Zaujímavé výročia v
roku 2020
Rok 1300 (720 rokov) Záznam
o urovnaní pozemkových sporov
Listinou zo 6.
11. 1300 Bratislavská kapitula osvedčuje urovnanie majetkových sporov šľachtických
rodov Beňadika a Raču, ako prvých známych majiteľov pozemkov v Rači.
Rok 1390 (630 rokov) Prvá písomná
zmienka o kostole a farárovi v Rači
Zápis sa nachádza v popise
bratislavského archidiakonátu. Keďže v tomto období bola už Rača pomerne
veľkou osadou, ktorá mala vlastného richtára, kostol musel byť postavený už
skôr, čo potvrdil aj archeologický a pamiatkový výskum. Jeho vznik sa kladie
na začiatok 14.st.
Rok 1505 (515 rokov) – Potvrdenie vlastníckych
práv Svätojurských grófov
Zápis vo vlastníckej listine, kde sa
spomína ako majiteľ Rače svätojurský gróf a krajinský sudca Tomáš. Pôvodná osada
patriaca sčasti potomkom šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču, potom
zemanom Marcholfovcom., bola neskôr v 14. storočí osídlená nemeckými
kolonistami. Určité majetky tu mal aj bratislavský richtár a kráľovská
rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa
v Rači vystriedali napr. rodiny Garajovcov, grófov zo sv. Jura
a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci, Farkašovci a od 17. stor. najmä
Pálffyovci a Néveryovci.
Rok 1580 (440 rokov) – Príchod prvého evanjelického kazateľa do
Rače
Prvý
evanjelický kazateľ Ondrej Reis prišiel do Rače na pozvanie grófa Sigfrieda
Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590 - 1606
prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy, kde sa nesmeli
zhromažďovať na bohoslužbách. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa,
ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r.1937 na jej mieste stojí Obecný dom.
Rok 1605 (415 rokov) Prvá známa podoba
súčasného erbu Rače
Otlačok pečatidla
z r. 1605 predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.
Rok 1635 (385 rokov) Rod Pálffyovcov získal vlastnícke práva na pozemky v Rači
Rodina
palatína Pálffyho z Erdödu získala v r. 1635 do vlastníctva devínske
panstvo, ktorého súčasťou boli aj pozemky v Rači. Pálffyovský rod
malackej línie si udržal toto vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.
Rok 1730 (290 rokov) Vznik kaplnky
Najsvätejšej Trojice na cintoríne
Kaplnka stála na okraji cintorína
pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy. Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty,
ktorá sa dotkla aj časti cintorína. Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974
postavená dnešná kaplnka Lurdskej Panny Márie.
Rok 1800 (220 rokov) – Postavenie kríža pri farskom kostole sv. Filipa a Jakuba
Kríž dali postaviť Ján a Klára Andrašovičovci. Pôvodne stál
pri ceste na úrovni budovy fary. V r. 1939 bol premiestnený na súčasné
miesto pri veži kostola. Kovová ohrada okolo kríža pochádza z r. 1922.
Rok 1815 (205 rokov) Postavenie Dolného a Horného červeného
kríža
Oba kríže boli postavené na pôvodnej
pútnickej ceste do pútnického miesta Marianka. Horný červený kríž bol v r.
2002 rekonštruovaný rodinou Orihelovou. Dolný červený kríž v súčasnej
podobe stojí na mieste pôvodného kríža na okraji čistinky, ktorá je dnes
obľúbeným výletným miestom.
Rok 1835 (185 rokov) Slávnosť vysvätenia
evanjelického kostola na Alstrovej ulici
17. 5. 1835 sa uskutočnila vysviacka evanjelického
kostola. Stavba kostola v klasicistickom slohu začala po oddelení sa račianskej
evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Základný kameň položili
6. 8. 1834 a celý kostol bol postavený za 9 mesiacov. Staviteľom kostola
bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Pôvodný kostol bol postavený bez veže. Prvým
kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.
Rok 1840 (180 rokov)
Otvorenie prvého úseku
konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura
24. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na
trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, kde jedna zo zastávok bola v
Rači. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou
na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica pre kone.
Rok 1850 (170 rokov)
Postavenie dvoch kamenných krížov
označujúcich pôvodné hranice Rače
Dva kamenné kríže vyznačovali začiatok a koniec obce. Na začiatku
obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami „Rinzle“ (dnes areál autoopravovne na
rohu ul. Hybešova, Žitná) a na druhom konci smerom do Jura stál kríž pri
obecnom pasienku v časti nazývanej „Pri pastierni“ . Tento kríž bol v r.
2018 osadený v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.
Zavedenie číslovania domov
Pôvodne neboli v Rači domy označené číslami. Číslovanie bolo zavedené
až v r. 1850.
Rok 1855 (165 rokov)
Na vežu farského
kostola boli zadovážené vežové hodiny
Zichyho kúria sa stala sídlom katolíckej školy
Obec zakúpila
budovu Zichyho kúrie (Alstrova č. 171)., ako nové sídlo
pre katolícku školu. Budova slúžila do roku 1931 ako ľudová cirkevná škola,
potom do roku 1935 ako meštianka. Po roku 1935 dostali budovu rádové sestry
Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V päťdesiatych
rokoch tam bola materská škola a po r. 1990 2 triedy novozriadenej
cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.
Rok 1870 (150 rokov) Založenie miestneho
Spolku svätého Vojtecha
Iniciátorom založenia spolku bol kňaz
Móric Alster. Spolok slúžil na pozdvihnutie vzdelanostnej a náboženskej
úrovne členov. Spolok mal vtedy 52 členov.
Rok 1875 (145 rokov) Vznikol mládežnícky
cirkevný hudobný spolok
Mládež pod
vedením učiteľa a organistu Jána Mirovského začala s nácvikom hudobných
skladieb. Pre potreby spolku si vo Viedni zakúpila hudobné nástroje. Finančné
prostriedky poskytol Móric Alster. Prvé vystúpenie sa uskutočnilo na Vianoce
1875.
Rok 1885 (135 rokov) Prvá kniha o Rači
Evanjelický farár Gustáv Polevkovics spísal
históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj históriu Rače. Kniha má
názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A. B. Récse (Ratzersdorf )“.
Je to prvá známa kniha o Rači.
Rok 1890 (130 rokov)
Prvá zmienka o divadelných ochotníkoch
V Rači pôsobilo od r. 1890 viacero
ochotníckych skupín – Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok
slovenské robotnícke divadlo v Račišdorfe. Divadelné predstavenia sa konali v
sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov (Peklo, Raj, u Raguša, u Končeka).
Hrávali sa hry s náboženskou tematikou a hry F. Urbánka. Najviac hier, akadémií
a iných spoločensko-kultúrnych podujatí sa realizovalo v tzv. Katolíckej
budove, ktorá stála na mieste terajšieho kultúrneho objektu v Knižkovej doline.
Od r. 1942 sa predstavenia konali v budove Katolíckeho kultúrneho domu A.
Hlinku na dnešnom nám. A. Hlinku, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené
najmodernejším zariadením. Tu nacvičili račianski ochotníci aj náročnejšie
divadelné predstavenia a operety rôznych populárnych autorov.
Rozsiahla nákaza vinohradov révokazom
Sľubný rozvoj vinohradníctva, ktoré
patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov, prerušila v roku 1890 fyloxéra
(révokaz), ktorá zničila takmer všetky vinice. Obnova vinohradov
v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila.
Rok 1905 (115 rokov) Posviacka veže
a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici
Keďže pôvodný kostol
z roku 1835 bol postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade
evanjelických chrámov si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu
vežu aj s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal
dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J.
Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 - 1959
a v r. 1985.
Rok 1920 (100 rokov) – Zmena názvu obce
Názov obce Račišdorf po prvej svetovej
vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie niesla obec
pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých úradných
dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z roku 1920.
Rok 1925 (95 rokov) Založenie
futbalového klubu ŠK Račištorf
Klub bol
slávnostne založený 10. 9. 1925. Na jeho čele stál notár Václav
Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu
mäsiar Aladár Wessel. V roku 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti
železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.
Rok 1930 (90 rokov)
Odhalenie pamätnej tabule Móricovi Alstrovi
Pamätnú tabuľu na budove
rímskokatolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha z vďaky
za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom spolku
a jeho štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku a podieľal
sa na jeho mnohých aktivitách.
Bola ustanovená Školská stolica v obci
Školskú stolicu zvolilo obecné
zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. 1. júna 1930 doň zvolili
Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa Krížika, Augustína
Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela Vulgana, Františka Číka,
Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.
Do farského kostola pribudla socha sv. Jozefa.
Sochu, ktorá je dnes na pilieri ľavej
strany kostolnej lode daroval ju Dr. Bathány, o ktorom sa vo Farskom vestníku
č. 5. z roku 1931 píše ako o maďarskom kniežati, očnom chirurgovi s vlastnou
nemocnicou v Kittsee. Jeho pacientmi boli aj občania z Rače. Bol dobrodincom
a často liečil aj bez honorára (stačila modlitba Otčenáš). Bol tiež veľkým
ctiteľom sv. Jozefa a z vlastných prostriedkov zakúpil sochu do
kostolov, kde ju ešte nemali.
Rok 1935 (85 rokov)
Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu
Začiatok histórie
stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia
Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci Raj,
neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu.
Obec odkúpila Erdödyovskú kaplnku na stavbu nového obecného domu
Kaplnka bola dlhé roky súčasťou bývalej Koloničovej
kúrie. Financie získané predajom katolícka cirkev použila na výstavu kostola na
cintoríne.
Rok 1945 (75 rokov)
Bombardovanie Rače
26. 3. 1945 medzi 13. a 14. hodinou bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača,
časť „Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou.
V prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického,
Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované
zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov,
16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.
Príchod vojsk Červenej
armády do Rače – oslobodenie Rače od Nemcov
3. 4. 1945 prišla do Rače Červená armáda a Rača bola
oslobodená od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom
chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských
vojakov.
Zriadenie Národného
výboru v Rači
5. 4. 1945 bol na základe reformy verejnej správ zriadený
Národný výbor v Rači v zložení:
za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky
farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič
za KS – Karol Polakovič, Gustáv
Polakovič, Jakub Sučanský
za nestraníkov – Ondrej Ivanič.
Funkcia starostu bola nahradená
predsedom národného výboru.
Rok 1970 (50 rokov) Významná úprava
liturgického priestoru v katolíckych kostoloch V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa a Jakuba
i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil liturgický priestor podľa nových liturgických predpisov II.
vatikánskeho koncilu. Do svätyne sa doplnila oltárna menza obrátená
„tvárou k ľudu“.
Rok 1975 (45 rokov) Otvorenie prvej expozície Račianskej izby
13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená expozícia s typickým nábytkom a zbierkou
artefaktov zo starej Rače. Bola
zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej
v Rači a nachádzala sa v staršom račianskom dome na Alstrovej
ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela
zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty
prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“
sídli od roku 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.
Rok 1985 (35 rokov) Vznik BMX klubu Rača
9. 12. 1985 vznikol BMX klub Rača, ktorý je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju
činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross. Od roku 1987 má v tzv.
Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX trať).
Rok 1990 (30 rokov) Obnovenie funkcie
starostu
Po reforme verejnej správy v dôsledku
veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989 sa zmenil názov
výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa zmenil na
Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných voľbách bol
za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser.
Rok 2000 (20 rokov)
Obnovenie premávky električkovej dopravy po rozsiahlej rekonštrukcii
7. 7. 2000 bola slávnostne otvorená električková trať
do Rače po obnovenej Čachtickej ulici, kde bolo vymenené koľajisko
a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov.
Rok 2005 (15 rokov)
Reštaurovanie bočných
oltárov vo farskom kostole
Po rozsiahlej
reštaurácii boli posvätené biskupom Dominikom Tóthom dva bočné oltáre (oltár Panny Márie a oltár sv. Jána Nepomuckého) vo
farskom kostole sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici. Reštaurátorské
práce viedol Mgr. František Šmigrovský.
4. 6. 2005 Otvorený zberný dvor
v Rači.
Rok 2010 (10 rokov) Slávnostné otvorenie
obnoveného Nemeckého kultúrneho domu
10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená
budova Nemeckého kultúrneho domu po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej
obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie vlastníckych vzťahov.
Osobnosti
František Víťazoslav Sasinek – 190 rokov od narodenia
Katolícky kňaz – kapucín, vynikajúci kazateľ, historik, publicista,
národovec, tajomník Matice slovenskej.
Narodil sa v Skalici 11. 12. 1830
a zomrel 17. 11. 1914. Najplodnejší slovenský historik
2. polovice 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a
Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech.
Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných
školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše,
príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a
národnobuditeľské štúdie a články. Na račianskej fare vypomáhal
a účinkoval za pôsobenia farárov A. Hájeka a M. Alstra.
Barónka
Bola dcérou majiteľov tzv. Pálffyho
kúrie. Zomrela 21. 9. 1855 ako šesťročná na následky uštipnutia hadom. Je
pochovaná v tzv. barónskych hroboch na miestnom cintoríne. (Príbeh
úmrtia literárne spracovala D. Luknárová v povesti „Potešenie i
utrpenie zároveň“.)
Vilma Névery st. – 140 rokov od úmrtia
Barónka, vdova po barónovi Karolovi Néverym.
Zomrela 3. mája 1880. Pre obyvateľkou
Rače bola veľkou dobrodinkou a podporovateľkou viacerých dobročinných
aktivít. Je pochovaná na cintoríne v Rači. Nad jej hrobom je ihlanovitý
pomník: s nápisom „Vdova po barónovi NÉVERY KAROLOVI rodená FRIDES VILMA
barónka zomrela 3. mája 1880. Pokoj prachu jej!“ Názvom Barónka sa dodnes
označuje dom , v ktorom žila, ulica i sídlisko.
Vojtech Rudroff – 145 rokov od narodenia
Katolícky kňaz, národovec a bojovník za
slovenskú samostatnosť, priekopník modernej
pastorácie a okresný školský dekan
Narodil sa v Lomnici 10. 4. 1875.
Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou
významnou osobnosťou na račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Zomrel
23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne.
V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr. Mariánsku
kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien, Jednotu
Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku, letnú
kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre farský
kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I. svetovej vojne.
S veľkou láskou sa venoval mládeži, za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9
kňazov. Pre račištorfských farníkov začal v r. 1928 vydávať „Farský
vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete. Počas jeho
pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená
rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny
Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj
Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).
František Kubu – 135 rokov od nástupu do funkcie
Vynikajúci učiteľ a organista
17. marca 1885 nastúpil na miesto
učiteľa a organistu. Neskôr pôsobil aj ako správca cirkevnej školy.
V Rači pôsobil celých štyridsať rokov. Býval v dome vilového typu s
barokovými prvkami z konca 19. storočia na Alstrovej ulici 46.
František Kubu ani v dobe silnejúcej
maďarizácie na konci 19. st. nepodľahol tlaku a v škole sa aj napriek vyhrážkam
vyučovalo po slovensky. Počas svojho pôsobenia nacvičil s miestnym
speváckym zborom vianočnú omšu od Jána Jakuba Rybu, ktorá sa na polnočnej omši
vo farskom kostole spievala viac ako 90 rokov.
Karl Otto Schulze – 120 rokov od
príchodu do Rače
Evanjelický farár
Do miestneho zboru prišiel v roku
1900. Za jeho pôsobenia pristavili v r. 1905 ku chrámu vežu a osadili
na nej 3 zvony, ktoré darovali veriaci. Jeho pričinením v r. 1931
postavili novú evanjelickú školu na Alstrovej ulici (dnes zariadenie Bivio),
pretože stará už kapacitne nevyhovovala.
Peter Ševčovič – 85 rokov od
narodenia
Prozaik, dramatik
a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež
Narodil sa 16. 3. 1935 a zomrel 14. 4. 2006.
Veľkú časť života prežil
v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači. Patril
k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej
poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier,
desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel.
Väčšia časť jeho tvorby sa spája aj s históriou Bratislavy.
František Luknár– 110 rokov od narodenia a 25 rokov od úmrtia.
Amatérsky maliar a scénograf
Narodil sa, tvoril a pracoval
v Rači, kde aj zomrel a je pochovaný. Pochádzal z vinohradníckej
rodiny, ktorá bývala na Alstrovej ulici. Vyučil sa za maliara písma
u p. Borovského a Šibrinu a po absolvovaní strednej
meštianskej školy chcel pokračovať v štúdiu maliarstva na VŠVU, ktorú však
musel opustiť pre zlé sociálne pomery v rodine. Nastúpil pracovať na
železnici, kde pôsobil v rôznych funkciách až do dôchodku.
Namaľoval asi 2000 obrazov, ktoré sú
v rôznych súkromných zbierkach. Bol aj realizátorom takmer všetkých scén ochotníckych
divadelných predstavení , ktoré sa odohrali v bývalej katolíckej budove až
do roku 1942.
Vlastimil Ružička, – 95 rokov od narodenia a 35 rokov od
úmrtia
Významný cyklista a člen víťazného
družstva na viacerých ročníkoch Pretekov mieru
Narodil sa 27. 2. 1925 v českej
obci Louny a zomrel 29. 3. 1985. Do Rače sa prisťahoval s
mamou a sestrou ako dieťa, po tragickej nehode otca, motoristického pretekára.
Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račištorf aj Lokomotívy Rača. Na
ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Nevedel, čo je to strach,
nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu. Jazdil v drese Práce
Bratislava, Štefánik Račišdorf aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne,
ba i na motocykloch. Slávu si vybojoval na Pretekoch mieru, kde viackrát
skončil na popredných miestach. Pamätná tabuľa V. Ružičkovi sa nachádza na
budove na Detvianskej ul.
Zostavila Mária Hatalová
december 2019
Zdroje:
2. RAČA, kolektív autorov pod vedením J. Podoláka,
Obzor 1969
3. RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová
a J. Perényiová, JP know-how s.r.o, 2014
4. Farský vestník, ročník 1930
6. Mesačník MČ Rača: Račiansky výber 2005, 2010
7. Mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník
8. Mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1995
9. Wikipédia
10. Dokumenty z miestnej tlače, resp. súkromných
zbierok
0 komentárov:
Zverejnenie komentára