Tento obraz by iste vyznel nadnesene, keby sa netýkal práve Sedra – večného zabávača, potulného herca a
spoločníka, ktorý ľuďom rozdával dobrú náladu a smiech.
Svojím odchodom zaskočil a
šokoval všetkých, čo ho poznali a mali radi. Lebo Sedro bol stelesnený život,
humor, družnosť a energia.
Celý svoj dlhý život
zasvätil račianskemu futbalu. Po skončení kariéry hráča sa stal jeho patrónom. Prešiel
postom vedúceho mládežníckych družstiev, tajomníka a hospodára klubu, hlásateľa
a komentátora futbalových zápasov, archivára a kronikára. Ako dobrý duch a
strážny anjel bdel nad rastom a osudmi početných generácií futbalistov v Rači a
stal sa nezabudnuteľnou legendou a ikonou račianskeho futbalu.
Odišiel uprostred plného
žitia a písania svojich spomienok. Kedykoľvek ste sa u neho v poslednej dobe zastavili,
zastihli ste ho, ako ich usilovne spisuje na svojom mechanickom písacom stroji
a pripravuje ich knižné vydanie. Spoločným menovateľom jeho príbehov je humor a
vtip, neutíchajúci smäd po živote a slobode, po riziku a dobrodružstve, po hre
a zábave, po kamarátstve a priateľstve.
Už v minulosti písal do
výročných bulletinov futbalového klubu humorné príbehy späté s jeho
celoživotnou láskou - s futbalom. Bol nielen ich aktérom, ale aj ich dušou a
ústrednou postavou... Inak to ani nemohlo byť, lebo všade tam, kde bol, sa
niečo dialo a nechýbali tam humor ani dobrá nálada. Svojou bezprostrednosťou a vtipom
otváral srdcia ľudí a dokázal si získať neuveriteľné množstvo priateľov a
známych. Radi sa u neho zastavovali na kus reči, aby pri jeho veselých
historkách pookriali a odniesli si kus jeho vitality.
V poslednom roku-dvoch prekvapoval
aj príbehmi, ktoré s futbalom nesúviseli, a vytvoril nimi pútavú mozaiku svojho
pestrého života. Sotva pred mesiacom dopísal svoje pašerácke humoresky, ich
knižného vydania sa už bohužiaľ nedožije... Mnohé jeho príbehy boli uverejnené
aj na tomto blogu, iné si žiaľ odniesol na večnosť...
Sedro bol jedným z mála
ľudí, pri ktorých máte neodbytný pocit, že na nich nemá a že sa ich netýka ani
Smrť, že aj na ňu vymyslia nejaký fígeľ. Tak ako vždy, keď to bolo treba, či už
šlo o šport, prevádzanie ľudí cez moravsko-slovenské hranice za protektorátu,
pokútne obchody alebo o jeho pašerácke kúsky, na ktoré bol taký hrdý...
Smrť si preto pre neho
musela prísť v spánku. Stalo sa tak v pondelok 7. apríla o desiatej
hodine večer, v nemocnici, kde sa zotavoval po operácii zlomeného bedrového
krčka.
Netuším, kam si Smrť Sedra
vzala. Ak do Neba, som si istý, že tam dlho nevydrží. Veď v spoločnosti
svätých a v nebeskom ničnerobení by sa na smrť unudil. Určite radšej utečie do
Pekla, v jeho virvare sa bude cítiť vo svojom živle... Napokon, čo by ste
čakali od chlapa, čo sa pred skoro osemdesiatimi siedmimi rokmi, 3. mája 1921, narodil
v račianskom Pekle, no nie?
Sedro, nech si v tejto chvíli
kdekoľvek, isté je, že Rači a Račanom už teraz chýbaš. V srdci máme bolesť a smútok,
no spomíname na Teba s vďakou a náklonnosťou.
Česť Tvojej pamiatke!
0 komentárov:
Zverejnenie komentára