Podľa tohto článku pána Ľudovíta Havloviča bolo v Rači (vtedajšom Račištorfe) na začiatku druhej svetovej vojny v Rači približne 50 Židov. Ďalej uvádza:
"Židovská komunita si uchovávala svoj vidiecky charakter a väčšina jej príslušníkov sa zaoberala drobným obchodom. Zoznam živností poukazuje, že medzi židovskými podnikateľmi boli dvaja obchodníci so zmiešaným tovarom, dvaja krčmári, dvaja obchodníci s vínom, dvaja mäsiari (jeden z nich bude ešte spomenutý nižšie - pozn. MD)a obchodník s dobytkom. Okrem nich boli v Rači aj dvaja židovskí lekári a zubný technik. Po vzniku vojnového Slovenského štátu sa postavenie židov v Rači podstatne zhoršilo. Začali sa formovať protižidovské výpady a došlo k porušovaniu občianskych práv a slobôd. Radikálne zložky, najmä nemeckí občania vyvolávali protižidovské výtržnosti a fyzicky napádali židovských spoluobčanov.
V roku 1940 registrovali štatistiky v Rači iba 52 židov, spadajúcich do kompetencie Ústredne Židov v Bratislave. Židovské obyvateľstvo bolo postupne pozbavené ľudských práv a existenčných podmienok a bolo odkázané na podporu "UZ" a dobročinných spolkov. Začiatkom roka 1942 došlo do Rače niekoľko židovských rodín dislokovaných z Bratislavy. Krátko pred počatím deportácie sa nachádzalo v obci asi 25 židovských rodín, väčšina z nich bola na jar 1942 odvlečená do koncentračného strediska na Patrónke. Stadiaľ ich násilne odtransportovali cez Žilinu do vyhladzovacích táborov v Poľsku.
Po vojne sa vrátili do Rače štyri židovské rodiny, ktoré sa skrývali v "bunkroch" alebo prežili hrôzy koncentračných táborov."
Židovská modlitebňa - podľa informácie p. Havloviča sa nachádzala v oblasti dnešného pivovaru U Ábela na ul. Pri vinohradoch. Nižšie je jej umiestnenie na mape z roku 1934. Ako uvádza p. Havlovič, musela byť významná, keďže k nej viedla samostatná cesta - chodník zo železničnej stanice. Viac informácií sa zatiaľ nepodarilo vypátrať.
Rozhodol som sa viac pátrať po ľuďoch, čo žili v Rači a neskôr zahynuli v koncentračných táboroch. Sú to smutné príbehy.
Na začiatku boli arizované židovské podniky - v zdrojoch sa spomína síce viacero obchodov, ktoré v tej dobe vlastnili alebo spravovali, v zozname arizácií sa nachádza jeden obchod. Ostatné buď boli prevedené ešte pred arizáciou alebo mali iného vlastníka či zanikli.
Podľa zoznamu voličov v obecných voľbách 14.7.1931 v Račištorfe pán Pavel Ferdinand (nar. 1908) obchodník žil v domácnosti s Adolfom Ferdinandom (nar. 1872 - otec), jeho ženou Jankou Ferdinand (nar. 1875) a buď ženou alebo sestrou Margitou Ferdinand (nar. 1907). Celú domácnosť vrátane detí bude potrebné zistiť v matrikách - tento článok v prípade zistenia nových informácií budem upravovať.Pavel Ferdinand býval v dome číslo 302 (Rača v tej dobe nemala názvy ulíc) - podľa všetkého to bolo na súčasnej Alstrovej ulici. Arizátor jeho podniku - Pavel Kompauer (nar. 1905) býval podľa toho istého zoznamu v dome číslo 300 - teda bol jeho sused. Možno bol pôvodne zamestnanec podniku.
Ďalší príbeh bude veľmi smutný, vo volebnom zozname v roku 1931 figurujú manželia Leopold Szeidler (inde uvádzané ako Seidler) (nar. 1900) a jeho žena Karolína volaná Linci (nar. 1901, za slobodna Weiszfeiler - o tejto rodine je písane v článku pani Hanny (Ivony) Hareli. V roku 1933 sa im narodil syn Hari (fotografia vedľa), ktorý zomrel v koncentračnom tábore aj so svojim otcom Leopoldom. Ich druhý syn Tomáš aj s matkou sa zachránili v Budapešti a presťahovali sa do Izraela. Zachovala sa iba jeho fotografia ako dieťaťa.
Z rozprávania pani Hareli je nielen možné pozrieť sa na fotografie jej príbuzných (vrátane Leopolda Szeidlera - na svadobnej fotografii jej rodičov), ale aj informáciu o lynčovaní Hlinkovej gardy, ktorá zavraždila priamo v Račištorfe bratranca jej mamy Karola Weissa (v zozname voličov z roku 1931 písaný ako Weisz - nar. 1898 - popisné číslo domu 79 - mäsiar).
"Karola zavraždili Hlinkovi Gardisti, keď mu spáchali lynch na ulici v Rači. Jeho dcéra je maliarka a žije dnes v New Yorku"
Karol je na tejto fotografii pani Hareli so svojou manželkou Sary v roku 1936. V koncentračnom tábore Auswitz (Osvienčim) zahynul aj jej ujo Jakub (Kobi) Weiszfeiler z Rače (nar. 1898, mäsiar, popis. číslo 305).
Jolana Gruenhut (priezvisko za slobodna zatiaľ neznáme) sa narodila v roku 1907 v Račištorfe. Podľa dostupných informácií sa po vydaji za krajčíra Ludwiga Greunhuta presťahovala do Bratislavy. Ona, jej muž, a ich dve dcéry - Erika (8 rokov) a druhá dcéra, ktorej meno je neznáme (2 roky) zahynuli v koncentračnom tábore v roku 1944. Na tejto fotografii, ktorá je súčasťou pamätníka Yad Vashem, boli spolu odfotení pravdepodobne pred stodolou v čase krátko pred deportáciou.
Eugen Ferdinand - narodený v roku 1900 v Račištorfe, vo volebnom zozname za rok 1931 sa nenachádza (je možné, že v tej dobe býval inde), podľa dostupných informácií až do začiatku vojny býval opäť v Rači, cez vojnu býval v Stupave, v júli 1942 bol cez Žilinu deportovaný do Osvienčimu spoločne so svojou ženou Jozefínou (za slobodna Löblová, narodená v Stupave). Zahynuli v plynovej komore.
Táto fotografia bola pravdepodobne súčasťou väčšej fotografie.
Táto fotografia bola pravdepodobne súčasťou väčšej fotografie.
Eduard Abraham Menzer, narodený 21. januára 1889 v Račištorfe otcovi Leopoldovi a matke Róze, neskôr býval v Bratislave a Nitre. Zahynul v januári 1945 pri masakre v Kremničke, kedy po potlačení SNP nacistické Einsatzkommando 14 s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy zastrelilo viac ako 700 ľudí - 747 z nich bolo nájdených v najväčších masových hroboch na Slovensku - z toho bolo 450 Židov.
Jakob Abisch, tesár, uvedený na zozname osôb presunutých z tábora v Novákoch do Lublinu (a potom pravdepodobne do koncentračného tábora Majdanek alebo Soribor), jeho ďalší osud nie je známy.
Margita a Ignatz Brown, obaja narodení v roku 1904 - žili v Račištorfe (zatiaľ nie je známe či išlo o súrodencov, menovcov alebo manželov), presunutí cez Žilinu do Lublinu a Soriboru.
Margita a Ignatz Brown, obaja narodení v roku 1904 - žili v Račištorfe (zatiaľ nie je známe či išlo o súrodencov, menovcov alebo manželov), presunutí cez Žilinu do Lublinu a Soriboru.
Walter (nar. 1929), Gertrúda (nar. 1933) a Georg (nar. 1931) Klein - traja súrodenci narodení v Račištorfe, v čase vojny žiaci - zahynuli v koncentračnom tábore (pravdepodobne Majdanek).
Henrich Lampl (nar. 1892 - podľa iného záznamu 1898), obchodník, Izabela Lampl (nar. 1892 - podľa iného záznamu 1898), domáca - uvedení v zozname volieb v Račištorfe 1931. Henrich zahynul v Osvienčime (transport zo Serede), Izabela zahynula v koncentračnom tábore Soribor (transport zo Žiliny). V Soribore zahynula aj ich dcéra Agnesa (narodená 1935 v Račištorfe).
Takto by sme mohli pokračovať ďalšími smutnými osudmi. Budem po nich naďalej pátrať, aby ich pamiatka nezapadla.
Venujme im tichú spomienku.
Michal Drotován
Ak by ste k tejto téme mali akékoľvek ďalšie informácie, napíšte mi prosím do diskusie, ďakujem.
Henrich Lampl (nar. 1892 - podľa iného záznamu 1898), obchodník, Izabela Lampl (nar. 1892 - podľa iného záznamu 1898), domáca - uvedení v zozname volieb v Račištorfe 1931. Henrich zahynul v Osvienčime (transport zo Serede), Izabela zahynula v koncentračnom tábore Soribor (transport zo Žiliny). V Soribore zahynula aj ich dcéra Agnesa (narodená 1935 v Račištorfe).
Takto by sme mohli pokračovať ďalšími smutnými osudmi. Budem po nich naďalej pátrať, aby ich pamiatka nezapadla.
Venujme im tichú spomienku.
Michal Drotován
Ak by ste k tejto téme mali akékoľvek ďalšie informácie, napíšte mi prosím do diskusie, ďakujem.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára