V
čase horúceho leta sa mi veľmi nechcelo ani pozerať do kalendára a tak mi akosi
vypadla z pamäti informácia o významnom výročí kňaza, národovca,
mimoriadneho a vzácneho človeka, ktorý pre Raču a nielen pre ňu veľa urobil. A
keďže v októbri sme si pripomenuli 123. výročie jeho úmrtia, rada by som Vám
tohto významného človeka pripomenula.
V auguste
uplynulo už 190 rokov, čo v Modre uzrel svetlo sveta rímskokatolícky kňaz,
národovec, človek, po ktorom je pomenovaná jedna z hlavných ulíc Rače. A
právom. Veď len posúďte!
Narodil
sa 27. augusta 1827 v Modre, kde bol jeho otec horárom.
Po absolvovaní ľudovej školy v rodisku a gymnázia v Komárne, ukončil stredoškolské vzdelanie maturitou v Trnave. Tu vstúpil aj do kňazského seminára. V revolučných rokoch 1848-49 sa v seminári neučilo, a tak štúdia dokončil v Ostrihome. Za kňaza bol vysvätený 27. júla 1851. Potom pôsobil na viacerých miestach ako kaplán. V roku 1861 ho vymenovali za farára do Račišdorfu, ako sa vtedy naša Rača volala. Tu pôsobil až do svojej smrti 7. októbra 1894.
Po absolvovaní ľudovej školy v rodisku a gymnázia v Komárne, ukončil stredoškolské vzdelanie maturitou v Trnave. Tu vstúpil aj do kňazského seminára. V revolučných rokoch 1848-49 sa v seminári neučilo, a tak štúdia dokončil v Ostrihome. Za kňaza bol vysvätený 27. júla 1851. Potom pôsobil na viacerých miestach ako kaplán. V roku 1861 ho vymenovali za farára do Račišdorfu, ako sa vtedy naša Rača volala. Tu pôsobil až do svojej smrti 7. októbra 1894.
Dožil
sa 67 rokov, z toho 33 svojich plodných rokov strávil práve v Račišdorfe.
Bol
nielen starostlivým správcom račianskej farnosti, ale aj horlivým národovcom. Živo
reagoval najmä na slovenský národný pohyb a podľa možností sa na ňom aktívne
zúčastňoval. Finančne podporoval slovenské gymnáziá. Prispieval náboženskými a
osvetovo-buditeľskými článkami do časopisu Cyrill a Method a do Katolíckych
novín. Zo svojich skromných finančných prostriedkov prispieval na každý národný
cieľ. Odoberal všetky slovenské časopisy a niektoré aj vo viacerých výtlačkoch,
ktoré dával svojim farníkom zadarmo. Kupoval každú novo vydanú slovenskú
knihu. Také, ktoré boli písané pre jednoduchších ľudí, kupoval aj po 50 až 100
výtlačkoch. Kupoval ich nielen preto, aby svojich farníkov poučil a vzdelával,
ale aj preto, aby podporil vydavateľa. Pre potreby svojich čitateľov založil knižnicu
a spolu s učiteľom Mirowskym tiež hudobný spolok, pre ktorý sám kupoval noty a
nástroje.
Život
vo farnosti i udalosti v obci a vo svete zapisoval do farskej kroniky po
slovensky, čo vtedy nebolo bežné. Aj vďaka týmto jeho zápisom dnes vieme, ako vtedy
vyzeral život v Rači, aké bolo v jednotlivých rokoch počasie, aká úroda a čo sa
všetko udialo. Svoju pozornosť venoval aj verejnému životu v obci, v krajine,
ba i vo svete.
Ako
kňaz musel sa starať aj o cirkevný majetok, hlavne vinice a záhrady. V roku
1879 rozšíril farskú záhradu prikúpením susedného pozemku za 200 zlatých, na čo
prispel aj zo svojho vrecka. Keďže jeho príjmy záviseli od úrody, úzkostlivo
sledoval a zapisoval všetky žičlivé i nežičlivé okolnosti spojené s úrodou
hrozna: počasie, mrazy, suchá, ľadovec, prívaly a pod. Zaznamenával množstvo,
akosť i ceny hrozna a vína.
Popri
tom, ako dôsledne sa staral o mravné povznesenie zvereného ľudu, nezanedbal ani
kostol a ani iné cirkevné budovy v Rači. Nazbieral peniaze a zrealizoval rozšírenie
a prestavbu farského kostola, ktorú zavŕšil v roku 1888, zveľadil hospodárske
budovy na farskom dvore a dal tiež zhotoviť nové zvony do veže kostola. Zorganizoval
veľkolepú slávnosť na počesť miléniových osláv príchodu sv. Cyrila a Metoda a
viaceré farské púte. Pre kaplnku na námestí zakúpil sochu Panny Márie Pomocnice
kresťanov.
Popri
cirkevných povinnostiach veľmi pozorne sledoval dianie na národnom poli. Stál
pri zrode Matice slovenskej a živo sa o jej aktivity zaujímal. Keď vznikal
Spolok svätého Vojtecha, Móric Alster pri jeho zrode nemohol chýbať. Bol jedným
z jeho zakladateľov a neskoršie v roku 1885 jeho prvým podpredsedom. Pre spolok
získal v Rači už v prvom roku viac ako 50 členov. Svoju účasť na činnosti
Spolku a aktivity jeho členov v obci zaznamenával taktiež vo farskej kronike.
Aktívne
účinkovanie v spolku ocenili jeho nasledovníci v roku 1930, keď na budovu
katolíckej fary umiestnili pamätnú tabuľu s nápisom:
Tu účinkoval Móric Alster,
1827-1894, r. k. horlivý kňaz a národný buditeľ. Svojmu budovateľovi a štedrému
podporovateľovi venuje Spolok sv. Vojtecha 6. VII. 1930.
Pamiatku
tohto vzácneho kňaza a mimoriadneho človeka sme si uctili v deň 123. výročia
jeho úmrtia na račianskom cintoríne modlitbou a spomienkou.
Ak
si nájdete čas, vrelo všetkým odporúčam prečítať si krátku novelu, ktorou nám v
roku 2013 pani učiteľka Dobroslava Luknárová veľmi živo sprítomnila osobnosť
tohto zaujímavého kňaza pod názvom Bol to vzácny človek.
Spracovala
Mária Hatalová, október 2017
(S použitím
materiálov Ľudovíta Havloviča, Vševlada Jozefa Gajdoša a Spolku sv. Vojtecha)
0 komentárov:
Zverejnenie komentára