Moje meno GABRIELA

Zrodil sa nový život. Narodilo sa dieťa, dali mu meno Gabriel. Je to zázrak prírody. Bude pokračovaním života človeka ktorý ho splodil.

Keď som ja uzrela svetlo sveta dostala som meno po krstnom otcovi, ktorý sa volal Gabriel. Ja som teda bola Gabriela. V tom čase sa toto meno vyskytovalo zriedka. Najstaršia sestra dostala meno Bernardína, volali sme ju Berta. Najmladšia zdedila meno po mame Terézia, brat bol Štefan po otcovi. Len sestra Viera sa volala po zomrelej sestre, ktorá zomrela pred ňou.

Mňa oslovovali všetci krátko Elena, Ela aj Helena. Až neskôr keď som prišla do života oslovovali ma pravým menom Gabina. Dlho som bola v rodine sama s týmto menom.

Konečne prišla zmena. Vydala som sa a po piatich rokoch sa nám narodila dcéra Alenka, ktorá do roka zomrela. Nejako sa nám nedarilo. Až po troch rokoch  prišiel na svet syn. Keďže bol vytúženým vnúčikom, potešili sme babičku a dali sme mu jej meno Anton /volala sa Antónia/, oslovovali sme ho Tonko. Za ďalšie dva roky prišiel na svet druhý syn. Manžel nesúhlasil s tým aby sa volal po ňom. Potešila som sa návrhu aby sa volal po mne Gabriel. Roky sme kraľovali s týmto menom my dvaja.

Čas letel ako víchrica. Synovia dospeli a oženili sa. Prvý starší Tonko. Keď prišla na svet jeho prvá dcérka, syn bol ešte na vojenčine a tak sme čerstvej mamičke išli gratulovať k narodenej dcérke aj za syna, súčasne sme jej odovzdali kyticu 18 hrebíčkov k jej 18. narodeninám. Krstným otcom bol druhý syn Gabi, keďže bol slobodný, krstnou mamou som bola ja Gabriela a krstili sme Gabrielu.

Za krátko sa oženil aj druhý syn Gabi. Jeho nastávajúca manželka sa za slobodna volala Gabrielová. Bol taký návrh aby si zobral jej slobodné meno. Volal by sa Gabriel Gabriel. To sa však neuskutočnilo. Ich prvorodený syn dostal meno, ako inak Gabriel.

Synovia šťastne žijú v manželstve už vyše 30 rokov. Dnes sú z nich už dedovia. My sme v tomto roku oslávili 63 výročie nášho spoločného života. Manželov brat sa v máji tohto roku dožil krásnych 98 rokov.

Gabriela Wenzlová