Keď sa stala táto nepríjemná udalosť, bývali sme v Rači, na dnešnej Ihriskovej ulici. Touto ulicou sa chodilo na ihrisko cez železničné priecestie. Bola známa tým, že v nej bolo veľa obchodov. Celkom na začiatku bol malý obchodík s potravinami Mach, o niekoľko domov ďalej bol mäsiar Boudný, ďalej holič Unger, hneď pri ňom býval maliar Horák. Na konci ulice vo veľkej záhrade býval vážený pracovník obecného úradu pán Molčan. Na druhej strane tejto ulice hore pod cintorínom bol dom, kde sa stala vražda. Syn s priateľkou zavraždili vlastnú matku. O dva domy ďalej mal svoju dielňu krajčír Bokroš, ďalej býval stolár Lapoš a posledný obchod mal Hanák.
My sme bývali po krajčírovi Bokrošovi. V tejto ulici bývalo veselo. Bolo tam veľa detí. Preskakovali sme malé priekopy, a v zime sme sa sánkovali z malého briežka, ktorým začínala táto ulica. Nad ňou sa hadila hlavná hradská a na jej druhej strane bol cintorín, cez ktorý sme chodili do školy a do dediny. Bolo nás 5 detí. Posledná bola sestra Terka. Bola veľmi maličká. Zabalená v perinke spávala v priestore kredenca. Ten bol z dvoch kusov, spodnú časť tvorila skrinka, kde sme dávali hrnce – riady. Na vrchu boli dva kolíky, do ktorých sa nasadil vrch kredenca, tam sme mali poháre, hrnčeky. Ja som chcela niečo zobrať z vrchnej časti kredenca, ale som tam nedočiahla. Chytila som sa za kľúčik vo vrchnej polovici, tá sa mojou váhou naklonila a spadla. Rovno na vozíček, v ktorom spala Terka. Vozíček bol športový, ale spadol tak šťastne, že sa zachytil na opierkach. Zľakli sme sa. Dieťa bolo ticho a tým náš strach narástol. Mama ju vybrala z vozíčka a pritisla si ju na prsia. Stále bolo ticho. Nepozrela sa do vankúša, ani ju nikomu neukázala. Všetci sme plakali. Keď sme sa trocha ukľudnili, mamu sme prehovorili, aby nám ju ukázala. Uložila ju na posteľ a rozbalila. Ona spala ďalej, teda nič sa jej nestalo, žila. Neskrývali sme slzy radosti.
Tento deň sme si dobre zapamätali.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára