Významné výročia v roku 2018
660 rokov
(1358) od najstaršej zachovanej zmienky o richtárovi
v Rači. Z písomných
prameňov vieme meno prvého známeho richtára v Rači. Volal sa Martin. Bližšie
informácie sa nezachovali.
590 rokov (1428) od
pobytu husitských vojsk v okolí Rače. Koncom dvadsiatych rokov 15. storočia
začali prenikať na Slovensko husitské výpravy, ktoré pod vedením Prokopa Holého
šírili svoje učenie a demonštrovali svoju silu proti armáde Žigmunda
Luxemburského. Začiatkom februára 1428 sa presúvali od Senice cez Modru a
Pezinok smerom na Bratislavu. V Rači boli 18. februára 1428. Následne
vypálili Podhradie a predmestie Bratislavy.
510 rokov
(1508) od prvej známej zmeny patrocínia farského kostola (zasvätenia konkrétnemu svätcovi –
patrónovi). Pôvodné zasvätenie kostola nepoznáme. Podľa záznamu v „Series
parochiarum et parochorum“
L. Némethyho bol farský kostol v roku 1508 zasvätený úcte Všetkých
svätých. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol bol zasvätený svätému Leonardovi
a potom Panne Márii. Zasvätenie
dnešným patrónom - apoštolom – svätým Filipovi a Jakubovi – sa uskutočnilo
1. mája 1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.
 |
| Pečať z roku 1780 |
265 rokov
(1753) od založenia fundácie (nadácie) grófky Erdődyovej na údržbu sochy sv. Jána
Nepomuckého. Manželka majiteľka pozemkov v Rači grófka Mária Terézia Erdődyová
venovala 500 zlatých na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého a na slúženie svätých omší k úcte tohto svätca. Správou bol
poverený správca a výbor, ktorý mal svoju organizačnú štruktúru. Socha stála
pred kúriou na námestí, nad sútokom dvoch hlavných potokov v obci (dnešných
- Banského - od Knižkovej doliny a Pieskového - z Kopaníc). Sochu z
námestia odstránili v roku 1953 a namiesto nej umiestnili do stredu námestia
pomník v tvare červenej hviezdy. Socha sv. Jána Nepomuckého čaká na
reštaurovanie a umiestnenie na vhodné priestranstvo.
250 rokov
(1768) od uvedenia tereziánskeho urbára v Rači. Nový urbár,
ktorý v Rači uviedli do platnosti 21. apríla 1768, zavádzal prísnejšie povinnosti, preto ho Račania neprivítali s
nadšením. Podľa pôvodnej zmluvy s Pálfiovcami z roku 1666 mali Račania
voľnejšie povinnosti a nemuseli vykonávať niektoré roboty v panských
vinohradoch. Po
intenzívnych 6-ročných rokovaniach so stolicou (1773-1779) sa Račanom podarilo
dosiahnuť dohodu a z časti povinností sa vykúpili.
170 rokov (1848) od udalosti z meruôsmych rokov (1848-1849), kedy
v Rači táborilo 1500 dobrovoľníkov. V revolučných
rokoch 1848-1849 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila zo svojich
obyvateľov celú stotinu dobrovoľníkov. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral
v priestoroch terajšieho parku J. M. Hurbana. Štáb zboru dobrovoľníkov
sídlil v dome stojacom na mieste Katolíckeho kultúrneho domu (dnešného
sídla spoločnosti Villa Vino Rača a. s.), na ktorom v roku 1998
Nadácia Korene a MÚ Rača umiestnili pamätnú tabuľu.
160 rokov (1858) od zakúpenia bývalej kúrie mariatálskych paulínov pre účely
evanjelickej fary a školy. Objekt
bol pôvodne zakúpený pre potreby fary, neskôr ho viackrát prestavovali a do
dvorného krídla pristavili miestnosti pre evanjelickú školu. V roku 1931 vo
dvore postavili novú budovu ľudovej evanjelickej nemeckej školy. Do roku 1945
sa v škole vyučovali po nemecky. Po II. svetovej vojne slúžil ako školská
budova do čias, kým boli na sídliskách Záhumenice a Barónka postavené nové
školy. Neskôr v ňom bola zriadená základná umelecká škola. V reštitúcii bol
objekt vrátený evanjelickej cirkvi. Terajším majiteľom je BIVIO – Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym
postihnutím v SR, ktorý realizuje v objekte rozsiahle stavebné úpravy.
155 rokov
(1863) od opravy zvona na veži farského kostola
a od miléniovej oslavy príchodu sv. Cyrila a Metoda. Na veži farského kostola pukol v roku 1863 veľký zvon.
Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a na 1000-ročnú pamiatku príchodu
sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu dal o tom vyhotoviť reliéf s nápisom.
Nový zvon posvätili 19. novembra 1863. Osadenie zvona bolo súčasťou
veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na oslavu milénia príchodu
vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Slávnosť sa konala
22. novembra a ako hlavný kazateľ na nej vystúpil kapucín - významný
historik, pedagóg, archivár, publicista František Víťazoslav (rehoľným menom
Viktor) Sasinek.
145 rokov
(1873) od epidémie cholery. V roku 1873 zúrila v okolí
Bratislavy epidémia cholery. Vo farskej kronike je záznam, podľa ktorého od 12. septembra
do 12. októbra zomrelo v Rači na choleru 130 ľudí.
145 rokov
(1873) od založenia školskej knižnice. V decembri sa z iniciatívy farára Mórica Alstera
zriadila školská knižnica, ktorá bola určená nielen pre školu, ale aj pre
všetkých občanov. Pán farár poskytol knižnici na začiatok 18 kníh. Knihovníkom
bol rechtor, organista, kostolník, zvonár a učiteľ Ján Mirovszký.
V záznamoch z roku 1873 sa spomína ako jediný učiteľ na račianskej
škole.
145 rokov (1873)
od postavenia vstupného kríža do obce „pod Rinzlami“. Kríž stojí na
križovatke ulíc Žitná a Hybešova. V minulosti sa nad touto časťou
rozprestierali vinice nazývané Rinzle.
Kríž dala zhotoviť Katarína Dostálová, vnučka kováčskeho majstra Michala
Dostála, ktorý bol v meruôsmych rokoch (1848-1849) náčelníkom dobrovoľníckej
stráže národnej gardy v Rači.
130 rokov
(1888) od rozsiahlej prestavby farského kostola.
Na podnet farára Mórica
Alstra sa uskutočnila rozsiahla prestavba farského kostola, ktorú Alster
pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná loď bola zväčšená (predĺžená
o 8 m a zvýšená o 1 m) a bol postavený aj nový chór. Kostol tak
dosiahol dnešnú dĺžku. Celá rozsiahla prestavba trvala iba jeden rok.
110 rokov
(1908) od postavenia výstupného kríža pri Pastierni.
Kríž stál pod Dolnými Záhumenicami,
kde končila obec. Postavili ho z finančného
daru Juliany Ivaničovej na mieste, kde
už od roku 1850 stál starší kríž. V týchto miestach obce bol obecný
pasienok „pastierňa“. V päťdesiatych rokoch ho zachránili pred zlikvidovaním včlenením
do záhradky rodinného domu na konci ulice Pri vinohradoch, kde stál až do roku
2016. V súvislosti s rekonštrukciou domu bol kríž osadený na nové miesto pri
vstupe na Karpatské námestie.
100 rokov
(1918) od zrekvirovania zvonov evanjelického kostola na vojenské účely. Zvony a tiež veľké píšťaly z
organu evanjelického kostola boli zrekvirované 16. septembra 1918. Pôvodne
boli na veži tri zvony, ktoré pre evanjelický kostol zhotovila šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera. Na vežu boli umiestnené ako dar obetavých veriacich
22. augusta 1905. Po zrekvirovaní dvoch zvonov zostal na veži už len veľký zvon s váhou 710 kg. Pri 100. výročí
postavenia kostola v roku 1935 zadovážili obetaví veriaci pre vežu kostola nové
zvony.
95 rokov
(1923) od založenia spolkov Katolícka jednota Orla a Katolícka jednota žien. Katolícka
jednota orla bola v Rači založená 17. februára 1923. Jej cieľom bola výchova mládeže od
najmenších, cez dorast až po dospelých v kultúrnospoločenskej i
telovýchovnej oblasti. Prvým predsedom
bol František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol
Anton Lednár. Orol mal aj aktívny divadelný krúžok, ktorý tradične
vystupoval na Štedrý večer pred polnočnou omšou s divadelnou hrou. V tomto roku vznikla v Rači aj
Katolícka jednota žien, ktorá podľa príkladu podobných organizácií z Belgicka,
Holandska, Nemecka a Talianska mala povzbudzovať k viere a mravnosti.
95 rokov (1923) od
zhotovenia nových zvonov na vežu katolíckeho farského kostola. Dva nové zvony dal vyhotoviť farár
Vojtech Rudroff s finančným prispením veriacich. Odlial ich Richard Herold v
Chomutove. Veľký zvon je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, patrónke
Slovenska, stredný nesie nápis: „sv. Cyril a Metod – Dedičstvo otcov
zachovaj nám Pane“. Pôvodné zvony musela obec obetovať na vojnové účely počas
I. svetovej vojny.
90 rokov (1928) od
začiatku tlače Farského vestníka.
Farár Vojtech Rudroff začal v októbri 1928 vydávať pre račianskych farníkov
Farský vestník. Súhlas s tlačou vydal Karol Nečesálek, generálny vikár
Apoštolskej administratúry v Trnave listom z 3. 10. 1928. Vestník
informoval o živote farnosti, jej spolkoch a aktivitách, ako aj o hospodárení
farnosti, prinášal články o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal
do roku 1934.
90 rokov (1928) od
vzniku Potravného družstva v Rači. Potravné družstvo vzniklo 5. novembra 1928 s cieľom zásobovania
obyvateľstva spotrebným tovarom za prijateľné ceny. Za
predsedu bol zvolený katolícky kňaz Vojtech Rudroff. K výhodám
členstva patrilo finančné zvýhodňovanie 2–3% úrokom z peňažnej hodnoty
celoročného nákupu. Predajňa Potravného družstva sa
nachádzala na dnešnej ul. Pri vinohradoch č. 23. Na pamiatku zakladateľa
slovenského a európskeho družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je
v Rači pomenovaná ulica a pred budovu súčasného sídla spoločnosti
Villa Vino Rača, a. s. (bývalého kina Nádej) je umiestnená bronzová busta.
85 rokov
(1933) od postavenia budovy evanjelickej fary na Alstrovej
ulici. Evanjelická
fara bola pôvodne v budove na Alstrovej ulici 158. Budova slúžila zároveň ako
evanjelická škola. Po postavení novej evanjelickej školy v roku 1931 si
evanjelickí veriaci postavili aj novú budovu fary v tesnej blízkosti kostola.
80 rokov (1938) od pomenovania centrálneho
námestia v Rači na námestie Andreja Hlinku. Po smrti Andreja Hlinku bolo 30. októbra
1938 centrálne námestie vo vtedajšom v Račištorfe pomenované jeho
menom. Na slávnostnom akte
prehovorili poslanci slovenského parlamentu J. Drobný a J. Mora.
80
rokov (1938) od návštevy delegácie autonómnej vlády na račianskej fare. 3. decembra 1938
navštívil račiansku faru Karol Sidor s členmi autonómnej vlády a funkcionármi
Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
70 rokov (1948) od zavedenia vodovodu do Rače. V polovici 20. storočia nemala
obec okrem potokov prakticky žiadne vodné zdroje. Nebolo ani čím hasiť. Studne,
ktoré sa v obci nachádzali, boli len na prítokovú vodu (povrchovú vodu – z
potokov), takzvané čistiarne. Ani jedna studňa nebola na pramenitú vodu.
Vodovod bol do Rače zavedený „brigádnicky“ v roku 1948 z bývalej Dynamitky
(dnes Gaštanový hájik), po veľkom suchu v roku 1947, kedy všetky studne v Rači vyschli
a voda sa musela dovážať cisternami z Bratislavy.
60 rokov
(1958) od založenia celoobecného družstva. V roku 1958 bolo založené celoobecné družstvo, v ktorom
bolo 1 120 členov a sústredených vyše 300 hektárov viníc zložených z vyše
2 100 malých parciel s kolovým vedením.
60 rokov (1958) od
založenia obecnej organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači. Po založení miestnej
organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači sa začalo intenzívnejšie
využívanie neobrábanej pôdy pre účely ovocinárstva a záhradkárstva. Najväčšiu
zásluhu na rozvoji ovocinárstva v Rači mal Jozef Strelka, po ktorom je
pomenovaná aj jedna z račianskych ulíc.
50 rokov
(1968) od zakúpenia organu do kostola Panny
Márie Pomocnice kresťanov.
Organ bol zakúpený v českom pohraničí.
45 rokov
(1973) od veľkej rekonštrukcie hlavnej cesty č. 502. Pri rekonštrukcii cesty
vedúcej z centra mesta do Svätého Jura padla za obeť rozšíreniu cesty aj časť
cintorína a kaplnka Najsvätejšej trojice z 19. storočia. Za zrušenú kaplnku
postavili na cintoríne ako náhradu v roku 1973 novú kaplnku v tvare Lurdskej jaskyne,
na ktorej sú použité pôvodné kované mrežové dvere zo zrušenej kaplnky. Interiér
– výzdobu kaplnky tvoria sochy Lurdskej Panny Márie a sv. Bernadetty.
40 rokov
(1978) od postavenia Družstevného domu. Družstevný dom Račan postavili ako združenú investíciu
obce, vtedy Miestneho národného výboru Rača, a Jednotného roľníckeho družstva
Rača.
25 rokov
(1993) od čiastočnej úpravy kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. Pri
rekonštrukcii bolo
realizované zastrešenie plochých striech tohto kostola, vymenili
a prerobili sa okná za zdvojené plastové a realizovala sa prístavba
sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený a uskutočnila sa
prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do roku 1996 aj s
vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním kostola.
25 rokov (1993) od
založenia Gymnázia školských bratov. Gymnázium školských bratov, dnes Spojená škola Jána
de La Salle, na Čachtickej ulici bolo otvorené 1. septembra 1993. Školu
zriadil Inštitút školských bratov, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských
učiteľov sv. Ján de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní
vštepovať mladým ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené
v budove bývalej Masarykovej
štátnej ľudovej a meštianskej školy z roku 1934 (neskôr základnej školy na
Čachtickej ulici).
25 rokov (1993) od
rekonštrukcie božej muky so sochou sv. Urbana. Tehlová, murovaná božia muka stávala vo
vinohradoch nad Račou. Po odcudzení sochy v päťdesiatych rokoch jej hrozilo
úplné zničenie. Rekonštrukciou v roku 1993 bola zachránená. Sochu svätca dal
vyhotoviť vtedajší starosta Libor Pajdlhauser. V roku 2016 dostala po ďalšej
rekonštrukcii dnešnú podobu s novou sochou sv. Urbana – patróna
vinohradníkov.
20 rokov (1998) od obnovenia
spolkovej vinohradníckej tradície a od tradície požehnania mladého vína. V roku 1998 bola založením
nového Račianskeho vinohradníckeho spolku obnovená spolková vinohradnícka
tradícia; tento spolok je súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej cesty.
Každoročne usporadúva verejnú račiansku hodovú ochutnávku vín, zúčastňuje sa na
festivale Račianskej frankovky. Zároveň bola
obnovená tradícia – slávnostné požehnanie mladého vína. Slávnosť požehnania sa
koná tradične okolo sviatku sv. Martina, kedy vinári otvárajú svoje mladé
vína. Na slávnosť si prinášajú dve fľaše, pričom jedna slúži na ochutnávku a druhou
doma požehnajú svoje víno. Mladé víno spoločne požehnávajú podľa račianskej
tradície kňazi katolíckej a evanjelickej cirkvi na slávnosti zorganizovanej
Račianskym vinohradníckym spolkom.
15 rokov
(2003) od historickej návštevy Sv. otca Jána Pavla II. 11. septembra 2003 sa Sv. otec
v rámci návštevy Slovenskej republiky nakrátko zastavil v parčíku
v Rači, kde ho privítali farár Miloš Kohútek a starosta Pavol Bielik
a odovzdali mu dary Račanov. Svätý otec, napriek svojej pokročilej chorobe
a veku, požehnal Raču a jej obyvateľov a pokračoval
v papamobile do Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.
15 rokov
(2003) od začiatku vychádzania časopisu Katolícky súčasník. Časopis
o živote farnosti informoval o udalostiach a osobnostiach
farnosti. Prinášal tiež zaujímavosti z histórie farnosti, rozhovory s
významnými ľuďmi, informoval o dianí v katolíckej cirkvi. Prvé číslo
vyšlo 13. apríla 2003 pod redakčným vedením Ladislava Hvizdoša a za
spolupráce s tlačiarenskou spoločnosťou Ko&Ka. Časopis
vychádzal do roku 2009.
15 rokov
(2003) od nadviazania spolupráce s talianskym
mestom Priverno. Stredotalianske
staroveké mesto Priverno leží asi 90 km na juh od Ríma. V jeho blízkosti vedie
najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto Priverno každoročne v auguste
organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj hostí z partnerských miest.
Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.
15
rokov (2003) od ukončenia prác na rekonštrukcii
interiéru farského kostola. 30. novembra
2003 – na prvú adventnú nedeľu – po ukončení prác na rekonštrukcii interiéru
farského kostola vykonal slávnostné požehnanie rekonštruovaného kostola biskup
Štefan Vrablec. Pod vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka
sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola spojená s pamiatkovým
a reštaurátorským výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky
v presbytériu kostola.
10 rokov (2008) od
pomenovania parku menom Park J. M. Hurbana. V roku 2008
bol park pri príležitosti výročia udalostí revolučných rokov 1848-1849
rekonštruovaný do terajšej podoby. Na mieste, kde stál pôvodný pomník
„Vychádzajúce slnko" pripomínajúci oslobodenie Rače 4. 4. 1945, mala podľa
vtedajšieho návrhu stáť busta J. M. Hurbana.
10 rokov (2008) od
príchodu Sestier Božieho milosrdenstva do Rače. Sestry dostali do prenájmu
Zichyho kúriu, kde mali postulát pre nové povolania (prípravu na vstup do rádu)
pre sestry zo Slovenska a Čiech, Popri tom pomáhali vo farnosti, hlavne
vyučovaním náboženstva a prácou s mládežou a deťmi. V Rači pôsobili do roku 2014.
Výročia
račianskych osobností v roku 2018
120 rokov
(1898) od narodenia a 45 rokov (1973) od smrti pátra Jána
Máriu (Lukáča) Polakoviča.
Kňaz, generálny predstavený rehole Tešiteľov Božského Srdca z Getsemani sa
narodil v Rači 3. 7. 1898. Po stredoškolských štúdiách pôsobil najskôr ako
výpravca a až neskôr bol povolaný za kňaza. V roku 1927 priviedol do
Marianky rehoľu Tešiteľov Božského Srdca a prevzal správu nad týmto
pútnickým miestom. Jeho zásluhou bol upravený kostol a kláštor a zakúpená
krížová cesta. Po II. svetovej vojne bol menovaný za generálneho
predstaveného rehole so sídlom v Prahe, skadiaľ bol po barbarskej noci
internovaný. Do pastorácie sa už nevrátil a zomrel v Rači
v auguste 1973. Pochovaný je v rodinnom hrobe na cintoríne
v Rači.
15 rokov (2003) od
úmrtia ThDr. Stanislava Číka. Stanislav Xavér Čík, CCG, račiansky
rodák, významný pedagóg, novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života v
slovenskej emigrácii. Bol členom rehole tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia
bratov tešiteľov z Getsemani) od 1932. Po emigrácii v roku 1950 sa
intenzívne venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu pracoval ako jeden z koncilových expertov.
Od roku 1971 pôsobil až do pádu komunistického režimu vo Viedni ako vedúci
Slovenskej katolíckej misie v Rakúsku. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko.
Zomrel v Charitnom domove pre starých kňazov v Pezinku 8. marca 2003.
Pochovaný je na cintoríne v Rači.
10 rokov (2008) od
vymenovania vladyku Petra Rusnáka za biskupa Gréckokatolíckej cirkvi. Vladyka Peter Rusnák sa narodil v
Humennom, ako syn gréckokatolíckeho kňaza. Od svojich 8 rokov žil spolu s
rodičmi a súrodencami v Rači, kde navštevoval aj základnú školu a miništrovával
v kostole. Pápež Benedikt XVI. ho 30. januára 2008 vymenoval za
prvého bratislavského eparchu (gréckokatolíckeho biskupa).
Mária Hatalová
december 2017
Zdroje:
3. Farský vestník, ročník
1928
5. mesačník: Račiansky výber
6. mesačník: Katolícky súčasník
7. Doc. D. Veselý, Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku
0 komentárov:
Zverejnenie komentára