Preletia stovky kilometrov, aby sa zachránili pred zimou. Dlhá cesta má veľa nástrah, únava, dravé vtáctvo a najväčšie nebezpečie hrozí od človeka. Príchodom jari sa vtáctvo vracia k nám, aby si opravili svoje hniezda, začali párenie, založili nové hniezda pre nové potomstvo podľa zákona prírody.
My ľudia, obyvatelia Rendeza, sme opakom vtáctva. Stretávame sa pod heslom „Stretnutie starých Rendezákov“ každé dva roky v mesiaci október-november v klube IMPULZ a pri občerstvení si navzájom popodávame ruky, bozky a spomíname na časy detských rokov, školských rokov, na športovanie a zabávanie sa pri športových hrách, brigádach, na prvé lásky, z ktorých vznikli i manželstvá. Stretávame sa už ako manželia, rodičia, starí rodičia, ba niektorí sú aj prarodičia.
Aj tohto roku 30. októbra bolo stretmutie starých Rendezákov v takom hojnom počte, na aký si nepamätám. Stretnutie bolo od 14.00 do 22.00 hod. Za tento čas sa stretlo a vymenilo 180 Rendezákov. Dôvodom tak veľkej účasti bolo vydanie a predávanie knihy "Rendez". Je v nej zachytený život, práca, starosti, úmrtia, mená ľudí za prvej ČSR, za Slovenského štátu, za druhej ČSR a terajšieho Slovenského štátu.
Často sme sa stretávali s mladším priateľom pánom Cyrilom Sekerkom a spomínali o dianí ľudí a ich živote na Rendezi. Jedného dňa skrsla v nás myšlienka, či by sme históriu zašlých rokov nemohli vydať ako knihu. Túto myšlienku sme spomínali aj s ďalšími ľuďmi. Boli milo prekvapení a povzbudili nás slovami: „je to vynikajúci nápad“. Tak sme začali písať a zhľadávať obrázky Rendeza. Ľudia priniesli rôzne fotografie z detstva, škôl, športu, divadiel, zábav. Ako sa menil obraz (výstavba) našej časti Bratislavy a ako 26.3.1945 bol Rendez zbombardovaný.
Knihu sme napísali, ale finančne sme neboli schopní ju vydať. Našlo sa však pár ľudí, ktorí nám pomohli spracovaním, vytlačením sponzorskou pomocou.
Na začiatok stretnutia „starých Rendezákov“ nám pani Kramplová, vedúca úradu v zastúpeni pána starostu Rače pána Zvonára túto knižku pokrstila. Potom poslanec našej časti Bratislavy pán Cyril Sekerka privítal prítomných hosti. Ja som uviedol do predaja knihu slovami: „Nenapísali sme pre Vás román, ani básne, ale je to kniha o Vás, o nás, o našich rodičoch a Vašich deťoch. Budete ju čítať ako Bibliu. Budete v nej nachádzať obrázky z Vášho života a rozmýšľať nad menami spolužiakov.“
Mal som radosť, keď som videl, ako každý, kto už knižku mal, listoval v nej, hltal ich obsah a ako nastalo určité ticho. V duchu som si pomyslel: „Cyril, naša práca nebola márna. Hoci ťažká, ale úspešná.“
My ľudia, obyvatelia Rendeza, sme opakom vtáctva. Stretávame sa pod heslom „Stretnutie starých Rendezákov“ každé dva roky v mesiaci október-november v klube IMPULZ a pri občerstvení si navzájom popodávame ruky, bozky a spomíname na časy detských rokov, školských rokov, na športovanie a zabávanie sa pri športových hrách, brigádach, na prvé lásky, z ktorých vznikli i manželstvá. Stretávame sa už ako manželia, rodičia, starí rodičia, ba niektorí sú aj prarodičia.
Aj tohto roku 30. októbra bolo stretmutie starých Rendezákov v takom hojnom počte, na aký si nepamätám. Stretnutie bolo od 14.00 do 22.00 hod. Za tento čas sa stretlo a vymenilo 180 Rendezákov. Dôvodom tak veľkej účasti bolo vydanie a predávanie knihy "Rendez". Je v nej zachytený život, práca, starosti, úmrtia, mená ľudí za prvej ČSR, za Slovenského štátu, za druhej ČSR a terajšieho Slovenského štátu.
Často sme sa stretávali s mladším priateľom pánom Cyrilom Sekerkom a spomínali o dianí ľudí a ich živote na Rendezi. Jedného dňa skrsla v nás myšlienka, či by sme históriu zašlých rokov nemohli vydať ako knihu. Túto myšlienku sme spomínali aj s ďalšími ľuďmi. Boli milo prekvapení a povzbudili nás slovami: „je to vynikajúci nápad“. Tak sme začali písať a zhľadávať obrázky Rendeza. Ľudia priniesli rôzne fotografie z detstva, škôl, športu, divadiel, zábav. Ako sa menil obraz (výstavba) našej časti Bratislavy a ako 26.3.1945 bol Rendez zbombardovaný.
Knihu sme napísali, ale finančne sme neboli schopní ju vydať. Našlo sa však pár ľudí, ktorí nám pomohli spracovaním, vytlačením sponzorskou pomocou.
Na začiatok stretnutia „starých Rendezákov“ nám pani Kramplová, vedúca úradu v zastúpeni pána starostu Rače pána Zvonára túto knižku pokrstila. Potom poslanec našej časti Bratislavy pán Cyril Sekerka privítal prítomných hosti. Ja som uviedol do predaja knihu slovami: „Nenapísali sme pre Vás román, ani básne, ale je to kniha o Vás, o nás, o našich rodičoch a Vašich deťoch. Budete ju čítať ako Bibliu. Budete v nej nachádzať obrázky z Vášho života a rozmýšľať nad menami spolužiakov.“
Mal som radosť, keď som videl, ako každý, kto už knižku mal, listoval v nej, hltal ich obsah a ako nastalo určité ticho. V duchu som si pomyslel: „Cyril, naša práca nebola márna. Hoci ťažká, ale úspešná.“
© Eduard Wenzl, najstarší rodený Rendezák, nar. 7. 9. 1927
Eduard ako tvoj rovesník a priateľ, obom Vám gratulujem ku knihe "Rendez".Osobne poznám tiež prácu a problémy s tým spojené, takže nech Vaša kniha splní Vaše očakávanie a obohatí povedomie rendezákov. Spozdravom Ľudo H.
OdpovedaťOdstrániť