Čas nezastavíš

Často sa prehŕňam v spomienkach a porovnávam zmeny v rokoch, ktoré ovplyvnili môj život.

Nová etapa u mňa sa píše od roku 1954, keď som nastúpila do poľnohospodárskeho podniku AGROTECHNIKA v Rači. Pracovalo tam veľa Račanov. Prácu v učtárni som skoro zvládla, postupne aj v iných oddeleniach. Kolektív ma prijal priateľsky. Zažili sme spolu pekné mladé časy. Ako roky bežali, narodili sa nám dvaja synovia. Posledných niekoľko rokov som pracovala na sekretariáte. Odchádzajúca kolegyňa mi odovzdala 2 šálky a 2 podšálky na kávu. Odložila som si ich k ruke do zásuvky písacieho stola. Vždy keď som zásuvku prudko otvorila, šálky s hrmotom popadali. V duchu som sa zaprisahala, že na budúce si dám pozor, no vždy sa to opakovalo. Tiež som zdedila niekoľko riaditeľských listov. Diktovať priamo do stroja a k tomu sa pridala ešte tréma urobili svoje. Listy som musela prepísať. Boli to ťažké začiatky, no dnes sa tomu iba smejem.

Keď sa vyskytla mimoriadna porada, požiadala som kolegyňu Gitku, aby mi v umyvárke upravila účes. Rada som sa pekne obliekala. Šaty nad kolená, na každú príležitosť nové, topánky na vysokých podpätkoch. Jedno ráno sme privítali obchodných partnerov z cudziny. Po jednaní som písala zápisnicu, podávala kávu. Niektorí si aj zapálili. Jeden z prítomných aj mne ponúkol cigaretu, ktorá vyčnievala spomedzi ostatných. Ďakujem nefajčím, povedala som zaskočená. No on núkal ďalej. Aj môj šéf potvrdil, že nefajčím. Keď videl, že neuspel, vybral ponúkanú cigaretu a podal mi ju. Vtedy som zistila, že je to krásne pero. Roky bežali, tie nezastavíš. Jedna veľká etapa sa ukončila. Dnes je všetko inak, doba sa zmenila. Nikdy sa nám ani neprisnilo, že príde čas, keď sa budú rušiť a predávať fabriky, podniky. Niektorí šikovní budú bohatnúť z toho, čo dovtedy ľudia vybudovali.

Keď som prvý raz po rokoch vošla do areálu bývalého podniku, nestačila som sa čudovať. Celé veľké priestranstvo je vydláždené, osvetlené, vybudované veľké parkovisko a za ním sa rozprestiera nádherný obchodný dom, kde všetko nakúpite pod jednou strechou. Keď vojdete medzi regále, ľahko zablúdite – je to náš OD KAUFLAND.

Z novovybudovanej križovatky z hlavnej cesty odbočuje aj náš autobus MHD č. 56 až do areálu OD. Je tam nástupište autobusu, ktorý nás dovezie späť domov. Vďaka tým, ktorí sa o toto pričinili.

Dnes je to už len milá spomienka na časy a miesta, kde som prežila moje pekné mladé roky.