KOSTOLY:
Katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba
Evanjelický kostol a. v.
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov
SOCHY:
Socha sv. Jána Nepomuckého
Socha sv. Floriána
Božia muka so sv. Urbanom
KRÍŽE:
Kamenný kríž pri farskom kostole
Kamenný kríž pod Rinzlami
Kamenný kríž pri Pastierni
Drevený kríž pri Leitbrunne
Brichtov kamenný kríž
Horný drevený kríž
Dolný drevený kríž
Horvátov drevený kríž
POMNÍKY:
Pomník padlým vojakom
Pomník Haluzického
Pomník oslobodenia
BUDOVY:
1 - Kúria na námestí
2 - Obecný hostinec „U troch zajacov“
3 - Kúria grófa Zichyho
4 - Kúria mariatálskych pavlínov
5 - Barónsky dom
6 - Katolícka fara a farský kostol
7 - Evanjelická fara a kostol
8 - Starý obecný dom
9 - Kúria - Weissfeilerov dom
10 - Kúria - dom Mórica Sprinzla
11 - Kúria - Židovský dom a modlitebňa
12 - Mizerácka vila
13 - Kuriálny dom - hostinec Raj
14 - Kúria - bývalý hostinec Peklo
KOSTOLY
Katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba
Kostol vznikol postupnou prestavbou, najskôr ako kaplnka na cintoríne.
V záznamoch z roku 1335 sa spomína sacerdos (kňaz) a z roku 1342 plebanus (farár). Kostol teda v osade či obci bol už v prvej polovici 14. storočia, aj keď prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1390. O staršom pôvode kostola svedčí i to, že veža sa v iných záznamoch uvádza už v roku 1306.
V roku 1508 bol kostol zasvätený úcte Všetkých svätých, neskôr sv. Leonardovi, podľa inej verzie Panne Márii.
Za reformácie bol kostol zabratý evanjelikmi, ktorí ho mali v držbe takmer 50 rokov. Presný dátum zabratia nie je známy. Medzi prvými duchovnými sa od roku 1580 uvádza reverend Ondrej Reis.
Sporné otázky medzi evanjelikmi a katolíkmi, týkajúce sa kostola, sa vyriešili až v roku 1637, keď zemepán František Keglevič de Buzin dal z obce vyhnať evanjelického kazateľa Rudolfa Müllera. Prvým katolíckym kňazom po navrátení kostola bol Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave, pôvodom Slovák.
V roku 1762 sa za pôsobenia farára Jána Rexu uskutočnila obnova kostola, oprava sanktuária a bol zadovážený nový hlavný oltár. Dôvodom opravy bolo podľa ústneho podania to, že z veľkého zvona na veži kostola sa odtrhlo srdce, prerazilo strop sanktuária a poškodilo hlavný oltár. Odvtedy je na klenbe stropu sanktuária v mieste prierazu vo veži vymurovaný znak kríža.
Za pôsobenia farára Adama Hájeka (1814 - 1857), dňa 1. mája 1844 bol kostol konsekrovaný a zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi, a dostal aj nový hlavný oltár.
Podľa nového liturgického kalendára sa sviatok patrónov farského kostola slávi 3. mája, hody sa slávia prvú nedeľu po tomto sviatku.
Farár Móric Alster (1862 - 1894) uskutočnil v roku 1888 svoj dávny zámer, keď dal kostol zväčšiť a prestavať do dnešnej podoby. Kostolná loď bola predĺžená o osem metrov a zvýšená o jeden meter. Celá prestavba a obnova bola uskutočnená za jeden rok.
Kostol je dlhý 26 metrov, široký 9 metrov, sanktuárium má dĺžku 9 metrov, výška lode po klenbu je 10 a pol metra, hlavný vstup (žobračina) bol zmenšený. Nový chór bol postavený z dreva.
V roku 1896 boli v sanktuáriu osadené vitrážne okná. V tom istom roku bola zo zbierok veriacich zakúpená polychrómovaná Krížová cesta.
V roku 1901, za pôsobenia farára Štefana Bezáka (1896 - 1908), bol hlavný oltár nahradený novým, 6 metrov výsokým oltárom novogotického tvaru.
V roku 1908 bol zakúpený a posvätený bočný oltár Božského srdca Ježišovho, v ktorého spodnej časti je Boží hrob.
Oltár z roku 1901 bol v roku 1949 nahradený terajším oltárom z kararského mramoru.
Evanjelický kostol a. v.
Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1835, po tom, čo sa v roku 1834 osamostatnila račianska evanjelická obec od bratislavskej evanjelickej obce, hoci dejiny evanjelickej cirkvi v Rači siahajú omnoho hlbšie - do 2. polovice 16. storočia.
Povolenie na stavbu kostola a pozemok získali račianski evanjelici od grófa Antona Pálffyho.
Základný kameň položili 6. augusta 1834 a už 7. augusta sa začalo so stavbou. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy, kostol bol postavený za 9 mesiacov. 17. mája 1835 kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy.
Na posviacke kostola sa zúčastnil i vtedajší katolícky farár, kanonik Adam Hájek, ktorý do farskej kroniky urobil o tom zápis. Priložil k nemu po nemecky, švabachom písanú pieseň, ktorá sa spievala pri posviacke chrámu.
Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20 a pol metra, šírku 13 a pol metra a výšku po strechu 10 metrov. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich, ktorý v Rači žil až do svojej smrti v roku 1846.
V roku 1905 - za pôsobenia Otta Schulzeho - bola ku kostolu pristavaná veža. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil J. Terebes.
Na vežu boli 22. augusta 1905 umiestnené tri zvony, dar obetavých veriacich.
Veľký zvon s váhou 710 kg dala odliať račišdorfská evanjelická obec a. v. zo zbierky veriacich. Stredný zvon vážil 334 kg a uliať ho dali Michal Wenzl starší a jeho manželka Juliana, rodená Folrichová. Malý zvon vážil 199 kg a uliať ho dali Pavel Gschweng starší a manželka Katarína, rodená Wenzlová, Pavel Gschweng mladší a manželka Róza, rodená Pražáková, Juliana Petschuchová, Bedrich Kompauer a manželka Juliana, rodená Gschwengová.
Vežové hodiny dodal Ferdinad Winkler z Bratislavy.
Súčasne so stavbou veže sa uskutočnila aj prestavba kostola do súčasného stavu. Posviacku veže a prestavby kostola vykonal 1. októbra 1905 biskup Baltik.
16. septembra 1918 boli dva menšie zvony a tiež veľké píšťaly z organa zabavené na vojenské účely.
Kostol je jednopriestorový sieňového typu na oválnom pôdoryse s predstavanou vežou na osi kostola. Interiér je po stranách členený pilastrami.
Na čelnej stene kostola vpravo sa nachádzajú dve pamätné tabule s menami padlých veriacich v I. a II. svetovej vojne.
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov
Kostol bol postavený v roku 1937 ako náhrada za erdödyovskú kaplnku, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí a slúžila až do roku 1935. Po rokoch vyjednávania (1931 - 1935) ju so súhlasom rímskej kúrie odpredali obci na stavbu nového obecného domu.
Obec poskytla na stavbu kostola náhradný pozemok na cintoríne a za obnos získaný z predaja bývalej kaplnky a dvoch k nej prislúchajúcich viníc sa 13. júla 1936 začalo so stavbou nového kostola.
Projekt kostola vyhotovil račiansky rodák, architekt František Krížik. Vzhľadom na novú výstavbu v obci, kde v tejto lokalite už vtedy stálo asi 300 nových domov, mal kostol slúžiť predovšetkým pre túto novobudovanú časť Rače. Zámer projektu bol, aby sa v budúcnosti kostol mohol rozšíriť prístavbou až pre 1000 ľudí.
Stavbu kostola realizovala firma Kroc z Bratislavy v priebehu jedného roka. Podľa návrhu architekta Berka oltár z kararského mramoru dodalo a postavilo Chrámové družstvo z Pelhřimova. Lavice do kostola sa použili zo zrušenej bývalej erdödyovskej kaplnky.
V novom kostole nad oltár umiestnili sochu Panny Márie Pomocnice kresťanov z bývalej kaplnky. Sochu dal vyhotovit ešte farár Móric Alster u pätikostolského sochára Albína Jirátka (posvätená bola 2. februára 1895).
Náklady na stavbu kostola predstavovali 171.140 Kč a oltár bol zakúpený za 9.460 Kč.
Posviacku nového kostola vykonal dňa 27. júna 1937 J. E. Michal Bubnič, rožňavský biskup, rodák z neďalekého Pajštúna, teraz Borinka, priateľ račištorfského farára, dekana Vojtecha Rudroffa (1908 - 1942).
V roku 1970 bolo sankutárium kostola upravené podľa II. vatikánskeho koncilu (oltár tvárou k ľudu). Pôvodný mramorový oltár prestavali tak, že sa zachovali všetky jeho časti.
V rokoch 1991 až 1996 bola uskutočnená rekonštrukcia kostola podľa návrhu architekta D. Bereca. Pôvodný oltár z roku 1937 a sochu Panny Márie Pomocnice kresťanov z roku 1895 odstránili a nahradili novým vybavením.
Konsekráciu obnoveného kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov 23. mája 1996 vykonal J. E. arcibiskup Mons. Ján Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej diecézy.
25. januára 2002 neznámy páchateľ odcudzil priamo z oltára kostola monštranciu so sviatosťou oltárnou. Aby sa takto znesvätený kostol mohol naďalej používať, uskutočnila sa 26. januára 2002 osobitná pobožnosť zmierenia s posviackou, ktorú vykonal generálny vikár Dominik Tóth, pomocný biskup bratislavsko-trnavskej diecézy.
SOCHY
Socha sv. Jána Nepomuckého
Socha sv. Jána Nepomuckého bola postavená na námestí pred kúriou začiatkom 18. storočia. Stála nad sútokom dvoch potokov. Jeden priteká z Knižkovej doliny cez horný koniec (Alstrova ulica), druhý od Malej Bane cez Kopanice a začiatok dolného konca (ulica Pri vinohradoch).
Umiestnenie sochy sv. Jána na námestí v rokoch 1930 a 1935 zachytil na svojich obrazoch maliar Rače Vojtech Polakovič:
V roku 1753 grófka Terézia Erdödy založila fundáciu na údržbu sochy sv. Jána a na slúženie svätých omší ku cti tohoto svätca. Omše sa slúžili v bývalej kaplnke, ktorá bola súčasťou kúrie. Pri slávnosti procesii na sviatok Božieho Tela bol pri soche jeden zo štyroch oltárov.
V roku 1835 bola spísaná takáto fundačná listina týkajúca sa sochy sv. Jána:
Mi Richtar, a Prisažný Obci Racsisdorfskej
prítomnim uznavame svedomite, zse na stranku
Swateho Jana Nepomuckeho v Mestečku temto
stojicej statzii nasledowne fundaczie obetowane
su, a sice:
od neboheho Jana Czich staršeho Roku 1835
osem zlatich we stribre tojest: 8 fl.
od pritelu neboheho Jana Halinkovics, a
jeho manželki Beti Luknar deset zl. 10 fl.
Na ktere wnašej pritomnosti obetowane poručenstwi
pritomne swedecztwi zpodpisi našima dawame.
w Racsisdorfe dne 24 Aprila 1835.
Joseph Bednaritz Richtar
Florijan Lednar Prisažni
Štefan Krampl Prisažni
Per Christophorum Bednarikum
Juratum Notarium
V roku 1945 pred sochou sv. Jána pochovali vojakov Červenej armády, padlých v Rači pri prechode fronty (3. apríla 1945). Po vybudovaní centrálneho cintorína a pamätníka na Slavíne boli ich telesné pozostatky uložené tam.
Neskôr pred sochu postavili pomník, ktorý zaberal celý stred námestia.
V roku 1953 musela byť socha "z prevádzkových dôvodov" z námestia odstránená.
V záujme jej záchrany ju premiestnili k farskému kostolu.
Socha sv. Floriána
Baroková socha sv. Floriána údajne pochádza z roku 1721 a pôvodne stála pred dnes už zbúranou tzv. Mizeráckou kúriou, ktorá bola majetkom Milosrdných bratov.
V súčasnosti sa socha nachádza na mieste, kde v roku 1732 svoje skazonosné dielo zavŕšil hrozný požiar, pri ktorom zhorelo 93 domov a zahynulo 7 ľudí.
Požiare sužovali obyvateľov obce veľmi často.
Druhý veľký požiar, kedy zhorelo 152 domov, vznikol 18. apríla 1861 na dolnom konci obce.
Dom za sochou sv. Floriána pochádza z polovice 17. storočia a nebol zasiahnutý žiadnym z požiarov. Je to jeden z najstarších v obci zachovaných domov.
Umiestnenie sochy sv. Floriána na dolnom konci zachytil na jednom zo svojich obrazov maliar Rače Vojtech Polakovič:
Koncom päťdesiatych rokov bola socha sv. Floriána "náhodne" zrútená a jej pozostatky sa uchovali v stodole račianskej fary.
V roku 1992 sochu z iniciatívy dobrovoľníkov hasičského zboru a za podpory Miestneho úradu Rača zreštaurovali a v pôvodnej podobe postavili na svoje miesto.
Božia muka so sv. Urbanom
Presný rok postavenia tejto božej muky, nachádzajúcej sa vo vinici nad Krasňanmi, sa z dostupných prameňov nepodarilo zistiť. Úcta k sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníctva, je však taká stará ako samo vinohradníctvo. Na tomto území vinohrady boli už za doby rímskych légií na Zadunajsku.
Socha sv. Urbana bola na božej muke umiestnená vo výklenku, ktorý od päťdesiatych rokov, kedy sochu odcudzili, zíva prázdnotou.
V roku 1993 dal vtedajší starosta Libor Pajdlhauser vyhotoviť a na božiu muku umiestniť bronzovú tabuľku s nápisom
Svätý Urban oroduj za nás
KRÍŽE
Kamenný kríž pri farskom kostole
Kríž dal v roku 1800 postaviť Ján Andrašovič s manželkou Klárou.
Najspodnejší podstavcový kameň je z roku 1888, keď bola za farára Mórica Alstera vykonaná aj prestavba kostola. Železná ohrada okolo kríža je z roku 1922.
Kríž pôvodne stál pod veľkým košatým javorom na úrovni fary, v terajšom parčíku. Do kostolného nádvoria kríž premiestnili pri úprave ulice a chodníkov.
Kríž bol renovovaný v roku 1939 a v roku 1988, vtedy mu dorobili aj chýbajúce ľavé rameno, odlomené v roku 1969 pri odstraňovaní stromov okolo kostola.
Kamenný kríž pod Rinzlami
Kríž bol postavený v roku 1850 z prostriedkov fundácie, ktorú založila Katarína Dostálová, dcéra kováčskeho majstra Františka Dostála, syna račianskeho kováčskeho majstra Michala Dostála, ktorý bol v meruôsmych rokoch (1848 - 1849) náčelníkom dobrovoľníckej stráže národnej gardy v Rači.
Kríž sa nachádza za oplotením objektu Autobazár a autodielňa, predtým záhrady pri rodinnom dome záhradníka Krutila. Kedysi tu bol začiatok obce od Bratislavy, pri hlavnej ceste pod vinicami Rinzle, ktoré siahali až sem.
Nápis na kríži:
Chceli Kdo za mnou prijiti
zapri sebe sám a vezmi
Križ svuj a nasleduj mne
Mat. 16. K. 24. zv.
1878
Založila K. Dostál r. 1844
V roku 1930 pán Martin Lednár daroval ku krížu železnú ohradu.
Kamenný kríž pri Pastierni
Pôvodný kríž bol postavený už v roku 1850 na konci obce pri hlavnej ceste do Svätého Jura.
V týchto miestach sa nachádzala obecná "Pastierňa" a podľa nej dostal názov aj tento kríž. Terajší kríž pochádza z roku 1908 a je na ňom nápis:
Klaniame sa Tebe, Pane Ježíši
Kriste a dobrorečíme Tebe
lebo krížom svojím svatým
si vykúpil svet.
Ku krížu sa viaže Fundačná listina č. 28, zo dňa 22. mája 1849, v ktorej sa uvádza, že
nebohá Julianna Ivaničová, rodená Habereiter,
obetovala 24 zlatých v striebre na kríž
pod "Dolnými Záhumenicami".
Podpísaní sú:
Richtár - Michal Lednár,
prísažný - Anton Gajer
a notár - Krištof Bednárik
V roku 1930 obecné zastupiteľstvo darovalo ku krížu pri svätojurskej ceste železnú ohradu.
Za krížom, smerom k Svätému Juru, pod vinohradmi (Kodnare a Zlatá noha), bola veľká lúka Komisárka, pažiť, na ktorej chlapci od jari do jesene hrávali futbal, ale i karty a iné hry.
Kúsok poniže kríža, smerom na juho-východ, pod železnicou, sa nachádzal veľký rybník, ďalšie obľúbené miesto, kde deti v lete trávili celé dni. Tu sa dalo kúpať, vylihovať v tieni vŕb, brodiť sa šachorinou, či plávať na vlastnoručne zhlobených "pltiach"...
V zime bola na pažiti pri kríži vynikajúca sánkovačka. Ak sa deti spustili zo strmého svahu vo viniciach Zlatá noha, prefrčali na sánkach cez celú Komisárku a skončili až dolu pri hradskej, pri starej rozložitej vŕbe pod Skalkou, strminou, ktorou sa hradská vinula pomedzi Horné a Dolné Táborky. A keď sa hradská prehupla cez kopec, pokračovala ďalej, popri Šúri a Pustom kostelíčku, až do Svätého Jura, do Grinavy a do Pezinka...
Drevený kríž pri Leitbrunne
Kríž bol postavený v roku 1816 v blízkosti studne, ktorú volali "Lajprún" a nachádza sa nad evanjelickým kostolom v časti nazývanej "Štrajcle" (Stupavská cesta).
Kríž sa nazýval aj Ruženský kríž a starali sa oň členovia Spolku svätého ruženca. Podľa fundačnej listiny z 8. apríla 1862 Ondrej Bordáč zložil 10. marca 1860 na opravu a zachovanie Ruženského kríža 5 zlatých. K tomuto krížá sa chodilo s procesiou na "Krížové dni", naposledy ešte v päťdesiatych rokoch. Stojí pri ceste, po ktorej chodili pútnici na púte do Marianky. Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Hodnoverné historické záznamy o ňom existujú až od usadenia rehole paulínov v Mariatáli z roku 1377.
Brichtov kamenný kríž
Kríž postavili na pamiatku tragickej smrti furmana Floriana Brichtu, ktorý asi okolo roku 1875 pri vezení fúry dreva z hory na strmej hlbokej ceste spadol pod kolesá voza a na mieste zahynul.
Kríž sa nachádza v lesoparku v blízkosti Malej bane v nadmorskej výške 360 metrov. Pôvodne stál nad hlbokou a strmou cestou, ktorá slúžila na zvoz dreva. Pôvodný kamenný kríž bol poškodený, mramorová tabuľa, na ktorej bola opísaná celá tragická udalosť, odstránená a reliéf zobrazujúci túto príhodu znehodnotený. Podľa informácií od Vladimíra Mészárosa ml., Poľovnícka spoločnosť Rača si pred dvomi rokmi dala za úlohu poškodený kamenný kríž zreštaurovať. Pôvodná tabuľa sa našla odložená u jedného Račana. Členovia spoločnosti pomník na jeseň 2005 zreštaurovali a osadili pôvodnou tabuľou, ktorú namaľovali ako za starých čias.
Po dokončení bol pomník za účasti členov spoločnosti opäť slávnostne vysvätený miestnym farárom.
Fotografie poskytol Vladímír Mészáros ml.
Horný drevený kríž
Pôvodný kríž bol postavený v roku 1815 a kedysi stál v lese pred rázcestím dvoch ciest vedúcich do Marianky. Jedna sa nazývala "Hlavná cesta" a druhú volali "Manina".
Hlavná cesta bola pre pútnikov najschodnejšia, najviac používaná a vyúsťovala v Marianke pri Svätej studni. Druhá cesta viedla okolo mariatálskeho pasienku a vyústila v Marianke na vrchu "Kalvária". Bola náročnejšia, i keď ju volali skratkou a vyhovovala viac mladším.
Rodina Orihelová z Rače postavila na pôvodnom mieste nový kríž, ktorého vysviacka sa uskutočnila 27. októbra 2002.
Dolný drevený kríž
Kríž bol postavený v roku 1815. Nachádza sa vo veľmi peknom lesnom prostredí, vybavenom na oddych v prírode a na rozptýlenie a hry detí. Je tu možné príjemne si oddýchnuť aj v prípade nepriazne počasia.
Okolo kríža vedie značkovaná cesta do Marianky.
Kríž aj celé priestranstvo je dobre udržiavané.
Horvátov drevený kríž
Kríž postavili v roku 1948 pri ceste na Biely kríž, za Slalomkou, na pamiatku tragickej smrti 21-ročného študenta medicíny Ivana Horváta z Rače, ktorý zahynul v silnej zime 25. februára 1948.
Opis tragickej udalosti v podaní jedného z účastníkov:
Bolo to jedného februárového rána roku 1948, keď vlaky pre množstvo snehu a záveje ostali zaviate pri Pezinku. Do školy sa nedalo dostať pre dopravnú kalamitu. Vtedy okrem vlaku nebolo iného dopravného prostriedku z Rače do Bratislavy.
Ako využiť voľný deň? Hneď vznikol nápad: "Poďme sa lyžovať!" Dohodla sa hodina stretnutia a hurá domov pre lyže. Takmer všetci, čo sme vtedy cestovávali vlakom, išli sme lyžovať. Udaný smer a cieľ bola horáreň "Biely kríž", kde bol horárom Viktor Kocmunda zo Svätého Jura. V horárni mal jednu miestnosť pre turistov, kde poskytoval aj malé občerstvenie, najmä v zime dobre padol horúci čaj.
Tu sa skupinky porozdeľovali podľa zdatnosti a pokračovalo sa v lyžovaní. Keď už bolo lyžovačky dosýta, bolo treba poberať sa i domov. Čas veľmi rýchle plynul a podaktorí ešte zostali. Len keď sa k večeru rozchýrila správa o smrti nášho priateľ, ktorý na spiatočnej ceste zahynul na vyčerpanosť, slabosť srdca a podchladenie.
POMNÍKY
Pomník padlým vojakom
Kamenný mohylový pomník postavili v roku 1928 pri 10. výročí vzniku I. Československej republiky. Na pomníku sú uvedené mená obyvateľov Rače, ktorí padli v I. svetovej vojne 1914 - 1918.
Projekt pomníka vyhotovil račiansky rodák Jozef Mesároš a postavil ho račiansky rodák, staviteľ Ľudovít Ivanič.
Pri slávnosti odhalenia pomníka 28. októbra 1928 boli zasadené tri lipy, ktoré sa nachádzajú za pomníkom. O tento pomník sa zaslúžilo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, ako aj darcovia, projektant a staviteľ.
Po II. svetovej vojne na pomník umiestnili tabuľu s menami občanov Rače, ktorí padli za II. svetovej vojny 1939 - 1945, ako i za Slovenského národného povstania 1944.
Pomník sa nachádza v parku na Detvianskej ulici.
Park v roku 1992 nazvali "Park ústavy Slovenskej republiky".
MY SME PADLI, ABY STE VY MOHLI ŽIŤ
Andrašovič Jozef 1891 Lopašovský Pavel 1882
Bednarič Lukač 1896 Luknár František 1884
Beladič František 1895 Luknár František 1896
Beladič Jozef 1893 Macháček Štefan 1896
Benčič Jozef 1891 Marhofer Mathias 1891
Borovský Jozef 1887 Matuš Jozef 1879
Brychta František 1893 Matuš Matej 1895
Brychta Jozef 1884 Matuš Rudolf 1893
Brychta Ludovít 1889 Matuš Šimon 1866
Brychta Michal 1877 Menczer Samuel 1890
Budovský Štefan 1887 Molnár František 1875
Cích Alojz 1887 Novotný František 1877
Cích Ludovít 1891 Pajdlhauser Gabriel 1897
Cích Ludovít 1897 Palič Ludoví 1894
Dadam Mathias 1893 Palič Vojtech 1896
Dadam Paul 1879 Paulík Ján 1889
Drgala Štefan 1894 Paulík Karol 1887
Ďurďovič František 1892 Pergl Jakub 1887
Fekete Gabriel 1893 Peško Peter 1894
Fekete Ondrej 1892 Petschuch Gustav 1877
Fekete Štefan 1887 Petschuch Christof 1887
Fiala František 1888 Polakovič Benjamín 1883
Gschweng Gottlieb 1891 Polakovič Gabriel 1892
Gschweng Jozef 1894 Polakovič Michal 1879
Gschweng Julius 1882 Rajma Ludovít 1886
Gschweng Mathias 1896 Rigler Michal 1881
Gschweng Paul 1895 Rukriegel Ferdinand 1891
Gschweng Štefan 1889 Strokendl Michal 1893
Haberland Jozef 1886 Sučanský Štefan 1895
Havlovič Jozef 1883 Šebela Michal 1895
Halinkovič Jakub 1894 Šebo Ján 1894
Halinkovič Ludovít 1892 Šedivý Jozef 1884
Halinkovič Michal 1887 Varečka Jozef 1879
Khandl Ján 1891 Vik Jozef 1895
Khandl Jozef 1885 Vrba Anton 1891
Khandl Štefan 1876 Vrba František 1894
Kohút Štefan 1886 Vrba Ján 1887
Kolarik Anton 1892 Vrba Jozef 1898
Krajčovič František 1889 Weng Andreas 1895
Krampl Jakub 1894 Weng Eduard 1894
Krampl Jozef 1882 Weng Paul 1872
Krampl Lukač 1885 Wencl Ferdinand 1894
Krampl Rudolf 1887 Wencl Gustáv 1893
Krištofič Jozef 1887 Wencl Michal 1884
Lednár František 1882 Wencl Paul 1870
Lednár Ludovít 1895 Wencl Paul 1892
Lednár Matej 1882 Würfl František 1881
Letenay Tomáš 1886 Zachuber Koloman 1896
Lichtenstein Julius 1888 Zvozil Gabriel 1872
Žitný Benedikt 1888
Bednarič Lukač 1896 Luknár František 1884
Beladič František 1895 Luknár František 1896
Beladič Jozef 1893 Macháček Štefan 1896
Benčič Jozef 1891 Marhofer Mathias 1891
Borovský Jozef 1887 Matuš Jozef 1879
Brychta František 1893 Matuš Matej 1895
Brychta Jozef 1884 Matuš Rudolf 1893
Brychta Ludovít 1889 Matuš Šimon 1866
Brychta Michal 1877 Menczer Samuel 1890
Budovský Štefan 1887 Molnár František 1875
Cích Alojz 1887 Novotný František 1877
Cích Ludovít 1891 Pajdlhauser Gabriel 1897
Cích Ludovít 1897 Palič Ludoví 1894
Dadam Mathias 1893 Palič Vojtech 1896
Dadam Paul 1879 Paulík Ján 1889
Drgala Štefan 1894 Paulík Karol 1887
Ďurďovič František 1892 Pergl Jakub 1887
Fekete Gabriel 1893 Peško Peter 1894
Fekete Ondrej 1892 Petschuch Gustav 1877
Fekete Štefan 1887 Petschuch Christof 1887
Fiala František 1888 Polakovič Benjamín 1883
Gschweng Gottlieb 1891 Polakovič Gabriel 1892
Gschweng Jozef 1894 Polakovič Michal 1879
Gschweng Julius 1882 Rajma Ludovít 1886
Gschweng Mathias 1896 Rigler Michal 1881
Gschweng Paul 1895 Rukriegel Ferdinand 1891
Gschweng Štefan 1889 Strokendl Michal 1893
Haberland Jozef 1886 Sučanský Štefan 1895
Havlovič Jozef 1883 Šebela Michal 1895
Halinkovič Jakub 1894 Šebo Ján 1894
Halinkovič Ludovít 1892 Šedivý Jozef 1884
Halinkovič Michal 1887 Varečka Jozef 1879
Khandl Ján 1891 Vik Jozef 1895
Khandl Jozef 1885 Vrba Anton 1891
Khandl Štefan 1876 Vrba František 1894
Kohút Štefan 1886 Vrba Ján 1887
Kolarik Anton 1892 Vrba Jozef 1898
Krajčovič František 1889 Weng Andreas 1895
Krampl Jakub 1894 Weng Eduard 1894
Krampl Jozef 1882 Weng Paul 1872
Krampl Lukač 1885 Wencl Ferdinand 1894
Krampl Rudolf 1887 Wencl Gustáv 1893
Krištofič Jozef 1887 Wencl Michal 1884
Lednár František 1882 Wencl Paul 1870
Lednár Ludovít 1895 Wencl Paul 1892
Lednár Matej 1882 Würfl František 1881
Letenay Tomáš 1886 Zachuber Koloman 1896
Lichtenstein Julius 1888 Zvozil Gabriel 1872
Žitný Benedikt 1888
NA VEČNÚ PAMIATKU PADLÝCH VOJAKOV
A PARTIZÁNOV V II. ODBOJI ZA OSLOBODENIE
ČSR V ROKOCH 1939 - 1945
A PARTIZÁNOV V II. ODBOJI ZA OSLOBODENIE
ČSR V ROKOCH 1939 - 1945
Bednarič Michal 1920 Lukačovič Štefan 1918
Bajbar Jozef 1926 Matuš Ludovít 1920
Hrdlička Jozef 1920 Poláček Karol 1925
Hroták Štefan 1922 Štefek František 1915
Janata František 1924 Thurzo Jozef 1913
Krist Jozef 1916 Wild Pavel 1928
Luknár Ondrej 1916 Zeman Karol 1926
Ivanič Augustín 1922 Žitný Jozef 1907
Bajbar Jozef 1926 Matuš Ludovít 1920
Hrdlička Jozef 1920 Poláček Karol 1925
Hroták Štefan 1922 Štefek František 1915
Janata František 1924 Thurzo Jozef 1913
Krist Jozef 1916 Wild Pavel 1928
Luknár Ondrej 1916 Zeman Karol 1926
Ivanič Augustín 1922 Žitný Jozef 1907
V UPOMIENKU SVOJIM S VĎAKOU
PADLÝM VENUJE PADLÝM RAČANOM
OBEC OBNOVILA M. Č. RAČA
28. októbra 1928 1998
PADLÝM VENUJE PADLÝM RAČANOM
OBEC OBNOVILA M. Č. RAČA
28. októbra 1928 1998
Pomník Haluzického
Kamenný mohylový pomník postavili v roku 1941 na Zálistku v lese nad Račou na pamiatku tragickej smrti poľovníka Viktora Haluzického, ktorého na tomto mieste 5. apríla 1941 zastrelil pytliak Pišta Skala.
Opis udalosti podľa žijúceho pamätníka:
Poľovník objavil pytliaka vo svojom poľovnom revíri a vyzval ho, aby opustil revír. Pytliak na jeho výzvu reagoval streľbou, poľovníka smrteľne zranil a utiekol. Naháňačka pytliaka-vraha trvala asi mesiac. Do akcie bolo okrem veľkého počtu žandárov zapojené aj vojsko (19. 4. 1941).
Výsledkom tejto naháňačky boli ďalší dvaja mŕtvi. Pri prestrelke s pytliakom bol zastrelený žandársky strážca Kollár, v Stupave omylom zastrelili mäsiara a bolo aj niekoľko ranených. Za udanie pytliaka-vraha bola vypísaná odmena 5.000 Ks, ale nepodarilo sa ho dostať živého. Bol zastrelený vo svätojurských horách nad Neštichom, aj to na základe zrady svojho komplica.
Pôvodný reliéf patróna poľovníkov svätého Huberta bol odcudzený. Klub slovenských turistov - Železničiar Bratislava osadil v apríli 2000 na pomník novú tabuľu s reliéfom.
Priestor okolo pomníka je upravený, vhodný na oddych.
Pomník oslobodenia
Hliníkový pomník na pamiatku oslobodenia Rače 4. apríla 1945 od sochára Pavla Chrtaňa a architekta Miloša Gašparca s názvom „Vychádzajúce slnko“, bol postavený v parku pri cintoríne v šesťdesiatych rokoch.
V roku 1998 pri príležitosti 150. výročia meruôsmych rokov 1848 - 1849 uskutočnili celkovú rekonštrukciu parku, pri ktorej pomník oslobodenia odstránili.
Podľa projektu pre úpravu parku má byť v priestore zrušeného pomníka umiestnená busta Jozefa Miloslava Hurbana.
V priestore a na okolí terajšieho parku sa v meruôsmych rokoch rozprestieral tábor dobrovoľníkov presunutých sem zo Záhoria a z Rače v počte 1500 mužov, z toho jedna stotina Račanov. Na skladaní prísahy boli prítomní aj Ľudevít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban.
Budovy
1 - Kúria na námestí č. 1 a 2, bez erbu
Je to rozsiahla kúria, ktorú dostávali za zásluhy a služby od panovníka.
Súčasťou kúrie bola aj kaplnka. Podľa zápisov kúria stála už v 15. storočí.
Bola veľakrát prestavovaná a jej posledná podoba je z druhej polovice 18. storočia.
Z jej (najznámejších) obyvateľov boli:
V 16. stor. gróf Siegfried Kolonich (Kolonič), rytier zlatej ostrohy a poradca kráľa Maximiliána I. Bol prísny evanjelik a počas jeho života kaplnka slúžila ako prvý evanjelický kostol.
V 17. stor. gróf František Keglevič de Buzin, ktorý 14. júna 1629 vrátil farský kostol katolíkom, ktorý bol v čase reformácie zabratý protestantmi. Rodový erb Keglevičov sa dostal aj do obecnej pečate.
V 18. stor. gróf Juraj Erdödy, sudca kráľovskej kúrie. Jeho manželka Terézia rodená Esterházy, darovala kaplnku aj s dvoma vinicami v roku 1756 katolíckej cirkvi a založila k nej aj základinu.
Kúria striedala svojich majiteľov, ktorí ju po častiach získali aj kúpou.
Po prvej svetovej vojne v roku 1919 bola v jednej časti kúrie zriadená štátna ľudová Masarykova škola, ktorá tam bola až do postavenie novej školy v roku 1934, teraz gymnázium Školských bratov na Čachtickej ul.
Kúria - objekt č. 1 do terajšej podoby bol zrekonštruovaný koncom 20. stor. spoločnosťou Heineken Slovensko.
Nezrekonštruovaná časť kúrie objekt č. 2 patrí MČ Rača.
Sídlil tam Bytofond a Matrika.
2 - Obecný hostinec „U troch zajacov“ na námestí č. 3
Patrí medzi najstaršie domy na námestí.
Pred I. svetovou vojnou mal hostinec v prenájme František Krížik.
Od roku 1882 v zadnej časti mal sídlo aj Dobrovoľný hasičský zbor.
V roku 1924 objekt od obce odkúpil Karol Mezsároš a doteraz je rod Mezsárošovcov jeho vlastníkom.
Stará časť objektu má takmer zachovaný pôvodný tvar.
V roku 1939 bolo v zadnej časti objektu zriadené kino, ktoré slúžilo až do roku 1941, kedy bol postavený nový kultúrny dom A. Hlinku a v ňom bolo aj kino, neskôr známe pod názvom kino „Nádej“.
3 - Kúria grófa Zichyho s rodovým erbom, Alstrova ulica č. 171
V 19. stor. to bolo súkromné sídlo, ktoré v roku 1856 odkúpili pre cirkevnú školu. Tento objekt ako škola slúžil plných 80 rokov. Do roku 1931 ako cirkevná - obecná, ľudová škola a potom až do roku 1935 ako štátna meštianska škola.
Od roku 1935 bola v nej zriadená ÚVODA - detská opatrovňa, ktorú spravovali rádové sestry až do roku 1950. Po zrušení kláštorov ako Štátna materská škola až do roku 1991. Potom budovu dostal Inštitút školských bratov Jána de La Sealle, ktorí spravujú ZŠ na Detvianskej ul. a cirkevné gymnázium na Čachtickej ul.
K objektu starej školy patrila aj „Katolícka budova“ (teraz na jej mieste stojí objekt klubu KDH). Pôvodne to bol objekt konských stajní, ktorí prestavali na spoločenskú miestnosť s javiskom. Zároveň objekt slúžil pre školu a telovýchovnú organizáciu Orol, ako telocvičňa. Toto bol jediný objekt v Rači až do roku 1941 pre kultúrno-spoločenské podujatia (divadlá, zábavy, akadémie, telocvičňa, pre všetku spolkovú činnosť a pod.).
4 - Kúria mariatálskych pavlínov, Alstrova ulica č. 153
V 19. stor. to bolo už súkromné sídlo, ktoré v roku 1858 odkúpili pre evanjelickú faru a školu. V roku 1935 vo dvore postavili novú evanjelickú školu, na ktorej sa až do roku 1945 vyučovalo po nemecky. Po roku 1945 slúžila ako základná škola a osobitná škola. Neskôr tam bola umiestnená Základná umelecká škola, teraz je objekt vrátený v rámci reštitúcie evanjelickej cirkvi.
5 - Barónsky dom s Pálfyovským erbom, Alstrova ulica č. 94
O tomto objekte sa nezachovali žiadne písomnosti.
Podľa erbu na dome patril pôvodne rodu Pálfyovcov, ktorí boli aj patrónmi farského kostola až do roku 1939. V 19. stor. bol sídlom baróna Karola Névery de Neverics. O ňom sa zachoval len zápis, že dal bezúročnú pôžičku na opravu školy, po požiari.
Ďalej sa spomína dobrosrdečnosť pani barónky, ktorá venovala do farského kostola veľký luster a p. farárovi Alsterovi darovala nový misál pre bohoslužobné úkony. Dcérka a pani barónka sú pochované na cintoríne v Rači, kde majú svoje pomníky. Ako posledná sa spomína, avšak len v ústnom podaní, barónka Hedervayová.
Po prvej svetovej vojne a vzniku I. ČSR, v jednej miestnosti barónskeho objektu bola umiestnená aj jedna triedy meštianskej školy, ktorá tam bola až do postavenia novej školy v roku 1934.
Neskôr objekt získala rodina Lednárová.
Objekt je odkúpený súkromnou spoločnosťou a nachádza sa vo veľmi zlom - dezolátnom stave. Bolo by vhodné zachovať aspoň veľký erb, ktorý je na budove.
6 - Katolícka fara a farský kostol, Alstrova ulica č. 121
Podľa zápisov vo farskej kroniky budova fary sa spomína už v roku 1342, teda skôr ako sú záznamy o kostole.
V priestoroch farského kostola a jeho okolia bol pôvodne cintorín, čo je dokladované v zápisoch a vykopávkami. Na cintoríne bola pôvodne len kaplnka, ktorá postupne bola prestavaná na kostol.
V zápisoch sa spomína ako prvé zasvätenie kostola „Všetkým svätým“.
Postupne kostol prestavali do gotického slohu a zasvätený bol Panne Márii.
Za kráľa Ľudovíta, po úpravách kostola, bol zasvätený sv. Leonardovi, ktorého bol kráľ veľkým ctiteľom.
Zasvätenie farského kostola sv. apoštolom Filipovi a Jakubovi sa uskutočnilo spolu s konsekráciou kostola 1. mája 1844 za pôsobenia p. farára Adama Hájeka,
ktorý tu pôsobil 43 rokov a odtiaľto odišiel za kanonika do Bratislavy.
3. mája na mená týchto apoštolov sa slávia v Rači hody.
Do terajšieho stavu kostol bol prestavaný a zväčšený v roku 1888 - 1889 za pôsobenia pána farára Mórica Alstera, slovenského rodoľuba, podpredsedu SSV, spoluzakladateľa Matice Slovenskej a ctiteľa našich vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. V Rači pôsobil 33 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne.
7 - Evanjelická fara a kostol, Alstrova ulica
Na mieste terajšej evanjelickej fary v roku 1812 postavili prvú evanjelickú školu. Kostol bol postavený v roku 1835, ale bez veže a zvonov, ako to dovoľovalo vtedajšie nariadenie. Veža bola pristavaná až v roku 1905.
8 - Starý obecný dom, Alstrova ulica č. 158
Pôvodne to bola kúria, alebo zemiansky dom.
Do roku 1937 objekt slúžil ako Obecný dom v Račištorfe a byt notára.
Po postavení nového Obecného domu na námestí bol odpredaný pre účely rodinného domu.
9 - Kúria - Weissfeilerov dom naproti Zichyho kúrie
Stál naproti Zichyho kúrie - starej školy. Teraz je tam vyústenie Jurkovičovej ul. na Alstrovu ulicu.
Nezachovali sa žiadne písomné údaje o tomto objekte.V 20. storočí ho poznáme ako dom obývaný židovskou rodinou Weissfeiler, podľa ktorej ho aj pomenovali. Rodina sa živila vinohradníctvom a mäsiarstvom.
Vnučky Ivona a Madla z tejto rodiny žijú v Izraeli a boli tu už dva krát na návšteve vo svojom rodisku.
10 - Kúria - dom Mórica Sprinzla, na nám. a začiatku ulíc Detvianska a Pri vinohradoch
Teraz sú tam postavené objekty Villa Víno Rača, a. s. - (bývalé JRD Rača), bývalé kino Nádej a Družstevný dom RAČAN. Podľa dostupných záznamov objekt v 19. storočí patril statkárovi Móricovi Sprinzlovi, kde mal svoje reprezentačné sídlo. Okrem toho vlastnil majer vo Vajnoroch - Sprinzlov majer.
Vo februári 1939 bol celý objekt od p. Sprinzla odkúpený a bolo založené Družstvo s.r.o. pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku v Račištorfe. V rokoch 1939-1941 bol postavený nový objekt (bývalé kino Nádej), bolo prestavané námestie a ulica Detvianska do terajšieho stavu.
11 - Kúria - Židovský dom a modlitebňa, Pri vinohradoch
Patril rodine Weissfeiler (boli dvaja bratia).
Pôvodne to bola rozsiahla stavba, ku ktorej bola aj samostatná cesta „Ulička“ z nádražia cez park, kde je pomník „Padlých“ a pomedzi terajšie rodinné domy až do brány kúrie, ktorá stálana ul. Pri vinohradoch, kde je teraz samoobslužná predajňa REMA 1000.
O tomto objekte sa nezachovali žiadne písomné informácie, okrem toho,
že v 20. stor. ho vlastnila židovská komunita v Rači.
12 - Mizerácka vila, Pri vinohradoch č. 75
Pôvodná kúria stála v uličnej zástavbe, ktorú zbúrali a na jej mieste stojí nový rodinný dom v záhradke. Koho bola vlastníctvom sa nezachovalo, ale dostala ju ako dar rehoľa Milosrdných bratov z Bratislavy.
V 20. stor. v pôvodnom objekte kúrie bol obchodík s miešaným tovarom, ktorý mala rodina Ratkovských. Je doklad, na ktorom sa uvádza, že menovaný ako svoju poslednú vôľu - závet, dáva zo svojho majetku na údržbu sochy sv. Floriána, ktorá stála pred kúriou.
Nie sú žiadne údaje ani o vile nachádzajúcej sa v záhrade. Poznáme ju len tak, že za tam bola za I. ČSR četnícka stanica. Sú dokonca dohady, že vilu mohol projektovať arch. Dušan Jurkovič.
13 - Kuriálny dom - hostinec Raj, Detvianska ulica č. 11
Nezachovali sa žiadne písomné údaje.
Je známe, že už začiatkom 20. stor. to bol hostinec s veľkou záhradou a sálou vo dvore, kde hrávali „Stražanovci“ bábkové divadlá s lutkami veľkosti 80 cm. Patril rodine Brychtovej, ktorá ho prenajímala. Na mieste pôvodnej záhrady, kde bol aj tanečný priestor, stojí rodinný dom MUDr. Hlaváča.
14 - Kúria - bývalý hostinec Peklo, Púchovská cesta
Hostinec bol zbúraný pri rozširovaní cesty č. 502 - Púchovská cesta.
Podľa zachovaných údajov to bol vlastne majer, ktorý patril Pálfyovcom. Pôvodne tam bol zájazdový hostinec s názvom „U zeleného stromu“. Bol to ubytovací hostinec najmä pre furmanov, kde sa postarali aj o ustajnenie koní.
Koncom 19. stor. hostinec odkúpila rodina Wallnerovcov, ktorí pochádzali z dolného Rakúska a boli správcami na grófskych majetkoch v Rači.
V roku 1919 majer a hostinec už pod názvom Peklo odkúpil Tomáš Sedramac (podľa údajov jeho syna Miloša Sedramča a dcéry Anči Sedramacovej).
Ako posledný známy majiteľ bol pán Khandl.
Keď v roku 1840 začala premávka konskej železnice na trati Bratislava-Trnava, dva krát za deň, pri železničnej stanici v Rači bola prepriahacia stanica koní pre ťahanie vlaku, tzv. “koňka“.
V rokoch meruôsmych (1848-1849) v priestoroch, kde sa teraz nachádza park „Ústavy SR“ a pomník „Padlých“ boli ubytovaní hurbanovskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov, ktorí boli sem presídlení zo Stupavy. Z toho jedna stotina boli račanskí dobrovoľníci.
Dobrovoľníci tu aj skladali prísahu za prítomnosti Štúra, Hurbana a Hodžu.
(Z publikácie Ľudovít Havlovič: „RAČA Z dejín a pamiatok obce“. Vydavateľstvo FB, Bratislava, 2002)
0 komentárov:
Zverejnenie komentára