„Knihy ako najvernejší priatelia
rady s nami besedujú, hovoria s nami úprimne, otvorene a bez
pretvárky o všetkom, o čom chceme, poučujú nás, dávajú návody,
povzbudzujú, utešujú a veci nášmu zraku veľmi vzdialené predkladajú nám
ako prítomné. Aká podivuhodná je moc, vznešenosť a priamo božskosť kníh!
Keby neboli knihy, boli by sme všetci celkom nevzdelaní, pretože by sme
nepoznali minulosť, nevedeli by sme o veciach božských ani ľudských.
A keby sme aj nejaké vedomosti mali, boli by to bájky, nestálosťou ústneho
podania tisíckrát premenené na niečo iné. Aký sú teda knihy božský dar venovaný
ľudskej mysli!“ Tieto a ďalšie vety na tému „Ako dômyselne používať knihy,
hlavný nástroj vzdelania“ majú už patričný vek. Odzneli z úst J. A. Komenského
vo veľkej sieni potockej školy 28. novembra roku 1650. Je obdivuhodné, ako
presne, ako výstižne sa prihovárajú aj našej dnešnej dobe! Obhajujú múdrosť,
vzdelávanie, poznanie. Toto posolstvo uznávaného „učiteľa národov“ nestratilo
dodnes svoju aktuálnosť. Hoci sa ľudská spoločnosť za tých 360 rokov značne
zmenila, atribút vzdelanosti človeka má nadčasovú platnosť.
Vravieť o vzdelaní, alebo
lepšie o vzdelávaní však nemožno bez školy, bez škôl a hovoriť
o škole, to znamená hovoriť aj o žiakoch, aj o učiteľoch.
V tom istom príhovore Komenského sa nájdu i tieto vety: „A teda milujme
školy, milujme aj knihy, dušu škôl, pretože ak školy nie sú oživované knihami,
sú mŕtve.“ Mŕtve sú aj vtedy, ak nemajú svojich žiakov, ak nemajú žiaci svojich
učiteľov, neboli by životaschopné, ak by učitelia nevedeli, čo majú učiť, ak by
z rôznych dôvodov – neučili.
Často sa po tieto dni hovorilo aj
hovorí o školách. Nedávno písali maturanti testy aj písomné práce, ktoré
sú už súčasťou maturity, deviataci majú pred sebou monitoring vedomostí zo
slovenského jazyka a matematiky, známe sú podľa zápisu počty budúcich
prvákov, stredné a vysoké školy predkladajú svoju ponuku študijných
odborov na nový školský rok.
Veru, škola má pre každého
z nás celkom istú podobu, predstavu, zrkadlo, spomienku. Bolo alebo je to
miesto, kde sa každému rôznym spôsobom ponúklo, alebo práve teraz dostáva -
vzdelanie. (A možno...iste?...aj niečo naviac.) Tí, ktorí ho poskytujú či
sprostredkovávajú, nemôžu byť svojim žiakom a študentom ľahostajní. A iste
ani žiaci a študenti, im. Je to vzájomný a živý vzťah. Funguje
veľakrát až za hranice školských rokov. Veď či si nepamätajú učitelia svojich
žiakov? A čo my, ako žiaci, (hoci už bývalí) – koľkých svojich učiteľov si
pamätáme a pripomíname aj po rokoch! Možno je to prvácka pani učiteľka
alebo prísny učiteľ matematiky, možno správny telocvikár alebo trochu roztržitý
učiteľ botaniky.
Aj naša Rača má viacero „svojich“
učiteľov a učiteliek, na ktorých spomínajú celé generácie ich žiakov. Len
si skúsme pripomenúť ich mená – pani učiteľka Fedorová, Nízka, Krušpánová, Holčeková,
Kováčová, Poláčeková, Lišková, Lednárová, Vachajová, Runová, Uhnáková, pán
učiteľ Moravčík, Zámečník, Lopašovský, ale aj manželské dvojice učiteľov –
Chyžnajovci, Bielekovci, Miklošovci, Záhorskí, Annerovci a iste by sa dalo
takto menovať ďalších a ďalších a spomínať pritom na veselé
i vážne príhody zo školských lavíc. Pred desiatimi rokmi si žiaci
račianskych škôl na podnet MO MS a Školského úradu zaujímavým
medziškolským projektom pripomenuli roky učiteľovania v Rači známej
slovenskej spisovateľky Zlaty Dônčovej. Z račianskych učiteľských legiend
si toho roku pripomíname Františka Kubu,
ktorý 17. 3. 1885 (130. výr.) prišiel učiť žiakov v katolíckej
račišdorfskej škole a pôsobil v našej obci celých 40 rokov.
Spomedzi račianskych škôl oslavuje najmladšia z nich ZŠ Tbiliská 4
v tomto školskom roku už svoje 30.
výročie.
28. marec neprestal byť Dňom
učiteľov a rovnako neprestalo byť pre celú širokú pedagogickú obec
aktuálne posolstvo J. A. Komenského: „Prírodu skúmaj! Z kvetu býva plod.
Človeka skúmaj a veď k vedomosti, lebo múdrosť je vernosť dobrým
citom v každom z nás.“ A možno by sa dal pridať aj ešte starší
výrok o vzdelaní z veľkomoravských legiend o sv. Konštantínovi
:„Múdrosť žiari viac ako slnko. Prikázanie je kahanom, ale naučenie, to je
svetlom.“
A čo knihy? Bolo o nich
a nimi toľko povedané a stále sa hovorí, ak sa číta. Uvediem na záver
len jeden z citátov, ktoré sa mi páčia : Čítanie dobrej knihy je vlastne
dialóg – kniha hovorí – duša odpovedá. (André Maurois)
0 komentárov:
Zverejnenie komentára