O minulosti, prítomnosti a možno aj budúcnosti 3/3

(záverečná časť článku z čísla 2/2016)

Milí spoluobčania, v nadväznosti na predchádzajúce dva články, položme si otázku, čo vieme o našej histórii a o našich múzeách?

Časopis Múzeum č. 3/2006 urobil anketu „Načo sú nám múzeá“. Predpokladám, že nik z čitateľov v odpovedi na otázku nespochybnil kultúrny význam múzeí a jeho nezastupiteľné miesto v našej spoločnosti. Odpovede čitateľov pochádzajúcich z rôznych miest Slovenska a z rôznych oblastí štátnej správy sa navzájom úžasne dopĺňali v potrebách, úlohách a funkciách múzeí. Neviem, či to bola náhoda, ale zo šiestich autorov uverejnených odpovedí boli štyria z Martina, čiže z kolísky slovenského múzejníctva. Po ťažkom, náročnom úsilí predošlých generácií o vlastnú identitu Slovákov približne od konca 18. storočia, cez súkromné a školské zbierky bola v roku 1863 založená Matica slovenská a následne aj muzeálna zbierka. Na tomto obrodení národa sa podieľali významné osobnosti s ich nasledovníkmi, ktorí rozvíjali tieto myšlienky do dnešných dní, kedy si život, krajinu a našu kultúru spravujeme sami.

Po tomto zápase rodákov o našu kultúru, kde sa nachádzame my? Bolo by zaujímavé, keby v podobnej ankete odpovedali žiaci škôl mestskej časti Rača, čo oni vedia o Rači a načo sú nám múzeá, či vôbec v niektorom múzeu boli s rodičmi, či so školou. A koľko detí navštívilo Račiansku izbu alebo expozíciu Spolku vyslúžilých vojakov generála M. R. Štefánika v račianskej požiarnej zbrojnici?

Kultúra je životný dar veľavýznamných procesov, počinov predovšetkým nehmotných, pretavených do hmoty. Poznanie kultúrnej identity v spoločnosti neznamená zodpovedajúcu vyspelosť jednotlivca. Dejiny nám predostierajú množstvo barbarských činov aj vyspelých civilizácií a naopak priam zázračný rozkvet dovtedy jednoduchých spoločenstiev. Vývoj každej spoločnosti je postupný proces ako v škole, kto sa rýchlo učí, napreduje a potrebuje nové informácie, ale aj historické poznatky pre chápanie týchto procesov. Muzeálne inštitúcie vedia byť tou školou, zdrojom poučenia, aj pamäťou pre všetky vekové a záujmové skupiny. Jedno ľudové príslovie hovorí: Lepšie raz vidieť ako desať raz počuť.

Svojím spôsobom sú múzeá zrkadlom národa a majú za cieľ priblížiť aspoň v náznaku našu bohatú históriu a podporiť záujem aj dôležitosť poznania vlastných dejín pre spolupatričnosť k miestu, kde žijeme. Ak spochybníme potreby múzeí, vedome ničíme našu identitu. 18. máj je podľa kalendára naším sviatkom, Medzinárodným dňom múzeí (vtedy na Slovensku prebieha Noc múzeí).

Boli časy, keď si aj školy, fabriky či spolky viac uvedomovali význam svojej histórie a vedeli si ju zachovať a sprostredkovať ju druhým. I dnes sa tak deje a uvedomelí hospodári odovzdávajú ďalším nasledovníkom vzácne dokumenty svojej činnosti. Rád navštevujem takéto výstavy a múzeá. Zopárkrát som mal možnosť sa v tíme s kolegami podieľať na zakladaní nových výstav, aj múzeí. V jednom z nich, v SNM – Múzeu kultúry karpatských Nemcov pracujem 20 rokov.

Spolužitie s karpatskými Nemcami bolo pre naše Slovensko po stáročia veľmi prínosné a ich pôsobenie v mnohých oblastiach dosahovalo mimoriadnych úspechov. Spomeňme aspoň niektoré: baníctvo, hámorníctvo a rôzne remeslá, či vinohradníctvo, ktoré najviac rozvíjali aj v Rači. Pre ich hlbšie poznanie mi dovoľte, aby som vás touto cestou do nášho múzea srdečne pozval. Navštíviť nás môžete kedykoľvek v prevádzkových hodinách, mimo pondelka.

P. S. Na doplnenie predchádzajúcich častí môjho článku uvádzam, že v nich spomínané knihy má račianska knižnica k dispozícii v dvoch exemplároch vrátane druhého, doplneného vydania knihy pána Ľudovíta Havloviča „Rača • Z dejín a pamiatok“.

Ďakujem vám za pozornosť a prajem príjemné zážitky v múzeách pri objavovaní histórie a vzácnych pamätihodností. Neponáhľajte sa, len sa pozorne obzerajte a budete potešení aj obdarení...

Aleš Šilberský

pracovník SNM - Múzea kultúry karpatských Nemcov

obyvateľ Rače