Sviatky slnovratu za nami

Vianoce nie sú výlučne kresťanským sviatkom. Starí slovania oslavovali zimný slnovrat ako sviatok boha Koľadu.

Podstata sviatku spočívala v obchádzaní s figúrou – „dieťatkom“, symbolizujúcim nanovo zrodené slnko – obraz začiatku nového ročného cyklu. Chodilo sa tiež s piesňami, zariekávadlami a s prosbou o podarovanie – štedrosť bola totiž zárukou bohatstva v budúcom roku. V niektorých krajinách na Rusi predstavovala Koljadu dievčina odetá v bielom.

Na Bielej Rusi dokonca dve dievčiny, z ktorých jedna predstavovala bohatú a druhá chudobnú Koledu. Hospodár, ku ktorému ich priviedli, si mal jednu z nich vybrať – podľa toho poznával, aký rok ho čaká. Celkovo boli sviatky v období dnešných Vianoc tradične spájané s veštením a predvídaním vývoja v budúcom roku. K zvláštnym vianočným zvykom, ktoré sa zachovali iba u južných Slovanov, patrilo pálenie kmeňa, pňa alebo vetvy, nazývanej u Srbov badnjak, u Bulharov badnik, u Slovincov božič.

K zimným slnovratovým slávnostiam patrili aj maškarné sprievody a hry. Tie silne pripomínali podobné zvyky z rímskeho alebo gréckeho prostredia, kde prežívali ako pohanské relikty ešte v kresťanskej dobe. Preobliekanie sa a nosenie masiek patrilo k všeobecne rozšíreným kultovým prvkom na všetkých kontinentoch a nechýbalo teda ani u Slovanov. Svedčia o tom nielen cirkevné zákazy z 11. – 13. storočia, ale aj archeologické nálezy kožených masiek, napríklad z Novgorodu. Nosili sa najmä masky zvieracie – medveďa, koňa, kozla, vlka, tura, alebo sa muži preobliekali za ženy a naopak.

Pôvodný zmysel tohto konania bol zrejme apotropaický – malo zastrašiť a zmiasť démonov a odvrátiť ich zlú pôsobnosť. Po zimnom slnovrate išlo o zapudenie duchov temnoty, v ostatných prípadoch o zahnanie chorôb, či duší mŕtvych. Rovnaký apotropaický účel mali aj kultické tance v maskách. Hry s maskami boli také obľúbené, že neskôr prenikali až do kostolov. Ešte v roku 1207 sa pohoršuje pápež Inocenc III. nad tým, že sa v poľských kostoloch usporadúvali hry s maskami. Zimné maškarády mimo kostol, často doprevádzané neviazanosťami, sa však nepodarilo nikdy úplne potlačiť.

Porovnajme český masopust, juhoslovanské a slovenské turice (masky s kobylou hlavou), podobné poľské kobylnice, či staročeskú klibnu (maska štvornohej obludy, ktorú predstavovali dvaja ľudia).

A ako je to s narodením spasiteľa?

Tu si kresťanská cirkev pomohla symbolmi: Je mnoho spasiteľov s rovnakými atribútmi. Prečo ale práve tieto atribúty? Zrodenie z panny - 25. decembra?

- Zrodenie je astrologické. Hviezda na severe je Sírius, ktorá sa 24.12. vyrovná s tromi najostrejším hviezdami v súhvezdí Orión. Tieto hviezdy sú po celé stáročia nazývané - Traja králi.Traja králi a Sírius ukazujú na miesto východu Slnka 25.12.. To preto Traja králi nasledujú hviezdu na východe, aby našli Slnko - zrodenie Slnka. Panna Mária označuje súhvezdie panny. Starodávny symbol pre Pannu je "M". Preto sa každé meno spasiteľovej matky začína písmenom "M" (Myrra, Maya). Betlehem takto poukazuje na súhvezdie Panny. Miesta na oblohe, nie na Zemi. Okolo 25.12. nastáva ďalší zaujímavý fenomén. Od letného do zimného slnovratu sa dni skracujú a sú chladnejšie a z perspektívy severnej pologule sa zdá, že sa Slnko pohybuje na juh, zmenšuje sa a slabne. Skracovanie dní a chradnutie plodín s blížiacim sa zimným slnovratom symbolizovalo v starých dobách proces smrti: Bola to smrť Slnka. 22.12. bol ústup Slnka dokončený. Slnko, ktoré sa po 6 mesiacoch pohybuje smerom k juhu, sa dostáva na svoj najnižší bod na oblohe. Prestane sa pohybovať na juh na celé 3 dni. A počas tejto pauzy Slnko sa zdržuje v blízkosti súhvezdia Južného kríža, čiže Crux. A potom 25.12. sa Slnko opäť pohne o jeden stupeň, tentoraz na sever. Preto sa hovorilo, že Slnko zomrelo na kríži, bolo mŕtve tri dni a vzkriesené znovu zrodené. Toto je dôvod, prečo Ježiš a mnoho ďalších slnečných bohov majú spoločné ukrižovanie, smrť po tri dni a vzkriesenie. Dvanásť učeníkov je jednoducho 12 znamení zverokruhu, s ktorými Ježiš ako Slnko cestuje.

Kríž: Toto nie je kresťanský symbol, ale pohanský symbol zverokruhu. Cirkev nechala väčšinu týchto krížov a kostolov zbúrať, zostalo ich len niekoľko a je to aj symbol Keltov. Ako sa stal súčasťou keltského kríža onen kruh? V Írsku pôvodné keltské náboženské predstavy pozvoľna splynuli s kresťanstvom a k posvätnému znameniu kríža sa pridružili oveľa starší posvätný prvok - slnečný kruh. Podobne vyzerá bretónsky kríž, ktorý je vlastne zároveň stále Taranisovým kolesom - slnečným znamením, ktoré delí kruh buď štyrmi elektrónmi, alebo ôsmimi. Preto bol Ježiš zobrazovaný s hlavou na kríži, pretože Ježiš je vlastne Slnko - život, teplo, svetlo. Postava Ježiša je astrologický hybrid a plagiát egyptského boha Slnka Horusa.

Takto to vyzerá na oblohe