Rok 1237 (780
rokov) - Zápis o spore o majetky v Rači sa považuje za prvý písomný dokument,
ktorý sa týka územia Rače (vtedy dedina Okol). Išlo o sťažnosť ohľadom poškodzovania
majetku a vlastníckych práv nachádzajúcich sa na jej území.
Rok
1527 (490 rokov) - Časť Rače sa dostala do majetku rodiny grófa Báthoryho, ktorému
patrilo okrem časti Rače aj devínske panstvo.
Rok 1702 (315 rokov) Prvý
dátum na hlavnom kríži na cintoríne
svedčí pravdepodobne o premiestnení cintorína z pôvodného miesta pred farským
kostolom na dnešné miesto.
Rok 1732 (285 rokov)
V Rači vypukol veľký požiar.
Oheň sa šíril od
horného konca (Alstrova ul.) až do polovice dnešnej ulice Pri vinohradoch (dnes
tam stojí socha sv. Floriána) a padlo
mu za obeť 93 domov a 7 ľudských životov. Zhorela aj katolícka
fara a v nej aj farská kronika s pôvodnými historickými záznamami o živote vo
farnosti a obci. Od roku 1732 sa na fare vedie nová kronika.
Rok 1767 (250 rokov) Uskutočnila
sa návšteva Račanov u cisárovnej
Márie Terézie (27. 6. 1767). Podľa p. Ľ. Havloviča venovali Račania
panovníčke víno - račiansku frankovku.
Na cisárskom dvore mala dobrý ohlas a panovníčka ju uznala za hodnú cisárskeho dvora, čo ocenila donačnou listinou
na toto víno a Račanom venovala slávnostný kňazský ornát. Ornát sa nachádza v
Račianskej izbe v obecnom dome.
Rok 1872 (145 rokov) V
Rači sa objavila cholera. Epidémia
cholery postihla Raču viackrát. V tomto roku trvala mesiac a zomrelo 130 ľudí.
Rok 1882 (135 rokov) Založenie
„Dobrovoľného hasičského spolku v Rači“ (4. 5. 1882).
Zakladajúcu komisiu tvorili: katolícky farár Móric Alster, národovec a buditeľ, evanjelicky
farár Gustav Polevkovič,
historik, opát Ján Gotčár,
zakladajúci člen Matice Slovenskej, člen Memoranda Slovákov, profesor
Slovenského gymnázia Kláštor pod Znievom, Anton Pauer, notár, Karol Tim, ev. učiteľ a
duša zakladajúceho hasičského spolku, František
Krížik, vinohradník a starosta obce, Eliáš Sloboda,
vinohradník, František
Würfl, mlynár, Adam
Wallner, strojník, Leopold
Polák a Samuel
Horschütz, obchodníci, František
Wallner, pokladník spolku. Za činných členov spolku sa
prihlásilo 85 členov.
Na dolnom konci obce postavili drevené hasičské depo.
Rok 1932 (85 rokov) Realizovala
sa úprava interiéru farského kostola na Alstrovej ulici, ktorej ústrednou dominantou sa stala nástenná maľba s postavami sv. Cyrila a
Metoda. Maľbu vytvoril v auguste 1932 pezinský maliar a
reštaurátor Augustín Bárta.
Rok 1937 (80 rokov)
- Ukončila sa výstavba Obecného domu a bol
odovzdaný do používania. Obecný dom stojí na námestí A. Hlinku, na mieste bývalej
kaplnky, ktorá bola súčasťou Erdödyovskej kúrie. V roku 1935 ju po dlhších
rokovaniach odkúpila obec pre stavbu nového Obecného domu. Namiesto kaplnky obec
poskytla náhradný pozemok na stavbu kostola na cintoríne.
- (27. 6. 1937) Uskutočnila sa posviacka nového kostola na cintoríne
zasväteného Panne Márii Pomocnici kresťanov. Posviacku vykonal J. E. Michal
Bubnič, rožňavský biskup, rodák z neďalekého Pajštúna. Kostol
bol postavený podľa projektu račianskeho rodáka Františka Krížika a za jediný
rok ho postavila bratislavská firma Kroc.
- Andrej Hlinka navštívil
račiansku faru a prihovoril sa občanom.
Zápis o udalosti sa nachádza vo farskej kronike.
Rok 1942 (75 rokov) (1942) Ukončila sa výstavba Nemeckého
kultúrneho domu a kolónie nemeckých rodinných
domov v oblasti ul. Barónka – Hybešova - Bukovinská.
Rok 1947 (70 rokov)
- Uskutočnila sa posviacka novej
hasičskej zástavy.
- Raču
postihlo veľké sucho,
vyschli studne takže obec zostala bez vody. Nakoľko obec
ešte nemala vodovod, vodu museli dovážať v cisternách z Bratislavy.
Rok 1967 (50 rokov) Konalo sa prvé celomestské vinobranie v Rači,
na ktorom sa zúčastnila stranícka delegácia na čele s Alexandrom Dubčekom. V
príprave na túto udalosť viaceré ulice v Rači (ktoré boli dotiaľ prašné a bez
chodníkov) dostali asfaltový povrch, alebo boli vydláždené a zrealizovala sa aj
ich sadová úprava a chodníky.
Rok 1972 (45 rokov) 2. septembra 1972 bol na Černockého ulici slávnostne
otvorený nový futbalový štadión.
Štadión bol vybudovaný s kompletným zázemím, hracou i tréningovou plochou
umožňujúcou trénovanie a hranie veľkých i malých zápasov. Má kapacitu 4200
miest, z toho 200 na sedenie a 4000 na státie. Je domovským stánkom futbalového
oddielu FK Rača.
Rok 1992 (25 rokov) na ulici Pri vinohradoch bola opätovne postavená
socha sv. Floriána na mieste, kde bol ukončený ničivý
požiar v roku 1332. Pôvodná socha bola v úmyselne zdemolovaná a odstránená v
päťdesiatych rokoch minulého storočia. Z iniciatívy dobrovoľníkov - členov
hasičského zboru a za podpory MÚ Rača bola zreštaurovaná a osadená na súčasné
miesto.
Rok 1997 (20 rokov) Zrealizovala sa prestavba budovy
pošty na Čachtickej ulici. Pôvodná budova pošty z roku 1956 z kapacitných
dôvodov nevyhovovala, preto bola prestavaná a rozšírená.
Rok 1997 (20 rokov) obnovenie
pomníka M. Alstera na cintoríne za podpory MÚ Rača.
Rok
2002 (15 rokov) Úpravou
areálu bývalého školského dvora na Jurkovičovej ulici bol vybudovaný a
odovzdaný do užívania Národný štadión
Pavla Rosu pre pozemný hokej. Štadión je pomenovaný po dlhoročnom
pracovníkovi, vedúcom realizačného tímu, členovi exekutívy FIH a trénerovi
strieborného reprezentačného družstva žien ČSFR na olympiáde v Moskve v roku
1980 Pavlovi Rosovi. Slúži miestnemu oddielu pozemného hokeja (KPH Rača), ale
aj ako národný štadión pre medzištátne zápasy, turnaje a podujatia pozemného
hokeja, ktorý je najúspešnejším a najväčším slovenským klubom v pozemnom hokeji.
Rok
2007 - (10 rokov)
-
18. februára 2007 sa po náročnej reštaurátorskej práci opätovne rozozvučal
organ vo farskom kostole. Reštaurovanie
historického organu majstra Fazekaša z roku 1841 realizoval Ján Valovič a na
slávnostnom koncerte ho predviedol významný organový virtuóz Imrich Szabó.
Organ sa zaradil do zoznamu historických organov a pravidelne sa na ňom
konávajú koncerty organovej hudby v rámci podujatia Dni historických organov.
-
18. marca 2007 sa uskutočnilo slávnostné požehnanie pozemku pre stavbu nového
kostola (súčasnej katedrály sv. Šebastiána) na Peknej ceste. Stavba kostola trvala dva roky a jeho
slávnostné vysviacka sa konala v roku 2009.
Osobnosti a ich výročia:
Mária Jozefa Eva Františka
Paulína, bavorská grófka z Hohenfelsu (1721 - 1797)
220 rokov od úmrtia
Podľa
epitafnej dosky vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba bola dcérou kurfirsta
Karola Albrechta, neskoršieho rímskeho cisára a českého kráľa Karola VII. Bola
vydatá za bavorského grófa a španielskeho šľachtica, ktorý mal majetky aj vo
Francúzsku. Počas francúzskej revolúcie bola z Francúzska vyhnaná. Svoj život
dokončila v Rači. Napriek tomu, že trpela bolestivou chorobou, svoje posledné
roky venovala konaniu dobrých skutkov a podporovaniu chudobných. Je pochovaná v
krypte kostola.
Jozef Miloslav Hurban 200
rokov od narodenia (19. 3. 1817 – 21. 2. 1888)
Politik,
ideológ, spisovateľ, evanjelický kňaz, organizátor kultúrneho života, prvý
predseda Slovenskej národnej rady na Myjave, vedúca osobnosť slovenského
povstania 1848 – 1849. V meruôsmych rokoch sa spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom
Miloslavom Hodžom zúčastnil na slávnostnej prísahe dobrovoľníkov v Rači v
priestore dnešného parku na Púchovskej ulici, ktorý od r. 2008 nesie jeho meno.
Móric Alster - 190 rokov
od narodenia - (27. 8
1827 - 7.10. 1894)
Katolícky
kňaz, národovec a rodoľub, ktorý pôsobil v Rači 33 rokov. Patril k
zakladateľom Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj
podpredsedom. Finančne podporoval slovenské gymnáziá a vynikal aj ako
podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače. Za jeho pôsobenia bol v r. 1888
prestavaný a zväčšený farský kostol do terajšieho stavu. Móric Alster je
pochovaný spolu so svojou matkou na račianskom cintoríne. Jeho meno nesie aj
jedna z hlavných ulíc v historickej časti Rače.
Farár Adam Hájek - 160
rokov od úmrtia (10. 5.
1814 - 26. 3. 1857)
katolícky
kňaz. V Rači pôsobil 43 rokov. Počas svojho pôsobenia urobil viacero úprav na
kostole a farskej budove, zadovážil pre kostol organ a vežové hodiny. Zakladal,
podporoval a viedol náboženské spolky. Všetky udalosti starostlivo zachytával
vo farskej kronike, z ktorej sa dozvedáme o živote nielen vo farnosti, v obci,
ale i vo vtedajšom svete. Opísal revolučné roky 1848 - 1849, ale i stavbu
železnice, požiare, výkyvy počasia a život vinohradníkov.
Páter Ján Mária Lukáč Polakovič - 90
rokov (13. 6. 1927)
od začiatku jeho pôsobenia
v Marianke a od prevzatia správy nad týmto pútnickým miestom. Páter Polakovič -
račiansky rodák, bol jedným z prvých tešiteľov a pravá ruka
otca zakladateľa rádu. Do Marianky prišiel ako predstavený slovenskej provincie
kongregácie bratov Tešiteľov z Getseman (CCG). Z jeho iniciatívy sa urobilo
viacero stavebných úprav kláštora a začalo sa s výstavbou krížovej cesty. V
rokoch svojho pôsobenia v Marianke bol páter Polakovič viackrát pozývaný do
Rače ako slávnostný kazateľ pri významných sviatkoch a výročiach. Tešitelia
pôsobili v Marianke do roku 1950, keď boli násilne internovaní a opätovne sa
vrátili až v roku 1990.
František Kubu - 85 rokov
od úmrtia (25. 1.
1932).
Správca
školy, učiteľ, organista. V Rači pôsobil 40 rokov (1885-1925) ako správca
miestnej školy bol výraznou osobnosťou v obci a bol aj predsedom v spolkoch
Orol a Hasiči. Do Rače priniesol a s miestnym spevokolom nacvičil vianočnú omšu
českého skladateľa Jána Jakuba Rybu. Omša sa potom dlhé roky stala súčasťou
tradície vianočných polnočných omší až do roku 1989.
Vojtech Rudroff - 75 rokov
od úmrtia (10.4.1875 -
23. 1.1942) Katolícky kňaz, národovec - bojovník za Slovenskú samostatnosť,
priekopník modernej pastorácie a okresný školský dekan. Pôsobil na račianskej
fare 33 rokov. V račianskej farnosti založil viacero spolkov. Realizoval
úpravu farskej budovy, zorganizoval zbierku a dal pre farský kostol odliať
nové zvony. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho pôsobenia
vzišlo z Rače 9 kňazov. Od r. 1928 vydával „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti
a vo svete. Na jeho pohrebe sa zúčastnili všetci vtedajší slovenskí
biskupi.
Ľudo Hadri Ľuboslav - 50
rokov od úmrtia a 110 rokov od narodenia ´(15. 10. 1907 v Spišskom Podhradí
- 4. 5. 1967 v Rači)
Básnik
a spisovateľ, učiteľ - organista, horlivý kultúrno-osvetový pracovník,
prednášateľ, publicista. Študoval na
učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule ba pôsobil vo viacerých farnostiach. Po
r. 1945 bol prepustený zo školskej služby. Koniec života prežil v Rači, kde aj
zomrel. Písal občiansku, prírodnú,
reflexívnu náboženskú lyriku, ktorú publikoval najmä časopisecky, ako aj detskú
literatúru, najmä rozprávky z dedinského prostredia.
Mária Hatalová, december 2016
Zdroje:
1. Rača - Z
dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič, vydavateľstvo FB 2002
2. Rača - miesto,
kde sa dobre žije, M. Debnárová a J. Perényiová, JP know-how s.r.o. 2014
3. Račiansky
výber, mesačník MČ Rača 2007, 2002, 2012
4. Katolícke
noviny, ročník 1992
5. Katolícky
súčasník, mesačník R-k farnosti, ročník 2007
6. Wikipédia
7. dokumenty
z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok
0 komentárov:
Zverejnenie komentára