Úvodom svojho rozlúčkového ukončenia mi stále niečo chybuje.
Začalo to pádom Železnej opony v roku 1989 a rýchlym tempom sa to rozrastalo vďaka Európskej únii. Márne, kto sa raz v živote nakazí syndrómom prevádzačským a pašeráckym, musí cítiť zbytočnosť, beznádejnosť, úbohosť, lebo jeho hlavná túžba je oklamať príslušníkov štátnych hraníc pašeráckym remeslom, ktoré ma prichytilo už v mojich osemnástich rokoch.
Mal som dobrého učiteľa v osobe Fera Srholca zo Skalice, ktorý ma do tajov prevádzačov a pašerákov zaučil bez vydania tovarišského výučného vysvedčenia.
Na hraniciach sa nedalo korzovať, tam vtedajší pracovníci, pasováci i colníci, pracovali rukou prísneho strážcu pre svoju krajinu, ktorej slúžili. Tam sa nedalo vopred určiť plánované hospodárstvo, ale razantnosť, pohotovosť, duchaprítomnosť a hlavne šťastie.
Tento vysoký hraničný štandard má iba jedna krajina, a to je nezávislé Švajčiarsko.
Vždy, kedykoľvek som prechádzal hraničným prechodom, ako ostrieľaný pašerák som cítil slabé chvenie celého tela a svrbenie na rôznych častiach tela, ale v spoločnosti slečien či dám som nervozitu nikdy neprejavil.
Dnes opäť lietam niekoľko razy do roka na linke Bratislava-Basel a opačne.
Hraničná čiara je už iba korzom pre zamilované páriky a nie pre drsných prevádzačov a ich komplicov pašerákov.
Záverom je treba iba podotknúť, že život napreduje míľovými čižmami vďaka Európskej únii, a preto nechajme sa prekvapiť požadovaným eurom 2009.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára