V máji – tomto prekrásnom mesiaci zasvätenom Panne Márii, kedy sa prebúdza príroda zo svojho zimného spánku – bolo v minulosti v našej farnosti množstvo sviatkov, ktoré stmeľovali farnosť.
Sviatok Božieho Tela
Okrem tradičných litánií k úcte Panny Márie spievaných pred omšou, sa ľudia stretávali aj pri ďalších slávnostiach, ktoré mali svoje tradície a ustálený poriadok. Dnes, keď si nevieme nájsť čas, aby sme si vypočuli zaujímajú prednášku, alebo okrem nedele, aspoň raz v týždni sa zúčastnili na svätej omši, môžeme len žasnúť, koľko času trávili spoločne pri modlitbách, či oslavách a slávnostných sprievodoch. Nechce sa mi veriť, že by boli s časom na tom lepšie ako my. Rovnako strávili celý deň v práci (i keď odlišnej), mali svoje domáce povinnosti, no farnosť žila oveľa duchovnejším životom. Veď posúďte sami.
3. máj - Sviatok sv. Filipa a Jakuba, mladšieho, patrónov kostola – hody
Hody – to je sviatok patróna farského kostola. U nás v Rači máme dvoch. Preto sa o Račanoch zvyklo hovorievať, že majú nielen Jakuba, ale aj „filipa“, že sú teda nielen múdri, ale aj šikovní.
Od vzniku nášho farského kostola evidujeme v jeho histórii zasvätenie viacerým patrónom – Všetkým svätým i Panne Márii. Zasvätenie dnešným patrónom - apoštolom svätým Filipovi a Jakubovi - sa uskutočnilo 1. mája 1844, kedy sa podľa vtedajšieho cirkevného kalendára oslavoval sviatok týchto apoštolov. V tento deň bol totiž v Ríme v 6. storočí postavený kostol „Svätých dvanástich apoštolov“ a neskôr doň boli v ten istý deň prenesené ostatky sv. apoštolov Filipa (z Carihradu) a Jakuba (z Carihradu alebo Jeruzalema).
Hody sa slávili v nedeľu po sviatku sv. apoštolov Filipa a Jakuba. Podľa nového liturgického kalendára sviatok týchto apoštolov pripadá na 3. mája. Vďaka „oslavám“ svetského sviatku práce sa cirkevná hodová tradícia v Rači takmer vytratila a dnešné hody sú žiaľ, viac „pohanským“, ako kresťanským sviatkom.
Pôvodne mal tento sviatok celkom iný charakter. Na hody sa farnosť osobitne pripravovala. Upratovali sa domy, dvory, ulice. No upratovalo sa aj „vo vnútri“. V sobotu sa konala spoločná spoveď, po nej sa upratal a vyzdobil kvetmi a zelenými girlandami so stuhami kostol a priestranstvo pred ním. Nedeľné ráno sa začínalo vyhrávaním dychovky, ktorá potom asistovala aj pri svätej omši. Slávnostná svätá omša sa konala vo farskom kostole za prítomnosti celej farnosti, hlavne jej mužskej časti. Ženy, tie väčšinou chodievali v tento deň na „malú“, a potom chystali obed pre celú rodinu a početných hostí.
Ľudia sa obliekli do tradičných slávnostných krojov. Členovia všetkých spolkov zasa do svojich rovnošiat. Títo si priniesli do kostola aj svoje spolkové zástavy. Okrem nich sa na „hrubej omši“ zúčastňovali aj významní rodáci, hostia a celé zastupiteľstvo na čele s richtárom (dnešným starostom). Pred oltárom Sv. Jána Nepomuckého boli pre nich vyhradené miesta v predných laviciach. Popoludní boli v kostole litánie. Až po nich sa začala svetská slávnosť. Na jej začiatku sa konal futbalový zápas. Neskôr sa k nemu pridali aj cyklistické preteky. Po športových podujatiach sa všetci obyvatelia Rače stretli na dnešnej Detvianskej ulici, kde boli rozostavané stánky s hodovými atrakciami. Slávnosť sa končila hodovými zábavami.
Svätý Filip, apoštol a mučeník
Význam jeho mena možno odvodiť z gréckych slov „philos + hipos“ t. j. milovník koní. Žil v 1. storočí po Kristovi a zomrel okolo roku 62.
Pochádzal z galilejskej Betsaidy a patril medzi prvých učeníkov, ktorých si povolal Pán Ježiš. Zanechal svoju rodinu i domov a nasledoval Majstra. Rozprával o Ňom aj Natanaelovi (neskoršie apoštol Bartolomej), ktorého si Pán tiež povolal. Z evanjelia podľa Jána ďalej vieme, že práve na Filipa sa obrátil Pán Ježiš s prosbou, nech zoženie pokrm pre viac ako 5000 ľudí, hoci vedel, že spraví zázrak a všetkých nasýti. Pri poslednej večeri, keď sa Pán Ježiš lúčil s apoštolmi, ho Filip poprosil, aby im ukázal Otca. Vtedy mu Pán - skoro až vyčítavo - povedal: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca.“
Po nanebovstúpení Pána Ježiša svätý Filip hlásal radostnú zvesť v Malej Ázii, v časti nazývanej Frýgia (dnešné stredozápadné Turecko). Zomrel mučeníckou smrťou a je pochovaný v meste Hierapolis.
Svätý Filip býva znázorňovaný s krížom v ruke na znak svojej mučeníckej smrti.
Apoštol Jakub mladší
Jeho meno pochádza z hebrejského jazyka a znamená „Jakagóbh“ - druhorodený, „držiaci sa za nohu“ alebo „Jaaqob“ - „Boh ochraňuje“. Žil taktiež v 1. storočí po Kristovi a zomrel asi v rovnakom roku ako svätý Filip.
Podľa viacerých prameňov bol apoštol Jakub synom Alfeja a Márie, ktorá mohla byť sestrou Panny Márie alebo sestrou jej ženícha svätého Jozefa. Mal brata Júdu Tadeáša, ktorý sa tiež stal učeníkom Pána Ježiša. Obaja bratia boli teda Jeho blízkymi pokrvnými. Svätý Jakub mladší bol svedkom zmŕtvychvstania i nanebovstúpenia Pána. V začiatkoch kresťanstva si ho veriaci ctili hlavne pre jeho spravodlivosť, skromnosť a nábožnosť. Aj preto bol zvolený za prvého jeruzalemského biskupa a okolo roku 50 zvolal prvý jeruzalemský koncil. Podľa tradície je autorom listu, ktorý má meno po ňom. Svätý Pavol o ňom hovorí ako o „opore Cirkvi“. Zomrel mučeníckou smrťou, no predtým, ako ho umučili, pred všetkými vyhlásil, že Kristus je Božím Synom. Potom ho ukameňovali a ktosi ho udrel tkáčskou palicou tak, že dokonal. Jeho pozostatky boli uložené v jeruzalemskom chráme a časť z nich sa preniesla do Ríma, do chrámu Svätých apoštolov.
V umení býva apoštol Jakub mladší zobrazený ako biskup, častejšie však s tkáčskou palicou.
4. máj - Sviatok sv. Floriána – sviatok račianskej farnosti
Svätého Floriána mali obyvatelia Rače vo veľkej úcte. Z histórie našej obce vieme, že Raču viackrát postihli veľké požiare. Pri jednom z nich v roku 1732 zhorelo 93 domov a zahynulo 7 obyvateľov. Oheň sa vraj zastavil na mieste, kde dnes stojí socha svätého Floriána (ul. Pri vinohradoch). V „prevencii“ pred požiarmi sa obec zaviazala uctievať tohto svätca, aby osobitným príhovorom uchránil Raču pred požiarom.
V tento deň sa konala vo farskom kostole svätá omša „pod vyložením“ najsvätejšej Sviatosti Oltárnej za prítomnosti členov hasičského spolku v slávnostných uniformách. Počas omše kňaz posvätil spolkovú zástavu. Po omši sa vydala procesia za sprievodu hasičskej dychovky ku soche svätého Floriána. Pred sochou sa konala krátka pobožnosť a procesia sa ukončila požehnaním vo farskom kostole.
16. mája – sviatok Sv. Jána Nepomuckého
Socha tohto svätca (ktorá donedávna stála „odložená“ pri stene farského kostola a v súčasnosti sa reštauruje), stávala kedysi na hlavnom námestí (dnes Námestie A. Hlinku). Cez námestie pretekal potok a sochy tohto svätca sa z úcty k jeho mučeníckej smrti zvyčajne stavali v blízkosti vodných tokov, alebo na mostoch nad nimi. Na vigíliu, večer pred sviatkom sv. Jána Nepomuckého sa konala pobožnosť pri soche sv. Jána s následným požehnaním v Erdödyovskej kaplnke (na mieste dnešného Obecného domu). Na sviatok sv. Jána sa vo farskom kostole konala svätá omša „pod vyložením Najsvätejšej sviatosti Oltárnej“ pri bočnom oltári sv. Jána Nepomuckého, po ktorej nasledovala procesia k soche sv. Jána. Po krátkej pobožnosti sa sprievod vrátil do farského kostola, kde bola slávnosť ukončená požehnaním.
Krížové dni
Tri prosebné dni (pondelok, utorok a streda) pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána sa slávili ako krížové, alebo prosebné dni. Svoje meno dostali od toho, že pri procesiách v tieto dni sa na čele sprievodu niesol kríž, akoby sám Kristus, prostredníctvom ktorého môžeme dúfať vo vypočutie našich modlitieb, viedol sprievod. Krížové dni zaviedol v roku 468 sv. Mamertus, viennsky biskup. V tom čase postihli Francúzsko veľké pohromy - zemetrasenia, nákazy, veľká drahota a hlad. Sv. Mamertus bol presvedčený, že je to trest Boží a domnieval sa, že odvrátiť toto zlo je možné len prosbami k Otcovi milosrdenstva, ktorý nikdy nezavrhuje prosby kajúcnikov. Prosebné dni sa rýchlo rozšírili a od roku 804 boli zavedené v hlavnom meste kresťanstva – Ríme pápežom Levom I.
U nás v Rači sa v tieto dni konali procesie na tri rozličné miesta. V pondelok, po rannej svätej omši sa konala procesia s krížom na cintorín ku kaplnke najsvätejšej Trojice, ktorá stála pri hlavnej ceste z Bratislavy do Svätého Jura. Po modlitbách pri kaplnke sa sprievod vrátil do kostola, kde sa pobožnosť ukončila požehnaním. V utorok sa sprievod s krížom vydal ku kaplnke svätej Anny, ktorá dodnes stojí na konci ulice Pri vinohradoch (na „Dolnom konci“). V stredu sa na úvod obradov išlo s krížom ku Erdödyovskej kaplnke, kde sa konala svätá omša a modlitby. Sprievod sa potom vrátil do farského kostola, kde sa Krížové dni ukončili slávnostným spevom „Teba Boha chválime“ a požehnaním.
Sviatok Božieho Tela
Tento sviatok – zasvätený úcte Oltárnej sviatosti (Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej) - bol zavedený v roku 1246. Ak bola Veľká Noc skoro, aj tento sviatok sa slávil v máji (slávi sa v druhý štvrtok po Turícach – Zoslaní Ducha Svätého). Spočiatku nadväzoval na starodávny zvyk brať so sebou eucharistický chlieb ako záruku ochrany pred nebezpečenstvom. Sviatok bol uznaný pápežom Urbanom IV., ale jeho oslava sa konala iba vo vnútri kostola. Až pápež Ján XXII. nariadil, aby sa v tento sviatok niesla Oltárna sviatosť ulicami.
Všetky spolky niesli v sprievode svoje zástavy a okrem toho vybraní mládenci a muži niesli kostolné zástavy, sochu Božského Srdca a samozrejme baldachýn. Na poriadok a organizáciu sprievodu dohliadala usporiadateľská služba, ktorú tvorili dobrovoľní členovia spolku legionárov a hasičov.
Mária Hatalová
Fotografie: z archívu Ľ. Havloviča
0 komentárov:
Zverejnenie komentára