Pani Marta Prokešová, v súčasnosti aktívna 82-ročná dôchodkyňa, sa nedokáže rozlúčiť so svojou veľkou láskou - láskou ku kvetom. S každým kvetom, ktorý sa jej dostane do rúk sa pohrá, jej fantázia v aranžovani kvetov je nekonečná.
Každý rok navštevuje výstavu kvetín v rakúskom Thulme, kde sa snaží odpozerať nové techniky viazania a aranžovania kvetín. Každá krajina má svojský spôsob umeleckého vyjadrovania v oblasti tvorby kvetinovej kultúry a techniky viazania kvetín, ale zásluhou takých umeleckých viazačov ako je pani Prokešová sa krajiny zviditeľňovali a dostávali do povedomia celého sveta. Aj pani Prokešova je jedna z tých, ktorí dokázali preniknúť do sveta a presadiť svoje viazačské umenie i za hranicami našej krajiny.
Ako pätnásťročná dievčina začala pracovať v kvetinárstve na Kamennom námestí v Bratislave u majiteľa kvetinárstva, pana Flora. Ten u nej objavil fantáziu a cit pre prácu s kvetmi a posielal ju na krátkodobé stáže do Prahy, aby sa naučila techniku viazania kvetov. O tri roky, ako 18-ročná už aranžovala kvetinovú expozíciu na výstave v Prahe. Neskôr, vďaka riaditeľovi ZARES-u pánu Skákalovi sa začala jej aktívna účasť na výstavách i v súťažiach v aranžovaní kvetov.
Od roku 1962, kedy dostala prvé ocenenie na celoštátnej viazačskej súťaži v Bratislave, začali jej pribúdať ocenenia, medaily, čestné uznania a diplomy. V roku 1970 reprezentovala ZARES a krajinu v súťaži Design International 1970 v Londýne, kde okrem súťaže vo viazaní a aranžovaní kvetín účastníci zo Švajčiarska, Južnej Afriky, USA, Anglicka, Nórska, Nemecka, Indie, Francúzska, Maďarska, Dánska, Írska a Izraela kolektívne vyzdobili katedrálu v Coventry. Hodnotiaca Medzinárodná komisia vyzdvihla tvorbu našich aranžérov pod vedením pani Prokešovej a ich expozíciu vyhodnotila ako najlepšiu, pretože vynikala jednoduchosťou a nevtieravou eleganciou. Časť, ktorú vytvorila pani Prokešová vyhlásili za najpôsobivejšiu a technicky dokonalú.
Veľké uznanie a viaceré diplomy a ocenenia získala v Ljublani v roku 1971 i na IX. medzinárodnej súťaži v aranžovaní kvetov v juhoslovanskom Sisaku v roku 1975. V roku 1980 si priniesla zlatý „Pohár Juhoslávie“ z medzinárodnej súťaže v aranžovaní kvetov v Zagrebe.
Nedá sa nespomenúť reprezentovanie Bratislavy na Dňoch družby v Kyjeve v roku 1984. Rozhovor s jej fotografiou aj s úspešnými kyticami sa objavil aj v miestnom časopise „Radjanska zinka“ (Pracovitá žena). V roku 1987 získala v Kyjeve na medzinárodnej súťaži v aranžovaní kvetov 1. miesto.
Toto je len neúplný výpočet jej úspechov, ktorými vynikajúco zviditeľnila našu malú krajinu. Ľudia, ktorým roky a desaťročia spríjemňovala všedné i sviatočne dni, významné výročia a udalosti i uľahčovala žiaľ, prichádzajú za ňou doteraz a žiadajú ju znova a znova urobiť svadobnú či gratulačnú kyticu, aranžmán na pohreb a pri príležitosti Sviatku všetkých svätých a ona nevie odmietnuť. Doteraz sa stará o výzdobu viacerých kostoloch napr. Blumentál, Trojičný i oba račianske.
O tom, že na ňu jej vďační zákazníci a priatelia nezabudli svedčia i ocenenia, ktoré dostala. Račianske srdce nedávno udelené vedením Mestskej časti Rača a Krištáľové srdiečko vďaky udelené v týchto dňoch Spoločnosťou Ferdinanda Martinenga sú toho tiež dôkazom.
Prajeme pani Marte Prokešovej ešte veľa zdravia a síl pri tejto krásnej a zmysluplnej práci s kvetmi.
Som oneskorene zbadala, ale toto je prosim pekne moja teta z druheho kolena - vzdy robi tie najuzasnejsie kytice, dokonca koncom 80. rokov pochopila moju hipisácku objednávku na "šibnutú a strapatú" svadobnú kyticu:) dakujem a pekne pozdravujem
OdpovedaťOdstrániť= takto som to zdieľala na fb:)
jana cvikova, ernina dcera