Pán Gabriel Lednár sa narodil 12. mája 1912 do rodiny Štefana a Kataríny
Lednárovej – za slobodna Beladičovej. Bol slovenskej národnosti a
rímsko-katolíckeho vyznania. Absolvoval štyri triedy obecnej (ľudovej) školy.
Vyučil sa v technickej profesii za zámočníka. Toto povolanie akoby
predznamenalo jeho ďalšie životné smerovanie, ktorým sa mu stalo letectvo. Tiež
je potrebné spomenúť jeho kladný vzťah k športu, špeciálne k ťažkej atletike – vzpieraniu
a je veľmi pravdepodobné, že sa mu aj aktívne venoval.
Dňa 15. júla 1932 narukoval dobrovoľne na vojenskú prezenčnú službu – dobovo
povedané „Zařazen do branné moci“. Od
1. augusta 1932 bol služobne pridelený k 3. leteckému pluku
generála letca Milana Rastislava Štefánika, a to k jeho 9. pozorovacej letke.
Výnosom MNO č. j. 14086-III./l. odděl. 32 –
vo funkcii pilot-letec. Velenie 3. leteckého pluku bolo na letisku
Piešťany a dislokácia 9. pozorovacej letky (identifikačné písmeno A) bola
na letisku Vajnory spolu so „zvednou“ letkou č. 64 (identifikačné písmeno
K). Postupne je povyšovaný na slobodníka (1. novembra 1932), desiatnika
(1. apríla 1933) a čatára (1. mája 1934) a zároveň dňom 1. augusta
1933 sa stáva držiteľom čs. vojenského letca, číslo 692.
Po nástupe na základnú vojenskú službu je dňom 1. augusta 1934 zaradený ako
osoba vykonávajúca ďalšiu dobrovoľnú činnú službu (priznaná prémia 400 Kč).
Toto ohodnotene a ocenenie je mimoriadne a zaslúžené. Aby si súčasník vedel
predstaviť silu vtedajšej meny, uvediem pár príkladov. Napríklad, letné dámske
sandálky stáli okolo 2 Kč, fotoaparát značky Agfa ste mohli zakúpiť za 250 Kč.
Pri výstavbe československého opevnenia bola hodinová mzda robotníka-kopáča
2,50 Kč, betonára 3-4 Kč a murára 5 Kč.
Od 15. septembra 1934 je preložený k stíhacej letke č.
38 (identifikačné
písmeno H) a zároveň od 1. septembra 1934 s určením ako stíhací
pilot. Gabriel Lednár sa stáva 18. septembra 1935 otcom narodením
(nemanželského) syna lvana Hauskrechta a 1. decembra 1935 pokračuje v ďalšej
dobrovoľnej činnej službe s ocenením prémiou 500 Kč. Ďalej vojenské
letectvo 15. februára 1936 priznáva spätne k dátumu 18. septembra
1935 pravidelný mesačný príplatok 100 Kč na synčeka.
Dňom 1. júla 1937 je poľný pilot G. Lednár určený na výcvik lietania v
noci! Dôležitým okamihom v živote Gabriela Lednára sa stáva sobáš so slečnou
Helenou Hauskrechtovou 25. augusta 1939 v Spišskej Novej Vsi. V tomto
hektickom období po vzniku I. Slovenskej republiky je pilot Lednár 31. augusta
1939 prevelený k stíhacej letke č. 39 (identifikačné písmeno J) a od
1. septembra 1939 je menovaný do hodnosti „rotník“ z povolania. O týždeň
neskôr je mu vyplatený tzv. príspevok na výstroj a výzbroj v sume 1500 Sk.
Výnosom MNO-VVZ č. 135288/taj. VI. 1940 je dňom 31. januára 1940 materská
letka č. 39 G. Lednára prečíslovaná na letku č. 11. Toto súviselo s prebiehajúcou
reorganizáciou slovenskej armády z pôvodných československých vojenských
útvarov. 21. júla 1940 sa stáva náš pán poľný pilot Výnosom MNO-VVZ č. 160519/dôv.
VI. 1940 nositeľom pamätnej medaily „bez štítku“. 9. októbra 1940 bol
Gabrielovi Lednárovi vydaný preukaz slov. vojenského letca SVZ č. 336.
Predtým (15. marca 1940) bol prevelený k Technickej letke (31. januára
1940 premenovanej na Náhradnú letku) a taktiež dňom 1. októbra 1940 dostal povolenie
nosiť odznak poľného „nočného pilota – letca č. 376“!
Iste je tiež pozoruhodné, aspoň z pohľadu súčasníka, povolenie – respektíve
odsúhlasenie hore uvedeného sobáša G. Lednára a H. Hauskrechtovej
velením leteckého pluku, ktoré dokonca vyšlo ako súčasť denného rozkazu č. 165,
čl. 8/1939 zo dňa 25. júla 1939. Ďalej sa dozvedáme podľa ex offo
rodného listu račianskeho matričného obvodu (278-I-1941) o narodení druhého
syna Štefana dňa 30. septembra 1940.
V roku 1941– 31. marca – je G. Lednár nariadením VÚ a VVZ č. 30353 Dôv. l. odd.-let
1941 „premiestnený“ k letištnej rote v Trenčianskych Biskupiciach, ktorá
bola súčasťou Leteckej Školy. Nesmieme zabudnúť na udelenie pamätnej medaily
bez štítku, dekrétom č. 161233/II-1940/P/3171 zo dňa 22. júla 1940.
Presun Leteckej Školy z Piešťan do Trenčianskych Biskupíc vyplýval z preťaženosti
piešťanského letiska. Tu sa potom sústredilo niekoľko špičkových pilotov VVZ,
ktorí tu vykonávali funkciu leteckých inštruktorov. Išlo predovšetkým o „rotníkov
rotmajstrov“ letectva: Jána Chupeka, Jána Luptáka, Gabriela Lednára a tiež
„čatníkov“: Jozefa Ondrisa, Emila Trebalu a Jozef Jakaba.
Nečudo, že z takéhoto zoskupenia vysokokvalifikovaných pilotov sa sformovala
trojčlenná akrobatická skupina vedená „stotníkom“ Júliusom Trnkom spolu s J. Ondrisom
a E. Trebalom. Sólová akrobacia zostala doménou mjr. Vladimíra Kačku, mjr.
J. Trnku a rtk. rtm. J. Chupeka.
Koncom roku 1941 sa však stala tragická nehoda. Letecká Škola stratila jedného zo
svojich najschopnejších inštruktorov lietania, ktorý vychoval a vycvičil
desiatky vojnových a športových pilotov, medzi inými aj najväčšie „eso“
slovenského letectva – Jána Režňáka (32 zostrelov).
 |
| Lietadlo AVIA Bš.122.11 určené na výcvik vysokej pilotáže |
Dňa 27. novembra 1941 ešte pred začiatkom denného výcviku, rtk. rtm. Gabriel Lednár
odštartoval na zalietavací let s lietadlom Avia Bš.122 výr. č. 11. Po niekoľkých
prudkých obratoch prešiel do vývrtky, ktorú sa mu už nepodarilo vybrať. Zrútil
sa v blízkosti hangára na odstavený aeroplán Letov Š. 328 výr. č. 407,
ktorý bol pripravený na výcvik. Napriek okamžitému odvozu do nemocnice „následkom
úrazu a zlomeniny kosti lebečnej“ zraneniam podľahol.
 |
| Lietadlo Gabriela Lednára po havárii 27. 11. 1941 |
SVZ stratili v Gabrielovi Lednárovi jedného z najskúsenejších pilotov.
Záverom by som ešte dodal časť hodnotenia osobnosti Gabriela Lednára jeho najbližšími
nadriadenými. Citujem z tzv. konduitnej vložky k osobnému záznamu ďalej
slúžiaceho:
„Povahy je kamarádské a veselé, upřímný, šetrného a spořádaného žití i mimo vojenskou službu.
Z hlediska odborného výcviku, znalostí a vojenské způsobilosti je jako stíhací pilot
velmi dobrý, klidný, ukázněný, velmi dobrý střelec. Vojenské vystupování ve službě i
mimo tuto jest velmi dobré. Velmi dobrý učitel praktického létání“
. Hodnotenie
Gabriela Lednára vypracoval a schválil svojim podpisom veliteľ letky č. 38,
poručík letectva, Špička František, v. r.
Podľa spomienok mojej babky Ľudmily Dózovej (za slobodna Kramplovej) bol Gabriel Lednár
pochovaný na cintoríne v Rači so všetkými vojenskými poctami a prevozom rakvy s nebohým
na trupe lietadla (ako katafalku) tak, ako bolo v tých časoch u vojenského letectva zvykom.
 |
| Náhrobok pilota Gabriela Lednára na cintoríne v Rači |
Vladimír
Bučka
VYSVETLIVKY:
MNO-VVZ
– Ministerstvo Národnej Obrany – Veliteľstvo Vzdušných Zbraní
SVZ – slovenské
vzdušné zbrane
VÚ – Vojenský
Útvar
ex
offo – z moci úradnej
konduita
(franc. zastarané) – vysvedčenie o správaní niekoho (napr. podriadeného)
PRAMENE:
Československá křídla – Ing. J. Krumbach
Letectví a Kosmonautika, r. 1975-1977
Československé letectví v roce 1938 – Miroslav John
Slovenské
letectvo 1939-1941. 1. diel – Juraj Rajninec
Vojenský
Archív – centrálny register Trnava
Kapitoly
z dejín československých opevnení na Slovensku – Peter Chorvát
0 komentárov:
Zverejnenie komentára