Po skončení 1. svetovej vojny a vzniku ČSR nadobudla Bratislava podstatne väčší hospodársky a kultúrny význam ako za Rakúsko–Uhorska. Vznikali tu nové úrady, školy, obchody a výrobné podniky. Nastal sem prílev nových obyvateľov a zvyšovali sa požiadavky na bytovú výstavbu, ktorú mesto nevedelo v krátkej dobe zabezpečiť. Táto skutočnosť ovplyvnila aj rozvoj dedín v okolí mesta, cez ktoré viedla železnica, lebo tam boli stavebné pozemky lacnejšie. Osobná doprava železnicou z Rače, do dvoch koncových staníc v meste, trvala v tej dobe max. asi 15 až 20 minút. Preto sa Rača stala veľmi lukratívnou dedinou, ktorá v pomerne krátkej dobe zažila veľký rozmach. Po vzniku ČSR bolo vraj v Rači 589 domov, 4581 obyvateľov a v priebehu 10 rokov ich tu už žilo okolo 6000 a počet domov sa blížil k 1000. Po Petržalke bola naša dedina druhou najväčšou na Slovensku.
Pre výstavbu rodinných domov a škôl v našej obci, prichádzali do úvahy len pozemky, kde neboli vinohrady alebo pažite, kde sa mlátilo zbožie a skladovala slama. V oblasti dolného konca, t. j. od východného okraja dediny až po Výhon (dnešnú Detviansku ul.) končili vinice až pri hradskej. V oblasti horného konca, t. j. od Výhonu až po západný koniec dediny, končili vinice približne pri dnešnej Čachtickej ulici. O výstavbu rodinných domov mali záujem najmä Račania, ktorí nepodnikali vo vinohradníctve a prisťahovalci českej, nemeckej a maďarskej národnosti. Jednalo sa najmä o železničiarov, továrenských a iných robotníkov, úradníkov, učiteľov a pod., ktorí mali pravidelný príjem a šance získať v banke pôžičku.
Nové kolónie alebo po novom sídliská, vznikli súčasne v dvoch lokalitách katastrálneho územia Rača a neoficiálne sa nazývali Pozotória a Mrázova kolónia.
Keď som, v záujme doplnenia údajov v zozname voličov z r 1931, chodil po uliciach obidvoch kolónii a robil si potrebné poznámky, zobrazovali sa pred mojim virtuálnym zrakom mnohí ľudia, s ktorými som sa niekedy stretával. Oni už takmer všetci dávno zomreli a niektorí museli z Rače aj odísť. Vynárali sa mi spomienky, aké to tu bolo v 30. a 40. rokoch minulého storočia. V snahe uchovať moje poznatky, rozhodol som sa pokiaľ ešte žijem, že sa pokúsim popísať, ako vznikali nové sídliská, kde som sa narodil a prežil veľkú časť môjho života. V duchu som tieto časti našej obce nazýval račiansky nový svet, kde žila pestrá medzinárodná spoločnosť prisťahovalcov a niektorých pôvodných Račanov. Tu sa rozprávalo nielen po račiansky, česky, nemecky, maďarsky, ale aj po slovensky. Boli to najmä deti, ktoré slovenčinu využívali v praxi, lebo v škole sa muselo hovoriť po slovensky! A nebolo to ľahké, lebo račanské nárečie malo veľmi veľa prvkov moravského nárečia a bolo v ňom i veľa nemeckých slov! Treba si uvedomiť, že spisovná slovenčina prišla do račianskych škôl až po r. 1920 a väčšinou ju vyučovali českí učitelia. Mnohí prisťahovalci, ktorí sem prišli z iných častí Rakúska–Uhorska alebo z Európy, mali v tej dobe slušné vzdelanie, znalosti a skúsenosti z rôznych odborov ľudskej činnosti a v mnohom pozitívne ovplyvnili hospodársky vývoj, kultúru a celkovú atmosféru v Rači.
Pozotória
Tento zvláštny, v slovenčine nič neznamenajúci názov, dostala nová račianska kolónia, ktorá začala vznikať v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia na poliach, ktoré boli medzi hradskou a železnicou a ktoré na geometrickej mape Rače z roku 1896 mali názov Pod Silnicú II. Tieto polia boli vraj pred výstavbou železnice pasienkom. Tu boli vtedy len tri stavby, a to hostinec Peklo, železničná stanica a domček výhybkára, ktorý stál pri dnešnom cestnom prechode cez železničnú trať na Východné nádražie.
Prvé domy tu boli postavené v rokoch 1925 - 1926, na uliciach, ktoré sú v súčasnosti nazývané ako Výhonská, Víťazná a Koľajná. V tej dobe však ešte ulice nemali žiadne oficiálne pomenovanie a ich povrch nebol nijako spevnený. Výhonská ulica bola pôvodne poľná cesta, ktorá slúžila pre vyháňanie dobytka na pasienok. V ďalších rokoch, až do marca r.1939, kedy zanikla I. ČSR, uskutočnila sa výstavba ďalších rodinných domov v uliciach, ktoré neskôr boli pomenované ako Albánska, Trávna, Ihrisková, Demänovská, Stolárska, Rostovská a Remeselnícka . Štyri posledne uvedené ulice pokračovali aj nad hradskou. Tu pri cintoríne, boli v r. 1931 – 34 postavené dve školy (štátna základná a meštianska a rímskokatolícka základná 1. až 5. ročník) a v r. 1937 na cintoríne rímskokatolícky kostol.
Na spodnej strane dnešnej Púchovskej ulice, od hostinca Peklo smerom na Sv. Jur, bola postavená zámočnícka dielňa a ďalej kováčska dielňa p. Krajčíroviča s rodinným domom. Posledný rodinný dom v tomto rade bol dom p. Henčla s pílou pri malom rybníku. Píla podľa mojej mienky bola prvým výrobným podnikom v Rači. Vedľa bola malá rómska osada s kováčskou dielňou, kde p. Salay vyrábal vidlice, škrabáky a iné náradia potrebné pre prácu vo viniciach a v záhradách. Tu žijúci Rómovia boli pracovití a čistotní a nemuseli sa báť žiadnej diskriminácie. Žil tu i dobrý futbalista pán Špetka.
Veľmi rýchlo vznikli v niektorých rodinných domoch obchody so „zmiešaným“ tovarom, ktoré prevádzkovali p. Bledý na Trávnej ul., p. Hanák na Ihriskovej ul. a jeho filiálka na Stolárskej ulici. Neskôr vzniklo mäsiarstvo p. Boudného na Ihriskovej ul., predajňa rôzneho tovaru p. Teznera na rohu Žitnej a Demänovskej ul. a holičstvo p. Ungera na Ihriskovej ul. V hornej časti Stolárskej ul. nad hradskou, vznikol druhý výrobný podnik, a to stolárstvo p. Poláčka, kde sa okrem normálneho nábytku vyrábali i sedadlá z ohýbaného dreva. V susedstve bolo pekárstvo p. Hierwega a obuvníctvo p. Klíča. Neskoršie ale už si nepamätám presne kedy, boli otvorené ďalšie obchody so zmiešaným tovarom p. Ivaniča na rohu Ihriskovej a Žitnej ul., p. Macha na rohu ul. Rostovskej a Žitnej.
Za železnicou bolo vybudované futbalové ihrisko, ktorého ohrada bola vyhotovená z dosiek od p. Henčla. Ku ihrisku bol zabezpečený prístup prechodom pre peších cez železnicu z dnešnej Ihriskovej ul. Vedľa ihriska viedol chodník na Východné nádražie – Rendez. Napriek rôznym opatreniam tu bohužiaľ zomrelo pre nepozornosť niekoľko ľudí pod kolesami vlakov.
Na železničnej stanici bol vybudovaný malý bufet, v ktorom pracovala pani Cvečková, kde sme v nedeľu chodievali s konvičkami pre pivo. Na stanici bolo vždy veľa ľudí, a to najmä v čase príchodu vlakov a v nedeľu počas futbalových zápasov. Radi sme sa sem chodili hrávať i my deti. Najviac nás zaujímali automaty na cigarety a cukrovinky, ktoré boli v čakárni stanice.
Vo všetkých uliciach, boli asi v r. 1938 zasadené pri každej parcele čerešne. Dlhé roky mali vysokú úrodnosť.
Mrázova kolónia
Názov kolónie bol pravdepodobne odvodený od priezviska bratov Mrázovcov, ktorých dvojdom tu bol postavený na rohu ulíc Mrázova a Žitná.
Prvé domy boli vybudované na poliach pod hradskou, v dnešných uliciach Mrázova a Rumunská ul. v r. 1926 – 31. Tieto domy, ktorých majiteľmi boli železničiari, mali jednotný vzhľad a boli pravdepodobne vyhotovené podľa jedného vzorového projektu. V ďalších rokoch, a to do r. 1939, boli postavené rodinné domy v uliciach Žitná a Jakubská. Pri Žitnej ul. vznikol obchod so zmiešaným tovarom p. Černohousa, bola to vraj filiálka jeho obchodu na Východnom nádraží.
Obyvatelia a život v kolóniách
Bolo to ako šibnutie čarovným prútikom, v priebehu desiatich rokov stáli tu dve nové sídliská. Nové ulice síce nemali dlažbu, ale boli elektrifikované. Viaceré domy však, zrejme z finančných dôvodov, boli elektrifikované až za Slovenskej republiky. Ako svetelné zdroje slúžili petrolejové lampy. O kanalizácii, rozvode vody a plynu sa v tej dobe nedalo ani snívať. Zatiaľ čo na dolnom konci obce bol s vodou veľký problém, v kolóniách bolo možné získať vodu zo studní. Už pri 6 m hĺbke, bol v nich dostatok dobrej pitnej vody. Každý dom stál na samostatnej, ohradenej parcele. Ich majitelia sa pretekali, kto bude mať najkrajšiu a najlepšie využitú záhradu. Preto kvalita životného prostredia v kolóniách bola neporovnateľne vyššia ako v starej časti obce. Nevyskytovali sa tu týfusové infekcie a susedské spolunažívanie bolo veľmi dobré. Úprimne poviem, že som bol šťastný, že som tu mohol žiť.
V rokoch 1939 - 45 sa budovanie nových domov v kolóniách podstatne spomalilo. Na ulici Barónka a Hybešova bola v r. 1943 vybudovaná tzv. nemecká kolónia s kultúrnym domom. Česi, ktorí boli zamestnaní na železnici, vo vojsku a štátnych úradoch, sa väčšinou zo Slovenska odsťahovali v r. 1939 - 40. Do ich domov sa v niekoľkých prípadoch nasťahovali Slováci z územia zabraného Maďarmi. Normálne cestné prepojenie medzi starou Račou a Pozotóriou bolo dokončené až v r. 1943. Bola to prvá dláždená ulica, ktorá neskôr bola pomenovaná ako Detvianska ulica. Na tejto ulici sa každý rok, vďaka Rafaelovi Kramplovi a Vlastimilovi Ružičkovi, konali cyklistické preteky, lebo bol tu veľmi dobrý, ba možno najlepší cyklistický oddiel na Slovensku. V roku 1945 boli z Rače násilne, okrem niekoľkých výnimiek, vysťahovaní takmer všetci Nemci.
Prepojenie medzi dvomi kolóniami nastalo až po 2. svetovej vojne, a to výstavbou rodinných domov a ulíc: Oblačná, Hybešova, Bukovinská a Hrušková. V tej dobe sa postupne v celej Rači najprv budoval vodovod a neskoršie plynofikácia a kanalizácia.
Vývoj výstavby rodinných domov v kolóniách je graficky znázornený na dvoch schémach. Doriešenie niekoľkých sporných prípadov v tomto zozname umožní aj úplné dokončenie schém. Objektívnym podkladom pre ich vyhotovenie bol zoznam voličov z roku 1931.
Zoznam voličov z roku 1931
Po vzniku ČSR, v roku 1920, bolo vraj v Rači 589 domov a 4581 obyvateľov. O 10 rokov neskoršie, ako je možné z voličského zoznamu vidieť, bolo tu už v roku 1931 asi 980 domov. Pribudlo okolo 300 domov. Značná časť z tohto množstva bola postavená v nových kolóniách a ďalej na hornom konci, v uliciach za evanjelickým kostolom, na dolnom konci v dnešnej Podbrezovskej ulici a na Kopaniciach. V tomto zozname snažili sme sa uviesť pri každom dome názov ulice a nové popisné číslo a v kolóniách formou skratiek tiež kolóniu, kde sa dom nachádza (Poz - Pozotória a Mk - Mrázova kolónia). Tu sme tiež uviedli vlastníka domu (V) a prípadne i nájomníka (N). Mnohí nájomníci tu dočasne bývali počas budovania svojich domov, ktoré dokončili po r. 1931.
Pri každom voličovi sa v zozname uvádza povolanie / zamestnanie, rok narodenia a vek.
U väčšiny žien, ktoré nemali konkrétne zamestnanie, je uvedená poznámka, že je „domáca“, čo znamenalo, že jej hlavná činnosť je starostlivosť o domácnosť a výchovu detí. V tej dobe nebolo zvykom, aby manželky museli okrem domácnosti zvládnuť ešte i nejakú inú prácu. To však neplatilo o Račiankach, ktorých rodina vlastnila nejaké vinohrady a role, lebo tie museli tvrdo pracovať od jari do jesene a od rána do noci.
Boli by sme radi, keby ste nám pomohli zoznam doplniť chýbajúcimi údajmi. Potom mienime urobiť jeho štatistické vyhodnotenie. Vaše pripomienky a doplnky môžete nám zaslať buď formou e-mailu alebo komentára pod článkom.
Za vaše pripomienky vopred ďakujem.
Ján Luknár
Prílohy:
Zoznam voličov Pozotórie a Mrázovej kolónie
0 komentárov:
Zverejnenie komentára