(pokračovanie článku z čísla 2/2016)
Milí spoluobčania,
ďalšou knihou bola publikácia „Rača“, s podtitulom 1245, vydaná
v roku 1997 pod vedením Vladimíra Ivaniča Miestnym úradom v Rači
k oslave 750-eho výročia od prvej písomnej zmienky o Rači. Autori
výstižne prepojili minulosť s prítomnosťou na fotografiách a rozšírili
uhol pohľadu o kapitoly z dejín, napríklad o Farskú kroniku. Z doslovu
knihy vyberám: „Túto publikáciu sme napísali pre všetkých. Pre jedných, aby si
oživili spomienky, či dozvedeli sa niečo nové, čo doposiaľ nevedeli, pre iných,
aby sa im stala Rača blízka, ba celkom blízka.“. 
V rovnakom
duchu je veľmi významným dielom publikačná aj dokumentačná činnosť pána
Ľudovíta Havloviča a jeho kniha „RAČA – Z dejín a
pamiatok obce“, vydaná s podporou Miestneho úradu v Rači v
roku 2002 vo Vydavateľstve FB, Bratislava. V nej pán Havlovič
chronologicky mapuje našu históriu, názov obce, jej symboly, historické a pamiatkové
objekty aj vývoj obce spojený s vinohradníckym životom, tradíciami
a spolkami. Jeho texty s mnohými podrobnosťami, dokumentmi prinášajú
pútavou formou reálie doby v nadväznosti na významné dianie v krajine
a sú doplnené vzácnou historickou fotografickou dokumentáciou. S potešením
Vás oboznamujem, že v týchto dňoch vychádza druhé, rozšírené vydanie tejto
knihy vlastným nákladom pani Márie Havlovičovej, manželky autora.
Pán Havlovič
s uvedomelými rodákmi tiež znovu zrealizoval myšlienku založenia
Račianskej izby v Rači, ktorá sa do siete múzeí zaradila v roku 2001
a slúži doteraz. Jej expozícia so svojimi predmetmi a rozložením prešla
postupnými úpravami a v súčasnosti predstavuje zaujímavú expozíciu s viacerými
zaplnenými vitrínami a panelmi, ale nedá sa rozšíriť, muzeálna činnosť sa
nerobí, nezachraňuje sa naše kultúrne dedičstvo. Navyše nie je voľne prístupná
ako iné múzeá.
V rámci hľadania
vhodného a účelového riešenia aj s predstaviteľmi mestskej časti Rača
v roku 2012 pán Havlovič a pár priateľov vypracovali návrh cieleného
rozvoja expozície a jej rozšírenie činností premiestnením do Koloničovej
kúrie. Navrhovaný projekt mapoval súčasný stav a zostavil 17. bodový
program rozdelený do dvoch etáp realizácie. Návrh bol podporený poslancami Miestneho
zastupiteľstva v Rači a bol predstavený v Račianskom výbere č. 10/2012. Prvá etapa realizácie sa mala
uskutočniť v roku 2013 presťahovaním múzea a jeho uvedením do
opätovnej, už rozšírenej prevádzky s galériou. V súhrne tu zaznelo:
„Zriadením Račianskeho múzea so štatútom oblastného, prípadne regionálneho
múzea a jeho zaradením do siete múzeí Slovenska sa Rača v starostlivosti
o svoje kultúrne dedičstvo posunie na úroveň, na ktorej sa už dávnejšie so
svojimi muzeálnymi zariadeniami nachádzajú susedné mestečká Svätý Jur a Pezinok.“.
Prešiel ďalší rok, v ktorom zriadenie Račianskeho múzea poslanci Miestneho
zastupiteľstva v Rači opäť podporili a schválili celý navrhovaný
rozpočet 6 000 eur, ale k realizácii sme sa nedopracovali.
Pre záchranu
kultúrneho dedičstva potrebujeme zanietenú, uvedomelú spoločnosť, ktorá si je
vedomá kultúrnych hodnôt aj v kuse starého hrdzavého železa, nakoľko môže
dokumentovať, a doplniť dávnu históriu. Napríklad iný typ vinohradníckeho
nástroja, predmetu, aký nepoznáme.
V reálnom
živote význam kultúrneho dedičstva je široký, predstavuje podstatu našej
existencie, je základom pre pochopenie, akú cestu sme urazili, kde sa
nachádzame a akým smerom by sme mali ísť, aby sme si ho nezničili! Je
nesporné, že nám minulosť mizne pred očami. Čo kedysi bolo bežne v domácnostiach,
na povalách už nie je. Dokumenty, fotografie a iné predmety príbuzných
mnohým nič nehovoria. Že sú za nimi osudy ľudí, životné príbehy, z ktorých
by sme sa mohli poučiť všetci, chápe každý vnímavý človek, ktorý si ich váži, a preto
si ich aj ochraňuje. Lenže sú situácie, kedy niet dedičov, čo by ich uchraňovali
pre ďalšie generácie, niet priestoru na ich uloženie a pod. Mnohé
jednotlivosti vydajú svoju hodnotu až v celku s inými, a práve
aj na tieto účely budujeme muzeálne zbierky, odborne ich spracovávame, aby sme
ich napokon mohli predstaviť verejnosti v celej ich kráse. Muzeálna
činnosť svojou starostlivosťou o predmety minulosti predstavuje stupeň vyspelosti
národa v porovnaní s inými národmi, vedie národ k vyššej kultúrnej
úrovni a k uvedomelej mládeži, a preto je nenahraditeľná.
Aleš Šilberský
pracovník SNM - Múzea kultúry karpatských Nemcov
obyvateľ Rače
obyvateľ Rače
0 komentárov:
Zverejnenie komentára