„Ak do rána zomriem, pochováte ma na vaše trovy!“

V roku 2004 sme spoločne so synom Jeňom opäť vyrazili do Švajčiarska.

Tentoraz sme sa nezastavili vo Viedni, ale sme uháňali do Bazileja.

Hraničný prechod Pertžalka - Berg sme len tak hladko prešli a nemuseli sme vôbec ukazovať pasy.

Takto hladko prídeme na štátnu hranicu so Švajčiarskom a po odovzdaní pasov a ich kontrole sa pýta colník, kde je tá pani. Ja svojou slabou nemčinou mu odpoviem:

„O akú pani ide?“

Podá mi pas a ja spatrím fotografiu mojej nevesty Darinky.

Pýtam sa syna:

„Ty, kde máš pas?“

Museli sme cúvnuť asi o 20 metrov a tam začal cirkus v podaní Sedra. Rozhodli sa pasovák a colník, že mne kúpia lístok na vlak do stanice Badische Bahnhof vzdialenej iba 1200 metrov a Jeňo musí opustiť ich územie, pokiaľ nedoručí svoj pas.

Táto slovná kombinácia trvala takmer pol hodiny.

Ja som stále apeloval, že ideme na hochcajt (svadbu) a oni zasa svoje, že mi zakúpia na ten krátky úsek cesty železničný lístok.

Po pol hodine rozhodli velitelia smeny, pasovák a colník, že Jeňo okamžite musí opustiť územie švajčiarske a počkať, až mu bude doručený leteckou poštou jeho pas.

Zasa to malo problém, nakoľko Jeňova manželka večer i so skupinou spoluzamestnancov Agrozetu išli do Poľska na nákupy. Už som nevedel, čo mám a ako argumentovať, preto som sa rozhodol svoje veci znovu naložiť do auta s tým, že budem na území NSR čakať na poštu, ktorá doručí Jeňov pas.

Nakoniec som príslušníkov upozornil, že ak do rána zomriem, musia ma na ich trovy pochovať.

To bol úder pod pás, s tým nepočítali. Preto sa spoločne zobrali do malej kancelárie, zavolali príslušného colníka a ten sa nás pýta, kedy cestujeme späť. Odpoviem mu, že ideme vo štvrtok na svadbu a v piatok okolo 10,00 hod. ideme späť.

Svadbu sme odbavili v NSR, boli sme aj na svadobnej prísahe manželov, bohužiaľ sme prišli v piatok na hraničný prechod o 2 hodiny neskôr.

Zhodou okolností ten colník, ktorý to všetko začal, mal opäť službu a pri ukázaní Jeňovho pasu ma vyzdvihol a tancoval so mnou, ako s nejakou primabalerínou.

Domnievam sa, že taký cirkus bez obecenstva tam nemali a verím, že v blízkom čase ho ani nebudú mať.

Záverom Vám iba ďakujem v tejto nezávidenej a zložitej situácii pre nás.

Pas poslala dcéra Ivuška a poštovné sa vyšplhalo na 680 Sk zo dňa 6. 7. 2004.

Uvedená skutočnosť sa odohrala na hraničnom prechode Wesvan Grenze.