Časy
zimné v mojom milovanom malom kúsku zeme zvanom Rendez, v 60-70-80-tych
rokoch 20. stor., to boli najmä hokeje na našich malých klziskách spravenými
obyvateľmi pred svojimi bytovkami či jazerách Kalná, Zlaté piesky, Bager, ale
aj sánkovanie, ktoré pri bohatých nádielkach snehu od PERINBABY prebiehali od
skorého rána do neskorého večera. Rendezík disponoval len malými kopčekmi od
strmého svahu ĽADOVNE pri kine Pionier, malým svahom pri dome Pekára
a úplne miernym svahom pri železničnom KOMANDE. Boli sme však vďační aj za
tieto skromné možnosti zimných radovánok sánkarských a preto sme ako generácia
detí, mládeže veľmi smútili, že na
začiatku 80-tych rokov 20. storočia pod hrablom buldozérov boli zbúrané, zrovnané miesta našich hier kvôli výstavbe 100
– 120 – 24 -36 bytovkám priamo v srdci Rendezu.
Písal
sa rok 1986 a naša generácia sústredená pod hlavičkou Realu Rendez
zveľaďovala jazvové rany, spôsobené výstavbou spomenutých bytoviek, navezením
nespočetných fúr zeminy, výsadbou stoviek stromov, kríkov, osadením desiatok
lavičiek atď. a ja, ako čerstvo zvolený predseda Občianskeho výboru (nie,
vážne, nebol som členom partaje) dostal som možnosť dotvoriť veľkorysý 2ha veľký
všešportový oddychový areál Sklabinská cez bývalý Národný výbor Bratislava III.
na Junáckej, ktorý materiálne
a finančne dotoval všetky naše zveľaďovacie a projektové akcie na
celom území Rendezu, navrhol som okamžite, aby okrem športovísk v areáli
Sklabinská bol vybudovaný aj KOPEC – náš „RENDEZSKÝ MOUNT EVEREST“. Šťastie nám
prialo, lebo práve vtedy prebiehala veľká výstavba sídliska v Devínske
Novej Vsi a množstvo zeminy tu bolo ako „na tácke“, len ho doviezť. Od
slov sa vtedy prešlo k bleskovej realizácii a 137 fúr nákladných vozidiel
Tatra nám za 2 týždne všetko promptne a ochotne doviezli, len som musel
„odčiarkávať“ skutočný počet tatroviek. Buldozerista pán Jantko požičaný
z Priemstavu rovnako 2 týždne priam majstrovsky a niekedy na hrane
rizika vytvaroval kopec na moje zadanie. Bolože to radosti a nadšenia, že
konečne budeme mať aspoň jeden dôstojný kopec na zimné radovánky sánkarske,
ktorý je primerane vysoký a široký, aby sa tu mohli decká a mládež
Rendezská vyblázniť sánkarsky
v čase pani zimy. Druhá vzácna možnosť rozšírenia prišla vďaka Ľubošovi
Vodislavskému (tiež poslanec), ktorý cez svoju stavebnú firmu staval veľkú
bytovku na Račianskom mýte a potreboval niekde umiestniť zeminu
z vykopanej jamy bytovky. Maximálne som to, už ako poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača na konci 90-tych rokov 20. storočia uvítal (127 fúr zeminy)
a ešte viac možnosť využiť potreby veľkého buldozeru CATERPILAR, ktorý kopec nielen ešte vyvýšil,
ale aj patrične rozšíril a zároveň prepotrebne spevnil najskôr skalami do
vnútra kopca a potom ho zaviezol, vyhladil dostatočným množstvom zeminy.
Znovu
jasot detí, ale aj mládeže, že budú mať k dispozícii a cez zimu využívať
kopec na sánkovanie a cez leto bicyklisti či atléti amatérsky zvyšovať si
svoju kondíciu. Mám množstvo fotografií, kde sú zachytené celé rodiny od detí
po seniorov ako rozpustilo a bez zábran sa spúšťajú strmhlav
z vrcholu kopca a snažia sa dosánkovať čo možno najďalej až po
odvážne kúsky, ktoré občas skončili aj pádom, niekedy so slzami, inokedy
s kopou nespútaného smiechu.
V čase
vianočných sviatkov, keď nebíčko sa predsa len zmiluje nad prosbami detí
a krajina Rendezská sa zaplaví túžobným snehom to žije na kopci „RENDEZSKOM MOUNT EVERESTE“ rušným sánkárskym
životom ako sa patrí a sánky za sánkami sa mihajú až po diaľky nekonečné,
aby z boku kopca sa tvorili stále noví a noví sánkujúci, aby si
vychutnali časy prázdnin a zimy, keď tašky s učebnicami sú spoľahlivo
obrazne v kúte izieb.
Leto,
to sú preteky odvážnych bicyklistov z kopca so zimomriavkami dospelých, aby
sa ich deti nezranili, čo ich ratolesti odmeňujú len hrdinským úsmevom.
To
bol skvelý nápad, pánboh zaplať za ten kopec, to sú časté ocenenia, ktoré
počúvam so zadosťučinením, keď mi osobne vyjadrujú vďaku mnohí ľudí a ktorí
vítajú, že práve v areáli všešportu a oddychu obyvateľov Rendezu
Sklabinská, popri kompletnom detskom sektore, futbalovom, basketbalovom,
športovo pohybovom priestore tróni a ponúka primerane k možnostiam
vybudovaný kopec, ktorý už cez 30 rokov ponúka možnosť sa vyšantiť deckám
Rendezským v zime či v lete, aby nemuseli cestovať do Rače
k svahom Karpatským. Kopec sa stal aj priam rituálnym miestom, kde sa
končia mnohé skvelé akcie organizované kultúrou MČ Rača – Lampiónový sprievod,
Šarkaniáda, atď. či vychutnávanie slastného oddychu detí, mládeže, rodín pod
modrou azúrovou oblohou s páliacim slnkom alebo štedrou nočnou ponukou,
s nebom plným žiariacich hviezd.
Zasmial
som sa schuti, keď asi pred 10 rokmi prišla ku mne na byt malá delegácia
Rendezských detí s prosbou, že sú veľmi spokojní s kopcom Rendezským,
ale že je potrebné ho dovybaviť snehovými delami, nakoľko pani zima nie
a nie poskytnúť to najdôležitejšie – sneh. Usmial som sa s odpoveďou,
že to pošlem ako písomnú žiadosť Mikulášovi na Severný pól, no mám oprávnenú
obavu, že Mikuláš má predsa len mnoho
iných starostí.
Na
vrchol nášho jediného kopca „RENDEZU - MOUNT EVERESTU“ každý rok tradične
zakopem mince, ako pamiatku a vďaku, že dokáže prinášať ľuďom Rendezským,
najmä deťom, veľké priehrštie radosti, dúfajúc, že ešte mnoho rokov sa
z neho budú môcť tešiť ďalšie generácie Rendezákov, keď neúprosne bežiaci
čas za pár dní bude písať dátum roku pána 2019.
Cyril Sekerka
0 komentárov:
Zverejnenie komentára