Je
prirodzené, že nás láka nové, moderné, pohodlné, radi hľadíme dopredu
a plánujeme budúcnosť. A predsa k nám, ľuďom, patrí aj dar
poohliadnutia, rozvahy, hľadanie spojív, vzťahov, súvislostí. Naša myseľ
potrebuje a počíta s pamäťou – najbližším a najprirodzenejším
zdrojom skúseností – akýmsi odrazovým mostíkom, aby sme vedeli aj mohli vždy
nanovo vykročiť dopredu.
Čo
platí o jednom konkrétnom človeku, platí v podstate aj pre väčšie
spoločenstvo ľudí – rodinu, obec, mesto, národ, ľudstvo... len pochopiteľne
v omnoho širšom časo- i „miesto-priestore“. Minulosť sú korene, ktoré nás
držia pri živote a neustále zásobujú mnohým potrebným pre každodennú
prítomnosť.
Prečo takýto úvod?
Prečo
opakovať všeobecne platné pravdy,
keď
ich vlastne všetci vieme?
Ale
– držíme sa ich? Alebo sa ich len raz začas zachytíme ako záchranného lana?
A čo ak to lano zrazu nebude, lebo sme ho – z najrôznejších príčin –
možno vyhodili, spálili, stratili, predali, rozstrihali...
Takto
sa dá zamýšľať aj nad ochraňovaním historických koreňov našej obce. Na jednej
strane vnímame jej úctyhodný vek (čoskoro sa jej naplní 8 storočí) a na
druhej dávame maximálnu „zelenú“ jej vymladenej prítomnosti. Ale čo naše
„korene“? Čo nielen úcta, ale aj hľadanie a ochrana stôp histórie? Máme
právo na spokojnosť?
Nenašli
sme zatiaľ priestor pre depozitár Račianskej pamätnej izby. Ani nerozširujeme,
ani nezbierame ďalší faktografický materiál, ktorý po starých rodičoch mnohí
vnuci možno nemajú záujem a možno iba vhodný priestor, kde ho skladovať.
Neoznačujeme pamätnými tabuľami ďalšie miesta, hoci zohrali v živote obce
dôležitú či zaujímavú úlohu.
Vďaka,
že sa predsa len viac obracia pozornosť k údržbe niektorých pamätihodností
v Rači a sú dni aj historické udalosti, ktoré sa pravidelne
pripomínajú.
Takto
dovoľte pripomenúť Vševlada Jozefa Gajdoša, historika, literárneho historika
a knihovníka, ktorého život sa začal i uzavrel v najkrajšom
mesiaci roka – v máji. Narodil sa 15. mája 1907 v Mani, v rodine
poľnohospodárskych robotníkov. Od útleho veku rád čítal a knihy sa stali
jeho celoživotným údelom. Vďaka staršiemu bratovi Jankovi, františkánskemu
frátrovi Gilbertovi, sa stal z knihárskeho učňa študentom na gymnáziu
v Skalici, aby potom pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite
v Prahe. V roku 1932 bol v Trnave vysvätený za kňaza. Na FF UK
v Bratislave študoval odbor dejepis a knihovníctvo, absolvoval
študijný pobyt v Mníchove aj vo Viedni. V školskom roku 1938-39 začal
pôsobiť ako profesor na františkánskom gymnáziu v Malackách.
V roku
1947 bol štátnymi orgánmi obvinený z protištátnej činnosti, zaistený
a odsúdený do väzenia na 8 a pol roka.
Po
prepustení z väzenia ho prijala do svojich služieb ako dokumentára Matica
slovenská, kde pôsobil od augusta 1956 do októbra 1958. Ale bolo to obdobie,
kedy pre slovenskú kultúru a históriu urobil nesmierne veľa.
Počas
svojho života napísal viac ako 300 odborných článkov, štúdií a rozličných
príspevkov. Bol členom 20 domácich a hlavne medzinárodných vedeckých
a kultúrnych spoločností a zastával v nich rôzne významné
funkcie – v zahraničí sa mu dostalo omnoho viac uznania ako na domácej
pôde. Keď dnes s obdivom hovoríme o zbierkach knižníc šľachtických
rodov Oponických či Zayovcov, málokto vie, že za ich výskum
a katagolizáciu vďačíme hlavne františkánovi V. J. Gajdošovi.
V Zayovskej knižnici sa mu napr. podarilo objaviť veľké množstvo
exlibrisových slovacík, ktoré patrili napr. Thurzovcom a Ravyovcom, alebo
produkty tzv. „kočujúcich tlačiarov“, alebo jeho unikátny objav – Uhrovecká
zbierka – hudobný zborník z roku 1730.
Hudba
bola V. J. Gajdošovi veľmi blízka – v mladosti hral na husliach
i klavíri. Urobil výskum a napísal štúdie o blízkom vzťahu
hudobného génia Fr. Liszta k františkánom.
Prečo spomíname V. J. Gajdoša
v súvislosti s Račou?
V nadväznosti
na svoju prácu dokumentaristu preskúmal totiž v posledných rokoch svojho
života viacero farských knižníc – vo Veľkej Mani, Bernolákove, Holíči,
Oponiciach, v Rači a inde. Zo štúdia našej račianskej farskej kroniky
(v latinčine aj v slovenčine) spracoval niekoľko oblastí života račianskej
farnosti v 19. storočí a niektoré články boli aj publikované.
(Niektoré, žiaľ, ostali len v rukopise.) Keď náš Miestny odbor Matice
slovenskej vydal v roku 1997 rozsiahlu spomienku na Mórica Alstera,
slovenského rodoľuba, naplno vychádzala z Gajdošovej biografickej štúdie,
ktorá bola uverejnená v zborníku MS z r. 1971.
Dr.
V. J. Gajdoš zomrel 11. mája 1978 vo svojom rodisku – Veľkej Mani,
kde je aj pochovaný. Cenná brožúra MO MS o M. Alstrovi uzrela svetlo
sveta vďaka neúnavnému úsiliu viacerých račianskych matičiarov, predovšetkým
Ľudovíta Havloviča a Rudolfa Kloknera, aj finančnému príspevku viacerých
sponzorov na čele s vtedajším podnikom PALMA TUMYS a. s. (gen. riad. Ing.
Ivan Ivanič) a ď.
V súčasnej
dobe sa v mnohých lokalitách Slovenska objavuje čoraz viac snáh „dobiehať
stratený čas“ a ako z popola dvíhať mnohé míľniky aj drobné
pamätihodnosti našej histórie. Nemohli
by sme aj my, Račania, robiť v tomto smere viac? Veď dejiny našej obce
(a nielen vinohradnícke a vinárske) by si to iste v mnohých
smeroch zaslúžili.
Dobroslava Luknárová
Tichý
zákon posolstiev
Mohutná
riava života
valí sa
valí
bez
prestania
berie
a obrusuje nás
ľudí
tejto Zeme
ako
skaly, ako kamene
vytrháva
z podložia
jednej
doby
aby potom
cestou
zmenených
odovzdala
nás brehu
a či
piesočine
už menších,
už oblých
avšak so
žilkami prapôvodu
na
vyhladenom povrchu
Ktosi
zdvihne okruhliak
a povie
si – pekné!
možno ho vloží do vrecka
pre
spomienku
možno
poohreje v dlani
a potom
rozmachom hodí
do
náhliacej sa vody
Nájde si
po rokoch
stratenú
cestu
k inému
človeku a
inému
miestu?
Kamienok
-
posol
túlavý
Dobroslava Luknárová
0 komentárov:
Zverejnenie komentára