Na potulkách ... až do 16.
storočia...
Uprostred
roviny – skala
Dotýkam sa múrov –
Hrad
bol z nej vystavaný
drobí sa stará malta,
Nedobytná
pevnosť hrdo stála hlbokým tichom
a dnes?
Len spomienka – ruiny. hrad sa
privráva...
Boli
časy Matúša – kráľa
Skončil vek rytierov
aj
boje s Osmanmi – Turkami
A každý
balvan, skala
Dávna
doba hradu priala,
obrastá machom -
kým
ho čas nepokryl dumkami Len povesť a piesenka
zadumaná
ešte
kdesi čaká, volá -
Dávnymi dejmi
opantaná... 1 3
2 4
Levice.
Kto tam nebol, aspoň nech sa počuduje, ako môže v strede mesta pútať
pozornosť návštevníkov takýto dávny monument. Pre nás, Račanov, je zaujímavý časťou
svojej histórie, lebo sa dotýka osobnosti S.Koloniča. Tento barón sa stal
majiteľom hradu aj levického panstva, keď sa oženil s vdovou Žofiou
Peréniovou. Z historických materiálov je známe, že bol aj majiteľom
panstva vo Veľkých Levároch, jeho rod sa v nich udržal až do zač.18.
storočia.
Siegfried Kolonič,
rytier Zlatej ostrohy, bol verným stúpencom monarchie
a schopným vojakom na strane Habsburgovcov a Viedne. Vraj mal veľmi
prchkú povahu a naviac bol protestant. Keď sa stal aj račišdorfským zemepánom, pozval prešporského
kazateľa Ondreja Reisa do svojej kúrie (1580 – 1606). A tak sa kaplnka v Koloničovskej
kúrii stala prvým evanjelickým chrámom v Rači. Lenže kvôli svojej viere bol
S.Kolonič v r. 1610 odvolaný z funkcie poľného maršála a dolnouhorského
kapitána a dokonca nakrátko uväznený. Topil sa aj v dlhoch, preto dal
v roku 1614 svoj hrad Levice do zálohu za 20-tisíc zlatých slobodnému
barónovi J. Althanovi. V roku 1616 prepadol Kolonič so svojím vojskom hrad
Devín, ktorý vtedy vlastnil J. Keglevič. Vraj to bolo za akési urážky
a nesplnené požiadavky, ale veľmi sa to v tom čase hodilo poddaným
z Devína ( teda aj z Račišdorfu), ktorých krutosť J. Kegleviča
dohnala až k vzbure. Pomohli vojsku Koloniča, a tak 24. mája 1616
dovtedy nedobytný hrad padol. Lenže čoskoro
na zákrok palatína Turza bol Devín opäť v rukách J.Kegleviča
a S.Kolonič bol prísne potrestaný väzením aj stratou majetku. Prepustili
ho až v roku 1620 a v roku 1622 mu cisár Ferdinand II vrátil
nielen majetok, ale aj hodnosť poľného maršála. No z mnohých dlhov sa barón
ani tak nedostal. Dokonca ho prenasledovali aj po smrti ( 12.2.1924), lebo jeho
telo niekoľko rokov ležalo na Levickom
hrade nepochované. Až cisár Ferdinand III ho dal tajne pochovať do krypty
Kostola sv. Michala, kde odpočíva so svojou manželkou.
Po
smrti baróna S.Koloniča stratili račišdorfskí evanjelici svojho ochrancu, ale názov
jednej z našich historických stavebných pamiatok – Koloničova kúria nám túto zaujímavú a rozporuplnú historickú
osobnosť pripomína do dnešných čias.
Použité
zdroje:
P. Dvořák: Tretia kniha o Bratislave, 2010
P. Dvořák: Tretia kniha o Bratislave, 2010
Ľ. Havlovič: Rača, 2002
Kolektív autorov: Levický hrad, 2013
0 komentárov:
Zverejnenie komentára