vlna.

Fontána má bazén v tvare obličky, v jeho rohu je osadený kamenný kvet s 5 lupeňmi, ktorý má v strede trysku na vodu. Fontánu navrhol akademický sochár Tibor Bártfay spolu s architektom Jiřím Uhlířom.

 

Rok 1991 (30 rokov) Otvorenie Cirkevnej základnej školy.

Škola bola zriadená v pôsobnosti Inštitútu školských bratov Jána de La Salle v budove dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej ulici.

 

Rok 1991 (30 rokov) Začiatok rekonštrukcie Kostola Panny Márie pomocnice kresťanov na cintoríne.

Rekonštrukcia podľa návrhu architekta D. Bereca za spolupráce architektov M. Bašu a B. Polomovej sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol 23. mája 1996 slávnostne posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej diecézy.

 

Rok 2001 (20 rokov) Rača nadviazala partnerskú spoluprácu s rakúskym mestečkom Gols.

V uvedenom roku sa uskutočnilo podpísanie spolupráce a dohodol sa jej program na najbližšie obdobie.

 

Rok 2001 (20 rokov) V suteréne obecného domu bola zrekonštruovaná pivnica.

Slávnostne bola otvorená 17. 11. 2001, kedy sa Rača pripojila k projektu „Deň otvorených pivníc malokarpatskej vinnej cesty“.

 

Rok 2006 (15 rokov) Začala sa rekonštrukcia železničnej stanice Bratislava – Rača.

Projekt v rámci výstavby tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu staničnej budovy, koľajiska i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači patrila medzi najstaršie stanice na Slovensku.

 

 

VÝROČIA OSOBNOSTÍ

 

Ján Pospich (175 rokov od úmrtia)

Bol prvým evanjelickým kňazom po osamostatnení sa račianskej evanjelickej obce (do r. 1834 podliehala pod bratislavskú evanjelickú obec). Od začiatku svojho pôsobenia sa snažil o to, aby bol v Rači postavený kostol, čo sa mu aj podarilo zrealizovať v roku 1835. Bol prvým evanjelickým kňazom v novopostavenom kostole. V Rači pôsobil do svojej smrti v roku 1846.

 

Móric Alster (160 rokov od príchodu do Rače)

Významný katolícky kňaz, národovec, spisovateľ, podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače, zakladateľ a propagátor spolkovej činnosti v Rači, podporovateľ umenia, osvetový pracovník a cestovateľ. Do Rače nastúpil 25. novembra 1861, keď už mal za sebou viaceré kaplánske i farárske miesta. V Rači pôsobil až do svojej smrti 7. 10. 1894. Je pochovaný na račianskom cintoríne. Dnes je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej sa nachádza kostol a fara, kde pôsobil.

 

Stanislav Xaver Čík (105 rokov od narodenia)

Významný kňaz, pedagóg, novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života slovenskej emigrácie páter Stanislav Čík z Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani sa narodil sa 2. februára 1916 v Rači. Po internovaní v r. 1950 sa mu podarilo ujsť do Ríma, kde sa venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie. Je autorom prvej monografie o pútnickom mieste Marianka (Dejiny Mariatálu).

 

Ignác Schnitzer (100 rokov od úmrtia)

Rakúsky spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista, autor libreta k operete Johana Straussa ml. Cigánsky barón sa narodil 4. decembra 1839 v Rači. Pôsobil v Budapešti a Viedni, kde aj 18. júna 1921 zomrel.

 

Archangel (Viktor) Wild (100 rokov od narodenia a 25 rokov od úmrtia)

12. júla 1921 sa v Rači narodil páter Archangel (Viktor) Wild, kapucín. Po roku 1950 bol internovaný a neskôr narukoval do PTP. Do pastorácie sa dostal až po dubčekovskej jari. Pôsobil aj na Morave. Po návrate na Slovensko pôsobil ako farár v Pezinku – Grinave. Napomáhal tajnej formácii mládeže v 70-80-ych rokoch. Zomrel v r. 1996 v Pezinku,

 

 

Zostavila Mária Hatalová

január 2021

 

 

Zdroje:

 

1. Rača – Z dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič

2. Rača, Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969

3. Farský vestník, ročník

4. mesačník MČ Rača: Račiansky výber

5. mesačník R. k. farnosti Rača: Katolícky súčasník

6. dokumenty z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok

7. Wikipédia