Spomienky z detských rokov na púte do Mariatálu.
Chodili sme tiež na púte do Mariatálu-Marianky, čo je najstaršie pútnické mariánske miesto. Na Sviatok Panny Marie tam prišlo mnoho pútnikov zo všetkých okolitých obcí, ale veľa ľudi prišlo aj vlakmi do Rače a potom kráčali pešo cez horu, tak ako my. Ako staršie dievčatá sme niesli Pannu Máriu, mariánske zástavy a kráčali sme po horskom chodníčku. Keď sme prišli po kameňolom, to bol bod, kedy sme už vedeli, že náš cieľ je veľmi blízko.
Mariánka mi ostala v pamäti od detstva, a preto sa tam rada vraciam.
Ostali spomienky aj na stánky, kde sme si nakúpili rôzne spomienkové predmety. Mojím obľúbeným predmetom bol malý ruženček, ktorý bol v plechovej krabičke, ako malinká knižočka. Tiež nám veľmi chutili záhorácke kvasáky. Predávali tam malinovku, sem tam niekto na harmonike vyhrával mariánske pesničky. Veľmi pekné spomienky.
Ďalším obľúbeným pútnickým miestom bol Pustý kostelíček, ako sme ho volali. Pustý preto, že tam bola púť raz v roku, a to 15. augusta, a vtedy sa tam slúžila sv. omša. Toto bola púť spoločná Račanov, Vajnorákov a Juranov.
Kráčali sme po hradskej, hore Skalkou, potom ďalej na Svätý Jur, slnko pálilo. Tiež sme niesli mariánske zástavy, občas prešlo auto, ale brali ohľad na nás pútnikov, lenže tých áut bolo pomenej.
To bol zážitok, keď na sv. omši za sprievodu dychovky zaznela krásna pieseň
Otče náš, vyslyš nás,
požehnaj nám národ náš,
ostaň s nami, Pane dobrý,
Otče, vyslyš nás.
Bolo to úžasné, nemyslím len pre mňa, ale pre všetkých zúčastnených. Bolo to nádherné, charizmatické, spontánne. Nikto nikoho k tomu nenútil.
Za zmienku stojí aj pútnické miesto Šaštín, kde som bola zopár razy.
Neviem, či tí, ktorí vedia viac ako ja, sa dostanú k tomuto článku. No možno sa tí mladší, ktorých článok zaujme, budú môcť opýtať svojich babičiek, aby svojím komentárom a pripomienkami obohatili spomienku na túto peknú tradíciu.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára