Michal Krištofič: Marek sa hnevá, že som jeho studené srdce odtisol od teba...

... a nahradil ho mojím vrelým, tak dávno po tebe túžiacim srdcom

Dedko Michal Krištofič (1891) pochádzal zo siedmich detí Františka Krištofiča (1850) a jeho manželky Alžbety (1857), rod. Fulrich (Follrich). Na fotke z roku 1914 pózuje ako kaprál c. k. armády.

Z I. svetovej vojny pochádzajú pohľadnice, ktoré písal v roku 1915 ako vojak svojej budúcej manželke.

Prvá karta z 23. marca 1915 je písaná šifrovaným jazykom.

Šifrovací kľúč sa náhodou zachoval v inom liste.

Najmilejši Bertinko, prijmi odemňa Srdečni pozdraveni a tešilo by mja kebi ťa tichto par ratku pri dobrem zdraví natrefit mohlo. Mja ne, lebo ja sem na marot cimri už druhi deň. Chcel sem švindlovat, ale mi to neišlo, chcel sem it domu, ale sem mosel ostat tady. Aj tak bi ti______, že by uznali, že sem marot, ale ja sem potrestani, že tu mosim bit dva dni a nesmim it ven. A ostavam s pozdravem tvoj verni až do smrtzi.

Druhá pohľadnica je zo 17. decembra 1915.

Budúcu manželku oslovil „Milá prátelko“:

Milá Prátelko Srdečne ta pozdravujem a tešilo bi mňa, ked by ta trefilo par ratku pri dobrem zdravi potrefit mohlo. Tvoju milu kartu sem obdržal 14ho aj Anton mi už raz pisal od kedi je venku ale vec nic mi nejde od neho. Pozdravujem tvojich milich tatu aj mamu prajem ti Šťastlive vianočne Sviatky ostavam z uctu tvoj mily pratel Kristofics Mihály z Bohem do videňa.

V listoch a dopisnici z I. svetovej vojny, keď už bol ženatý a pravdepodobne na fronte, či v zajatí na Ukrajine, sa prejavil dedkov láskyplný, vrúcny vzťah k manželke a k prvorodenej dcérke Iluške. V liste z 1. septembra 1918 píše:

Pochvalen Pan Ježiš Kristus

Verňe milovaná Manželko prijmi mé Srdečne pozdraveni a vrelé manželské polubení.

Drahá Bertinko povedala si mi že mám lachku hlavu to sa tebe tak povi šak viem že mňa dost dobre poznaš vedla Srdca ale predsa ked bis bola videla v Srdcu mojom čo som ja citil v ten večer ked som sa mal lučit od teba od teba drahi anjel moj nigdi mi tak taško nebolo okolo Srdca jak pri tomto odchadzani ked som polubil malu Ilušku spjacu ktora sa tiež na to prebudila jakobi aj ona bola scela it mňa odprevadit ... Draha Berti abi sa Iluške nečo nestalo bedli na ňu všade. viš že je ona jedinú našu radoscu. Bože moj dobri ked bich ju mohel čil jak mám čas na ruki vzat ... Wendovi som poslal 20 korun čo mu Kati poslala. Pozdravujem aj Drahich Rodičov a prajem im to najlepši zdravi z Bohom daná do pamati sa uvvadza a lúba teba aj malú Ilušku tvoj verni Manžel Miško

V liste z 20. októbra 1918 sa zachoval šifrovací kľúč

a celé znenie listu je:

Verňe milovaná Manželko Prijmi mé Srdečne pozdraveňi a milú spominku na teba ... viš draha Berti ... ja scem vždi s tebu spolu jednak zmišlat a co je manželska zaležitost o tom sa s tebu radit aby si sa nemosela ani ti ani ja ňigde ňikomu žalovat. lebo mňe aj tu vo vojenskem živoce ked padne o tebe vipravat každe moje slovo s tú najvetšu úctu sa chovám v rozprávki o tebe tak že ked bar gdo bi aj súdil len tolko može posudit že si vážim a uctim moju manželku a žijem tak jak jednemu manželovi patrí aj tedi ked nie je blizko svojej manželke. Drahá Berti ... teraz mám pred sebu tú milú Rodinnú podobizeň. Srdce sa mi Raduje ked vidim teba z malú Ilušku, na tom obrázku. Pozdravujem aj drahych Rodičov a prajem im to najlepši zdraví. Z Bohom dava do vrelej pameti sa uvadza a Luba teba aj malú Ilušku tvoj verni manžel Miško

V ďalšom liste dedko vyjadril manželke svoju lásku

metaforou a starosvetsky:

Pišeš milá Berti že Marek bol v Račišdorfe. Čo tam hledal minule vesele Roki ktere v dobrom pratelstve s nama stravil? ti si s ňim nevipravala? za to rad bich s ňim ešče sa vipraval ale vim že o to nestoji lebo sa na mňa hňeva že som jeho Studene Srdce odtisnul od teba a nahradil ho z mojim vrelim tak davno po tebe tužiacim Srdcom. Nuž ale čo je po tom to je minulost. ... z Bohom do videnia Luba ťa aj malu Ilušku tvoj verni Manžel Miško

Zachovala sa aj jedna táborová dopisnica z 19. októbra 1918 s krátkym pozdravom manželke i „Drahim Rodičom“. Na nej je meno babičky písané po maďarsky Kristofics Mihalyné. Dedko sa vždy podpisoval Miško.