2014 [10.19►10. výročie]
[ 19. október ] Otvorenie Malokarpatsko-šúrskej cyklotrasy JuRaVa.
2010 [09.10►14. výročie]
[ 10. september ] Slávnostné otvorenie obnoveného Nemeckého kultúrneho domu po rozsiahlej
rekonštrukcii a pamiatkovej obnove objektu, ktorej predchádzalo vysporiadanie
vlastníckych vzťahov.
2009 [09.22►15. výročie]
[ 22. september ] Odhalenie pamätníka Andreja Hlinku. Pamätník
bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri príležitosti 145. výročia narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt Peter Nižňanský
a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch. Jaroslav
Procházka.
2009 [06.13►15. výročie]
[ 13. jún ] Posviacka katedrály sv. Šebastiána. Chrám bol
stavaný v rokoch 2007-2009 ako filiálny kostol farnosti a mal byť
pôvodne zasvätený sv. Jozefovi. Pri posviacke ho Bratislavský
arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský za účasti generálneho
vikára Mons. Jána Formánka, kňazov bratislavského dekanátu a širokej
verejnosti odovzdal do užívania ako katedrálny chrám ordinariátu ozbrojených
síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a ako sídlo biskupa
Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je sv. Šebastián, pri posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.
2009 [00.00►15. výročie]
[] Odovzdanie obytného komplexu Račany Bianco do užívania. Autorom
pôvodnej štúdie z r. 2004 a prvofázových projektov bol tandem architektov
Alexy-Klimková.
2008 [00.00►16. výročie]
[] Pomenovanie parku menom Park J. M. Hurbana. Park
prešiel rekonštrukciou a pri slávnosti výročia udalostí revolučných rokov
1848-1849 dostal meno Park J. M. Hurbana. Na mieste, kde stál pôvodný
pomník „Vychádzajúce slnko“ pripomínajúci oslobodenie Rače
4. apríla 1945, mala podľa vtedajšieho návrhu stáť busta J. M. Hurbana.
2006 [00.00►18. výročie]
[] Začiatok rekonštrukcie železničnej stanice Bratislava-Rača. Projekt v rámci
výstavby tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu staničnej budovy, koľajiska
i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový
prístup s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači patrila medzi
najstaršie stanice na Slovensku.
2003 [11.30►21. výročie]
[ 30. november ] Požehnanie rekonštruovaného farského kostola. Pod
vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka sa uskutočnila
rozsiahla obnova interiéru kostola spojená s pamiatkovým a reštaurátorským
výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky v presbytériu kostola. Slávnostné
požehnanie kostola vykonal
biskup Štefan Vrablec.
2003 [09.11►21. výročie]
[ 11. september ] Historická návšteva Sv. otca Jána Pavla II. Sv. otec sa v rámci návštevy Slovenska
nakrátko zastavil v parčíku v Rači, kde ho privítali farár Miloš
Kohútek a starosta Pavol Bielik a odovzdali mu dary Račanov. Svätý
otec, napriek svojej pokročilej chorobe a veku, požehnal Raču a jej
obyvateľov a pokračoval v papamobile do Katedrály sv. Jána Krstiteľa
v Trnave.
2003 [00.00►21. výročie]
[] Nadviazanie spolupráce s talianskym mestom Priverno. Stredotalianske
staroveké mesto Priverno leží asi 90 km na juh od Ríma. V jeho blízkosti
vedie najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto Priverno každoročne v auguste
organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj hostí z partnerských
miest. Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.
2002 [11.10►22. výročie]
[ 10. november ] Požehnanie urnovej steny na
cintoríne. Jej postavenie si vyžiadal nedostatok
hrobov.
2002 [10.26►22. výročie]
[ 26. október ] Otvorenie
Národného štadióna pozemného hokeja Pavla Rosu. Štadión pomenovali po
dlhoročnom pracovníkovi, vedúcom a trénerovi strieborného reprezentačného
družstva ČSFR žien na moskovskej olympiáde v r. 1980.
2001 [11.17►23. výročie]
[ 17. november ] Slávnostné otvorenie rekonštruovanej pivnice v suteréne obecného domu. Rača sa v ten deň pripojila
k projektu „Deň otvorených pivníc malokarpatskej vinnej cesty“.
2001 [00.00►23. výročie]
[] Nadviazanie spolupráce s rakúskym mestečkom
Gols. V uvedenom roku sa uskutočnilo podpísanie spolupráce
a dohodol sa jej program na najbližšie obdobie.
2000 [07.07►24. výročie]
[ 7. júl ] Slávnostné otvorenie električkovej trate po rozsiahlej
rekonštrukcii. Na Čachtickej ulici bolo vymenené koľajisko
a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov.
1998 [00.00►26. výročie]
[] Obnovenie spolkovej vinohradníckej tradície. V r. 1998 bola
založením nového Račianskeho vinohradníckeho spolku obnovená spolková
vinohradnícka tradícia; spolok je súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej
cesty. Zároveň bola obnovená tradícia – slávnostné požehnanie mladého vína
spoločne kňazmi katolíckej a evanjelickej cirkvi.
1997 [00.00►27. výročie]
[] Prestavba a rozšírenie budovy novej pošty.
1994 [00.00►30. výročie]
[] Obnova Kaplnky sv. Anny. Kaplnka stojí na konci ulice
Pri vinohradoch. V jej blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky sa
realizovala s finančnou podporou miestneho úradu.
1993 [09.01►31. výročie]
[ 1. september ] Založenie Gymnázia školských bratov na Čachtickej ulici, dnes Spojená škola Jána de La Salle. Školu zriadil Inštitút
školských bratov, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských učiteľov sv.
Ján de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní vštepovať
mladým ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené v budove
bývalej Masarykovej štátnej ľudovej a meštianskej školy z r. 1934
(neskôr základnej školy na Čachtickej ulici).
1993 [00.00►31. výročie]
[] Rekonštrukcia božej muky so sochou sv. Urbana. Tehlová,
murovaná božia muka stávala vo vinohradoch nad Račou. Po odcudzení sochy v päťdesiatych
rokoch jej hrozilo úplné zničenie. Rekonštrukciou v r. 1993 bola
zachránená. Sochu svätca dal vyhotoviť vtedajší starosta Libor Pajdlhauser. V r. 2016
dostala po ďalšej rekonštrukcii dnešnú podobu s novou sochou sv. Urbana
– patróna vinohradníkov.
1993 [00.00►31. výročie]
[] Čiastočná úprava kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. Pri
rekonštrukcii bolo realizované zastrešenie plochých striech tohto kostola,
vymenili a prerobili sa okná za zdvojené plastové a realizovala sa
prístavba sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený a uskutočnila
sa prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do r. 1996 aj s
vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním kostola.
1992 [00.00►32. výročie]
[] Osadenie sochy sv. Floriána po reštaurovaní na mieste, kde bol
ukončený ničivý požiar v r. 1732. Sochu z 18. stor. odstránili v 50.
rokoch 20. storočia.
1991 [00.00►33. výročie]
[] Začiatok rekonštrukcie Kostola Panny Márie pomocnice kresťanov.
Rekonštrukcia podľa návrhu architekta D. Bereca za spolupráce architektov M. Bašu
a B. Polomovej sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol 23.
mája 1996 posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita
bratislavsko-trnavskej diecézy.
1991 [00.00►33. výročie]
[] Otvorenie Cirkevnej základnej školy. Škola bola
zriadená v pôsobnosti Inštitútu školských bratov Jána de La Salle v budove
dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej ulici.
1990 [00.00►34. výročie]
[] Obnovenie funkcie starostu. Po reforme verejnej správy
v dôsledku veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989
sa zmenil názov výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa
zmenil na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných
voľbách bol za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor
Pajdlhauser.
1985 [12.09►39. výročie]
[ 9. december ] Vznik BMX klubu Rača. BMX klub Rača je najstarším BMX klubom
na Slovensku. Svoju činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross. Od r. 1987 má v tzv.
Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX trať).
1978 [00.00►46. výročie]
[] Postavenie Družstevného domu Račan. Družstevný
dom podľa návrhu architekta V. Dedečka postavili ako združenú investíciu
obce, vtedy Miestneho národného výboru Rača, a Jednotného roľníckeho
družstva Rača.
1975 [04.13►49. výročie]
[ 13. apríl ] Slávnostné otvorenie prvej Račianskej izby s typickým nábytkom a zbierkou
artefaktov zo starej Rače. Izba bola zriadená z iniciatívy členov miestneho
odboru Matice slovenskej v Rači a nachádzala sa v staršom
račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Po zrušení MO
MS v r. 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky
najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová
expozícia „Račianskej izby“ sídli od r. 1998 v budove
Obecného domu na Alstrovej ulici 249.
1972 [09.02►52. výročie]
[ 2. september ] Slávnostné otvorenie nového futbalového štadióna na Černockého ulici. Štadión s hracou i tréningovou plochou je domovským stánkom
futbalového oddielu FK Rača.
1971 [02.22►53. výročie]
[ 22. február ] Otvorenie novopostavenej Základnej deväťročnej školy na Hubeného ul. 25.
1971 [00.00►53. výročie]
[] Začiatok výstavby sídliska Komisárky. Na
sídlisku bolo v rokoch 1971-1976 postavených
1392 bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.
1970 [00.00►54. výročie]
[] Významná úprava liturgického priestoru v katolíckych
kostoloch. V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa a Jakuba
i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil liturgický priestor podľa
nových liturgických predpisov II. vatikánskeho koncilu. Do svätyne sa
doplnila oltárna menza obrátená „tvárou k ľudu“.
1967 [00.00►57. výročie]
[] Prvé celomestské vinobranie v Rači. Na slávnosti sa zúčastnila stranícka delegácia na čele s
Alexandrom Dubčekom.
1966 [11.24►58. výročie]
[ 24. november ] Tragická nehoda bulharského lietadla IL-18B na vrchu Sakrakopec
nad Račou. Pri nehode zahynulo všetkých 82 osôb
nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010
odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku dnes vedie značená
turistická cesta.
1966 [01.01►58. výročie]
[ 1. januára ] Začiatok pravidelnej premávky električiek do Rače. Električky končili na Čachtickej ulici a obracali sa na
trianglovom obratisku tesne za križovatkou s Detvianskou ulicou.
1966 [00.00►58. výročie]
[] Vznik šachového oddielu TJ Krasňany. Šachisti sa
stretávali v priestoroch reštaurácie Družba. Predsedom bol Ladislav Sopko
a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.
1961 [00.00►63. výročie]
[] Začiatok výstavby sídliska Experimentálka. V rokoch
1961-1962 bolo podľa návrhov architektov Svetka, Krukovskej, Viciana, Paluša
postavených 247 bytov.
1958 [00.00►66. výročie]
[] Založenie obecnej organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači.
Po ňom sa začala
intenzívnejšie využívať neobrábaná pôda na ovocinárstvo a záhradkárstvo.
Najväčšiu zásluhu na rozvoji ovocinárstva v Rači mal Jozef Strelka, po
ktorom je pomenovaná jedna z račianskych ulíc.
1958 [00.00►66. výročie]
[] Založenie celoobecného družstva. Jeho noví členovia doň odovzdali aj vinohrady.
Družstvo malo 1 120 členov a vyše 300 hektárov viníc zložených z vyše
2 100 malých parciel s kolovým vedením.
1956 [00.00►68. výročie]
[] Otvorenie budovy Pošty na Čachtickej ulici. Do novopostavenej budovy sa presťahovala prevádzka poštového
úradu, ktorý dovtedy vykonával svoje služby v budove rodinného domu
na Detvianskej ul. č. 7.
1954 [00.00►70. výročie]
[] Založenie súboru Račan. Spevácky a hudobný súbor
s takmer 50 členmi vznikol z iniciatívy mladých nadšencov a dlhé
roky vystupoval nielen pri slávnostných príležitostiach v Rači, ale aj po
celom Slovensku i Čechách. Dirigentom bol Ervín Bednarič a organizačným
vedúcim bol Stanislav Stovíček.
1951 [12.00►73. výročie]
[ December ] Otvorenie nového sídliska Krasňany. Do novopostaveného sídliska
sa nasťahovali prví obyvatelia. Obytný súbor Krasňany v prvej
etape tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej občianskej
vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila Grossa,
Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.
1949 [10.28►75. výročie]
[ 28. októbra ] Založenie Jednotného roľníckeho družstva. Z podnetu
predstaviteľov komunistickej strany a členov prípravného výboru vzniklo
poľnohospodárske družstvo – ako družstvo prvého typu. Do družstva sa sústredila
orná pôda, cirkevné role, urbariálne pasienky a časť konfiškátov.
1949 [00.00►75. výročie]
[] Rozsiahla úprava cintorína. Realizovala
sa najväčšia známa úprava cintorína. Plocha cintorína bola
rozčlenená prístupovými komunikáciami a do areálu boli vysadené stromy.
Členenie a zeleň sa zachovali dodnes.
1948 [02.25►76. výročie]
[ 25. februára ] Tragická smrť študenta medicíny Ivana Horváta z Rače. 21-ročný Ivan zahynul v mrazivej
zime pri ceste na Biely kríž. Na pamiatku tragédie v blízkosti jej miesta stojí tzv. Horvátov kríž.
1948 [00.00►76. výročie]
[] Zavedenie vodovodu do Rače. V polovici 20.
storočia nemala obec okrem potokov prakticky žiadne vodné zdroje. Nebolo ani
čím hasiť. Studne, ktoré sa v obci nachádzali, boli len na prítokovú vodu
(povrchovú vodu z potokov), takzvané čistiarne. Ani jedna studňa nebola na
pramenitú vodu. Vodovod bol do Rače zavedený „brigádnicky“ v r. 1948 z bývalej
Dynamitky (dnes Gaštanový hájik), po veľkom suchu v r. 1947,
kedy všetky studne v Rači vyschli a voda sa musela dovážať cisternami
z Bratislavy.
1946 [04.01►78. výročie]
[ 1. apríl ] Pričlenenie Rače do „Veľkej Bratislavy“. Na základe
uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. decembra 1945 bolo dňom
1. apríla 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi aj Rača.
Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce z Račištorf
na Rača.
1945 [04.05►79. výročie]
[ 5. apríl ] Zriadenie Národného výboru v Rači. NV bol zriadený na
základe reformy verejnej správy v zložení:
za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky farár, Teodor Beladič, Michal
Polakovič, za KS – Karol Polakovič, Gustáv Polakovič, Jakub Sučanský, za
nestraníkov – Ondrej Ivanič. Funkcia starostu bola nahradená predsedom
národného výboru.
1945 [04.03►79. výročie]
[ 3. apríl ] Príchod vojsk Červenej armády a oslobodenie Rače od Nemcov. Počas prechodu frontu
padlo v račianskom chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých
vojakov a 6 maďarských vojakov.
1945 [03.26►79. výročie]
[ 26. marec ] Bombardovanie Rače. Medzi
13. a 14. hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača, časť
„Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V prvej
náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického, Strelku a mnohé
boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované zriaďovacie
nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov, 16 nemeckých
vojakov a veľa ľudí bolo zranených.
1942 [06.09►82. výročie]
[ 9. jún ] Nútený odchod židovských obyvateľov z Rače. Do tábora na Patrónke boli transportovaní židia, ktorí nedostali výnimku ako
„hospodársky dôležití“.
1942 [00.00►82. výročie]
[] Postavenie Nemeckého kultúrneho domu s vínnymi pivnicami a kolónie
rodinných domov v oblasti ul. Barónka-Hybešova. Stavby iniciovala a finančne
zabezpečovala račianska nemecká národnostná menšina a Nemecký
vinohradnícky spolok.
1941 [09.14►83. výročie]
[ 14. september ] Otvorenie budovy Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku. Budovu posvätil farár Vojtech Rudroff za prítomnosti
vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného
veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej,
dnes ju využíva Spoločnosť Villa Vino Rača.
1941 [04.05►83. výročie]
[ 5. apríl ] Tragická smrť poľovníka Viktora Haluzického. Poľovníka,
ktorý poľoval na sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava
postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“.
1939 [07.00►85. výročie]
[] Vysvätenie 3 Račanov za kňazov – 3 primičné sv. omše. V júli
1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa slúžili v týždenných
intervaloch svoje primičné (prvé) sväté omše traja račianski rodáci,
členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman – Hieronym M. Tarzícius
Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav
Čík (18. júla).
1939 [03.19►85. výročie]
[ 19. marec ] Založenie Družstva pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu. Družstvo viedla Správa „Katolíckeho kultúrneho domu
Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech
Rudroff, Rafael Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf
Štefánek, Alojz Luknár a Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení
Teodor Beladič, Augustín Mayer, Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef
Strelka.
1939 [02.05►85. výročie]
[ 5. február ] Slávnostné založenie Miestneho odboru Matice slovenskej. Do čela miestneho odboru bol
zvolený farár Vojtech Rudroff.
1939 [01.26►85. výročie]
[ 26. január] Návšteva Dr. Jozefa Tisa na račianskej fare. Delegácia
vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom Tisom
navštívila faru a stretla sa
s obyvateľmi Rače.
1939 [00.00►85. výročie]
[] Založenie Nemeckého vinohradníckeho družstva. Družstvo vzniklo na podnet ev. farára Dezidera Alexyho. Malo 170 členov a viedla ho päťčlenná správna rada. Úlohou družstva bolo
spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre vinohradníkov umelé hnojivá,
nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a spracovania hrozna.
1939 [00.00►85. výročie]
[] Vysťahovanie obyvateľov českej národnosti. Po vzniku I. Slovenskej
republiky v r. 1939 odišlo z Račištorfu do Protektorátu Čechy a Morava
170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa prisťahovalo asi 250
obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska zabraného Maďarmi.
V Bratislave sa v decembri 1938 prihlásilo k českej národnosti 20 764 osôb, v decembri 1940 už len 4 971 (M. Zemko, 2006: Slovakizácia Bratislavy v 20. storočí, s. 30).
1939 [00.00►85. výročie]
[] Postavenie Hasičského domu. Dom postavili za
179 248,40 Ks ako „Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného
hasičského zboru v Račištorfe“. Budove s účelovou architektúrou dominuje široký vjazd pre požiarne
vozidlá. Pod treťou okennou osou je v nike umiestnená soška sv. Floriána,
patróna hasičov. Vežu dekoruje smaltovaný slovenský znak. Pôvodne sa mal v suteréne
objektu vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu
10 000 Ks. Momentálne je v budove sídlo Zväzu vyslúžilých
vojakov gen. M. R. Štefánika s vlastnou expozíciou i sídlo
obnoveného dobrovoľného hasičského zboru.
1938 [12.03►86. výročie]
[ 3. december ] Návšteva delegácie autonómnej vlády na račianskej fare. Delegáciu členov autonómnej vlády a funkcionárov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany viedol Karol Sidor.
1938 [10.30►86. výročie]
[ 30. október ] Vznik námestia Andreja Hlinku. Po smrti
Andreja Hlinku distalo centrálne námestie vo
vtedajšom Račištorfe jeho meno. Na slávnostnom akte
prehovorili poslanci slovenského parlamentu J. Drobný a J. Mora.
1937 [06.27►87. výročie]
[ 27. jún ] Posviacka kostola Panny Márii Pomocnice kresťanov. Posviacku
nového kostola vykonal Michal Bubnič, rožňavský biskup, rodák z Pajštúna,
dnes Borinka.
1937 [00.00►87. výročie]
[] Návšteva Andreja Hlinku v Rači. Andrej Hlinka navštívil faru
a prihovoril sa občanom na námestí, ktoré dnes nesie jeho meno.
1937 [00.00►87. výročie]
[] Postavenie a slávnostné otvorenie Obecného domu na mieste bývalej Erdödyovskej kaplnky. V r. 1956 bola v budove zriadená pôrodnica, ktorá
tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove sídlo starostu mestskej
časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom „Račianska izba“.
1936 [00.00►88. výročie]
[] Posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských vyslúžilcov. Zástava z hrubozrnného
plátna pošitého hodvábom dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom
ráme a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes
majetkom Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika v Rači.
1935 [00.00►89. výročie]
[] Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu. Začiatok
histórie stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia
Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci
Raj, neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu.
1935 [00.00►89. výročie]
[] Odkúpenie Erdödyovskej kaplnky od katolíckej cirkvi pre
výstavbu nového obecného domu. Kaplnka bola dlhé roky súčasťou
bývalej Koloničovej kúrie. Grófka Erdödyová ju v r. 1756 darovala
katolíckej cirkvi. Financie získané predajom obci katolícka cirkev použila na
výstavu kostola na cintoríne.
1933 [00.00►91. výročie]
[] Postavenie budovy evanjelickej fary na Alstrovej ulici. Evanjelická
fara bola pôvodne v budove na Alstrovej ulici 158. Budova slúžila zároveň
ako evanjelická škola. Po postavení novej evanjelickej školy v r. 1931 si
evanjelickí veriaci postavili aj novú budovu fary v tesnej blízkosti
kostola.
1932 [00.00►92. výročie]
[] Založenie Cyklistického klubu (CK) Štefánik. Pri
zrode stáli: Ján Hauskrecht, Pavel Borovský, Ján Zacharda, Otto Wenczel, Robert
Pažitný, Silvester Juričkovič, Ľudovít Hrdlička, Pavel Hauskrecht, Gabriel
Hrdlička, Štefan Halinkovič. Najúspešnejší cyklisti klubu boli Rafael Krampl a Vlastimil
Ružička.
1931 [08.30►93. výročie]
[ 30. august ] Otvorenie novopostavenej rímsko-katolíckej školy. Budovu
školy postavenú podľa projektu Milana M. Harminca na rohu dnešných ulíc
Detvianska a Čachtická posvätil trnavský
generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.
1931 [00.00►93. výročie]
[] Postavenie novej evanjelickej školy. Školu
postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore objektu staršej školy na dnešnej
Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel a reštaurácia BIVIO).
1930 [06.01►94. výročie]
[ 1. jún ] Ustanovenie Školskej stolice v obci. Školskú
stolicu zvolilo obecné zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. Zvolili do nej Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa
Krížika, Augustína Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela
Vulgana, Františka Číka, Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.
1930 [00.00►94. výročie]
[] Odhalenie pamätnej tabule Móricovi Alstrovi. Pamätnú
tabuľu na budove rímsko-katolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha z vďaky
za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom spolku a jeho
štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku a podieľal sa na jeho
mnohých aktivitách.
1928 [11.05►96. výročie]
[ 5. november ] Vznik Potravného družstva v Rači. Potravné
družstvo vzniklo s cieľom zásobovať obyvateľstvo
spotrebným tovarom za prijateľné ceny. Za predsedu bol zvolený katolícky kňaz
Vojtech Rudroff. Predajňa Potravného družstva sa nachádzala na dnešnej ul. Pri
vinohradoch č. 23. Na pamiatku zakladateľa slovenského a európskeho
družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je v Rači pomenovaná ulica a pred
budovu súčasného sídla spoločnosti Villa Vino Rača, a. s. (bývalého kina
Nádej) je umiestnená bronzová busta.
1928 [10.28►96. výročie]
[ 28. október ] Odhalenie Pomníka padlých v Parku J. M. Hurbana. Kamenný mohylový
pomník račianskych vojakov padlých v I. svetovej vojne postavili pri
10. výročí vzniku Československej republiky. Pomník bol odhalený po slávnostnej sv. omši. Projektoval ho Jozef Mesároš a postavil
staviteľ Ľudovít Ivanič, obaja račianski rodáci. Na jeho realizácii sa finančne
podieľalo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, viacerí darcovia, projektant aj
staviteľ. Po II. svetovej vojne na pomník doplnili tabuľu s menami
padlých občanov z Rače počas vojnových rokov 1939 až 1945 i za Slovenského
národného povstania 1944.
1928 [10.00►96. výročie]
[ Október ] Začiatok tlače Farského vestníka. Farár
Vojtech Rudroff začal vydávať pre račianskych
farníkov Farský vestník. Vestník informoval o živote farnosti, jej
spolkoch a aktivitách, ako aj o hospodárení farnosti, prinášal články
o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal do r. 1934.
1926 [10.31►98. výročie]
[ 31. október ] Založenie pamätnej obecnej knihy – prvý záznam. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa
žiaľ „stratila“.
1926 [00.00►98. výročie]
[] Začiatok výstavby rodinných domov v časti Pozotória. Po
Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov, postavených na bývalých lúkach v časti
na sever od železničnej trate.
1925 [09.10►99. výročie]
[ 10. september ] Slávnostné založenie futbalového klubu ŠK Račištorf. Na čele klubu stál notár
Václav Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému
oddielu mäsiar Aladár Wessel. V r. 1928
získal futbalový oddiel lúku oproti železničnej stanici Račištorf a postavil
na nej futbalové ihrisko.
1923 [02.17►101. výročie]
[ 17. február ] Založenie spolkov Katolícka jednota Orla a Katolícka
jednota žien. Cieľom jednoty bola výchova mládeže od najmenších, cez dorast až po dospelých
v kultúrno-spoločenskej i telovýchovnej oblasti. Prvým predsedom bol
František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol Anton
Lednár. Katolícka jednota žien vznikla podľa príkladu podobných organizácií z Belgicka,
Holandska, Nemecka, Talianska a mala povzbudzovať k viere a mravnosti.
1920 [00.00►104. výročie]
[] Zmena názvu obce. Názov obce Račišdorf po prvej
svetovej vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie
niesla obec pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých
úradných dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z r. 1920.
1919 [00.00►105. výročie]
[] Zriadenie Masarykovej štátnej ľudovej školy. Bola to
prvá štátna škola po vzniku Československej republiky v Rači. Sídlila v bývalej
kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák.
1918 [09.16►106. výročie]
[ 16. september ] Zrekvirovanie zvonov evanjelického kostola. Zvony a veľké píšťaly z organu boli zrekvirované na vojnové účely. Pôvodne boli na veži tri zvony, ktoré pre evanjelický kostol zhotovila
šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera. Na vežu boli umiestnené ako
dar obetavých veriacich 22. augusta 1905. Po zrekvirovaní dvoch zvonov
zostal na veži už len veľký zvon s váhou 710 kg. Pri 100. výročí
postavenia kostola v r. 1935 zadovážili obetaví veriaci
pre vežu kostola nové zvony.
1916 [00.00►108. výročie]
[] Zrekvirovanie zvonov z farského kostola na vojnové
účely (jeden o váhe 702 kg a druhý o váhe 437 kg). Nové
zvony, ktoré sú na veži dodnes, boli zakúpené v r. 1923.
1913 [08.18►111. výročie]
[ 18. august ] Začiatok cesty Jozefa Luknára (*1870 - †1945) do Ameriky.
Lístky na zaoceánsky parník si zakúpil u agenta vo Viedni. Z Viedne cestoval vlakom
cez Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzsko do prístavu Le Havre, odtiaľ loďou La Touraine do New Yorku. Z New Yorku do Milwaukee cestoval rýchlikom.
1909 [12.08►115. výročie]
[ 8. december ] Založenie Mariánskej kongregácie. Hnutie
mariánskych kongregácií malo veľký význam pri obnove a prehlbovaní
náboženského života.
1905 [00.00►119. výročie]
[] Posviacka veže a rekonštrukcie evanjelického kostola na
Alstrovej ulici. Keďže pôvodný kostol z r. 1835 bol
postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov
si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu vežu aj
s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal dnešnú
podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes.
Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955-1959 a v r. 1985.
1896 [00.00►128. výročie]
[] Osadenie 5 farebných vitrážových
okien do presbytéria farského kostola. Jednotlivé okná boli financované príspevkami rodín, miestneho
farára a farnosti.
1890 [00.00►134. výročie]
[] Rozsiahla nákaza vinohradov révokazom. Sľubný
rozvoj vinohradníctva, ktoré patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov,
prerušila v r. 1890 fyloxéra (révokaz), ktorá zničila takmer všetky vinice.
Obnova vinohradov v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila.
1889 [00.00►135. výročie]
[] Prvá známa zmienka o divadelných ochotníkoch v Rači. V Rači
pôsobilo viacero ochotníckych skupín – Jednota Orla, evanjelická – nemecká
skupina a Spolok slovenské robotnícke divadlo v Račišdorfe. Divadelné
predstavenia sa konávali najprv v sálach alebo nádvoriach vtedajších
hostincov, a to: hostinec Peklo, Raj, u Raguša a u Končeka. Najviac
podujatí až do r. 1943 sa udialo v bývalej „Katolíckej budove“, ktorá stála
vo dvore za Zichyho kúriou. Pôvodný objekt stajní bol prestavaný na telocvičňu
s javiskom. Po postavení Katolíckeho kultúrneho domu sa vystúpenia račianskych
ochotníkov presunuli do tohto objektu, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko
vybavené najmodernejším zariadením. Mnohé predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu
úroveň.
1888 [00.00►136. výročie]
[] Rozsiahla prestavba farského kostola. Na podnet
farára Mórica Alstra sa uskutočnila rozsiahla prestavba farského kostola, ktorú
Alster pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná loď bola zväčšená
(predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m) a bol postavený aj nový
chór. Kostol tak dosiahol dnešnú dĺžku i podobu. Celá rozsiahla prestavba
trvala iba jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil 3. novembra 1889
trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.
1885 [00.00►139. výročie]
[] Prvá kniha o Rači. Evanjelický farár Gustáv
Polevkovics spísal históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj
históriu Rače. Kniha má názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A.
B. Récse (Ratzersdorf )“. Je to prvá známa kniha o Rači.
1882 [00.00►142. výročie]
[] Založenie dobrovoľného hasičského spolku. Hlavným
organizátorom bol ev. učiteľ Karol Tim. Za aktívnych členov spolku sa
prihlásilo 85 obyvateľov. Drevené hasičské depo si členovia spolku postavili na
Dolnom konci (dnešná ulica Pri vinohradoch).
1882 [00.00►142. výročie]
[] Nepokoje namierené proti židom. Raču zasiahla vlna
nepokojov, ktoré sa šírili celou Európu. Na upokojenie situácie bolo povolané
vojsko z Modry.
1874 [02.01►150. výročie]
[ 1. február ] Slávnostné uvedenie železničnej spojky Rače a Vajnôr do prevádzky. Železničnú
spojku vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo tak k prepojeniu
Považskej a Uhorskej centrálnej železnice. (Uhorská centrálna železnica
spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica nahradila
pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na Považie).
1873 [12.00►151. výročie]
[ December ] Založenie školskej knižnice. Z iniciatívy
farára Mórica Alstera zriadila školská knižnica, ktorá bola určená nielen pre
školu, ale aj pre všetkých občanov. Pán farár poskytol knižnici na začiatok 18 kníh.
Knihovníkom bol rechtor, organista, kostolník, zvonár a učiteľ Ján
Mirovszký. V záznamoch z r. 1873 sa
spomína ako jediný učiteľ na račianskej škole.
1872 [00.00►152. výročie]
[] Epidémia cholery. Hoci
trvala krátko, zomrelo pri nej 130 ľudí. Epidémia pokračovala aj v nasledujúcom
roku a v júni 1873 zomreli v Rači
na choleru kostolník Alex Luknár a Štefan Veselský.
1871 [05.31►153. výročie]
[ 31. máj ] Tragická smrť Floriána Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov
kríž). Pri zvážaní dreva z hôr voz s koňmi
usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený murovaný
pomník s krížom a nápisom.
1869 [00.00►155. výročie]
[] Zriadenie katolíckej školskej stolice. V zmysle
vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská
stolica. Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie v katolíckych
školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster, podpredsedom starosta
František Krajčirovič, zapisovateľom organista a učiteľ Ján Mirovszký. Vo
výbore boli ešte dvaja hospodári a 12 obyvateľov Rače.
1863 [11.19►161. výročie]
[ 19. november ] Osadenie opraveného zvona na vežu farského kostola a miléniové oslavy
príchodu sv. Cyrila a Metoda. Na veži farského kostola pukol v r. 1863
veľký zvon. Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a dal naň
vyhotoviť reliéf s nápisom. Osadenie zvona bolo súčasťou
veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na oslavu milénia príchodu
vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie.
1862 [04.30►162. výročie]
[ 30. apríl ] Dva požiare v obci (7. januára a 30. apríla).
Pri požiaroch zhorelo viacero domov a bola poškodená aj katolícka škola.
Na jej opravu poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 1000 zlatých barón Névery,
majiteľ barónskeho domu na Alstrovej ul. (dnešná „Pálffyovská kúria“).
1861 [00.00►163. výročie]
[] Požiar na Dolnom konci, pri ktorom zhorelo 152 domov. Vtedajší
p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo
a rozdalo sa 3000 zlatých.
1858 [00.00►166. výročie]
[] Zakúpenie bývalej kúrie mariatálskych paulínov pre účely
evanjelickej fary a školy. Objekt bol pôvodne zakúpený pre
potreby fary, neskôr ho viackrát prestavovali a do dvorného krídla
pristavili miestnosti pre evanjelickú školu. V r. 1931 vo
dvore postavili novú budovu ľudovej evanjelickej nemeckej školy. Do r. 1945 sa v škole
vyučovalo po nemecky. Po II. svetovej vojne objekt slúžil ako školská budova do
čias, kým boli na sídliskách Záhumenice a Barónka postavené nové školy.
Neskôr v ňom bola zriadená základná umelecká škola. V reštitúcii bol
objekt vrátený evanjelickej cirkvi. Terajším majiteľom je BIVIO – Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym
postihnutím.
1856 [00.00►168. výročie]
[] Veľký požiar na fare. Pri požiari vyhorela budova
fary, okrem dvoch izieb na ulicu i hospodárske budovy. Pri oprave po
požiari bola pristavaná „kaplánka“ (byt kaplána) a tretia izba na ulicu,
čím budova dostala dnešnú podobu.
1855 [00.00►169. výročie]
[] Zriadenie katolíckej školy v Zichyho kúri. Obec
zakúpila budovu Zichyho kúrie (Alstrova č. 171) pre potreby katolíckej školy. Budova
slúžila do r. 1931 ako ľudová cirkevná škola, potom do r. 1935 ako
meštianka. Po r. 1935 dostali budovu rádové sestry Najsvätejšieho
Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V 50. rokoch
tam bola materská škola a po r. 1990 dve triedy novozriadenej
cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.
1855 [00.00►169. výročie]
[] Zadováženie hodín na vežu farského kostola.
1850 [00.00►174. výročie]
[] Zavedenie číslovania domov. Pôvodne domy neboli označené číslami.
1850 [00.00►174. výročie]
[] Postavenie dvoch kamenných krížov označujúcich pôvodné hranice
Rače. Dva kamenné kríže vyznačovali začiatok a koniec
obce. Na začiatku obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami „Rinzle“ (dnes
areál autoopravovne na rohu ulíc Hybešova-Žitná). Kríž dala
postaviť Katarína Dostálová a na jeho údržbu venovala finančný dar. Na
druhom konci smerom do Jura stál kríž pri obecnom pasienku v časti
nazývanej „Pri pastierni“. Tento kríž bol po renovácii v r. 2018
osadený v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.
1849 [06.00►175. výročie]
[ Jún ] Prísaha dobrovoľníckeho zboru. Slovenskí
dobrovoľníci v počte 1500 mužov sa do Rače v rámci letnej výpravy
1849 presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na
mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban
a M. Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.
1849 [00.00►175. výročie]
[] Epidémia cholery v Rači. Zápis vo farskej kronike
uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí, z toho
81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.
1848 [00.00►176. výročie]
[] Udalosti meruôsmych rokov (1848-1849). V Rači
vtedy táborilo 1500 dobrovoľníkov. V revolučných rokoch 1848-1849 Rača
podporovala slovenské povstanie a postavila zo svojich obyvateľov celú
stotinu dobrovoľníkov. Štáb zboru dobrovoľníkov sídlil v dome stojacom na
mieste Katolíckeho kultúrneho domu (dnešného sídla spoločnosti Villa Vino Rača
a. s.), na ktorom v r. 1998 Nadácia Korene a MÚ
Rača umiestnili pamätnú tabuľu.
1844 [05.01►180. výročie]
[ 1. máj ]
Zasvätenie farského kostola sv. Filipovi a Jakubovi. Slávnosť
zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi sa
konala 1. mája, kedy sa podľa starého cirkevného kalendára slávil ich sviatok. Pri konsekrácii
(posvätení) kostola bol posvätený aj nový hlavný oltár. V súčasnom
cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa a Jakuba 3. mája.
Posviacka kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa v blízkosti
tohto sviatku je hodovou nedeľou.
1841 [00.00►183. výročie]
[] Zakúpenie nového organu do farského kostola. Organ
postavila firma Johana Fazekaša z Prešporka za 1500 zlatých. Polovicu
nákladov hradila obec.
1840 [09.24►184. výročie]
[ 24. september ] Otvorenie prvého úseku konskej železnice z Bratislavy do
Svätého Jura. Úsek bol dlhý 15,5 km. Jedna zo
zastávok bola v Rači. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou
železnicou na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala
prepriahacia stanica pre kone.
1835 [05.17►189. výročie]
[ 17. máj ] Slávnostné vysvätenie evanjelického kostola na Alstrovej ulici. Kostol v klasicistickom
slohu bez veže bol postavený za 9 mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil
Pendl z Bratislavy. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.
1834 [08.06►190. výročie]
[ 6. august ] Slávnostné položenie základného kameňa evanjelického kostola. Majiteľ
panstva gróf Anton Pálffy vydal povolenie a odsúhlasil pozemok na stavbu
kostola.
1834 [05.01►190. výročie]
[ 1. máj ] Povolenie stavby evanjelického kostola. Evanjelická
cirkevná obec v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení
sa od bratislavskej evanjelickej obce získala povolenie na stavbu vlastného kostola.
1831 [08.23►193. výročie]
[ 23. august ] Začiatok epidémie tzv. Ázijskej cholery. Od 23. augusta
do 27. septembra zomrelo 170 obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov.
Gróf Pálffy prizval na svoje náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu
sa nepodarilo.
1826 [00.00►198. výročie]
[] Postavenie murovanej katolíckej školy pri farskom kostole. Škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol
zároveň organistom, zvonárom i kostolníkom. Objekt stál do r. 1969 v priestore
dnešného parčíka pri farskom kostole.
1816 [00.00►208. výročie]
[] Postavenie kríža „Pri Leitbrúne“ v časti
Štrajcle (dnešná Stupavská). Stál pri starej pútnickej ceste do Marianky. Kríž
bol obnovený v r. 2018.
1815 [00.00►209. výročie]
[] Postavenie Dolného a Horného červeného kríža. Oba kríže
boli postavené na pôvodnej pútnickej ceste do pútnického miesta Marianka. Horný
červený kríž bol v r. 2002 rekonštruovaný. Dolný červený kríž v súčasnej
podobe stojí na mieste pôvodného kríža na okraji čistinky, ktorá je dnes
obľúbeným výletným miestom.
1812 [00.00►212. výročie]
[] Postavenie dvojtriednej školy Evanjelickou cirkevnou obcou. Škola
stála na mieste dnešnej budovy evanjelickej fary na Alstrovej ul.
1768 [04.21►256. výročie]
[ 21. apríl ] Uvedenie tereziánskeho urbára v Rači do platnosti. Nový
urbár zavádzal
prísnejšie povinnosti, preto ho Račania neprivítali s nadšením. Podľa
pôvodnej zmluvy s Pálffyovcami z r. 1666 mali
Račania voľnejšie povinnosti a nemuseli vykonávať niektoré roboty v panských
vinohradoch. Po intenzívnych 6-ročných rokovaniach so stolicou (1773-1779) sa
Račanom podarilo dosiahnuť dohodu a z časti povinností sa vykúpili.
1767 [06.27►257. výročie]
[ 27. jún ] Návšteva Račanov u Márie Terézie. Delegáciu
Račanov s gratuláciou jubilujúcej panovníčke k 50-inám viedol farár Pavel Radočáni.
Panovníčka darovala račianskemu farárovi bohoslužobné rúcho – ornát a Račanov odmenila listinou
dokladajúcou, že frankovka je nápoj hoden cisárskeho dvora.
1753 [00.00►261. výročie]
[] Založenie fundácie grófky Erdődyovej na údržbu sochy sv. Jána
Nepomuckého. Manželka majiteľa pozemkov v Rači grófka Mária Terézia
Erdődyová venovala 500 zlatých na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého a na
slúženie svätých omší k úcte tohto svätca. Socha stála pred kúriou na námestí,
nad sútokom dvoch dnešných hlavných potokov v obci (Banského z Knižkovej
doliny a Pieskového z Kopaníc). Sochu z námestia odstránili v r. 1953 a namiesto
nej umiestnili do stredu námestia pomník v tvare červenej hviezdy.
1732 [05.30►282. výročie]
[ 30. máj ] Vypuknutie jedného z najväčších požiarov v obci. Požiar zničil 93 domov.
Zahynulo pri ňom 7 obyvateľov. Zhorela aj farská budova a dokumenty v nej.
Od toho r. sa začala písať nová farská kronika.
1730 [00.00►284. výročie]
[] Vznik kaplnky Najsvätejšej Trojice na cintoríne. Kaplnka
stála na okraji cintorína pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy.
Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty, ktorá sa dotkla aj časti cintorína.
Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974 postavená dnešná kaplnka
Lurdskej Panny Márie. Je na nej osadená kovová mreža z pôvodnej kaplnky
Najsvätejšej Trojice.
1721 [00.00►293. výročie]
[] Postavenie sochy sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi a patróna
hasičov. Socha stála na mieste, kde skončil jeden z ničivých požiarov.
Dnes sa nachádza o niečo ďalej na ul. Pri vinohradoch pred domom č. 77.
1712 [00.00►312. výročie]
[] Koniec morovej epidémie. Morová epidémia zúrila v Uhorsku
aj v r. 1712, no v Rači ochoreli iba obyvatelia dvoch domov. Vo
farskej kronike sa zachoval zápis o „večnom sľube“, ktorým sa obyvatelia Rače,
Vajnôr a Svätého Jura zaviazali konať každoročne okolo sviatku
Nanebovzatia Panny Márie ďakovnú púť do Pustého kostolíka.
1712 [00.00►312. výročie]
[] Inštalácia bočných barokových oltárov vo farskom kostole sv.
Filipa a Jakuba. Jednalo sa o oltár sv. Jána Nepomuckého a oltár
Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
1711 [00.00►313. výročie]
[] Morová epidémia obišla Raču a susedné obce. Pri
rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí Bratislavy,
obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí.
1702 [00.00►322. výročie]
[] Prvý dátum na hlavnom kríži na cintoríne. Pravdepodobne
svedčí o premiestnení cintorína, ktorý sa pôvodne nachádzal pri farskom
kostole.
1666 [01.01►356. výročie]
[ 1. január ] Zmluva s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach a platbách. Podľa zmluvy mohli
račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené urbárom vyplácať
aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských majetkoch.
1635 [00.00►389. výročie]
[] Získanie vlastníckych práv na pozemky v Rači rodom Pálffyovcov. Rodina
palatína Pálffyho z Erdödu získala v r. 1635 do
vlastníctva devínske panstvo, ktorého súčasťou boli aj pozemky v Rači. Pálffyovský
rod malackej línie si udržal toto vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.
1629 [06.17►395. výročie]
[ 17. jún ] Navrátenie farského kostola katolíkom. V období
reformácie, okolo r. 1580, keď
bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po opätovnom
navrátení katolíkom bol prvým katolíckym kňazom vo farnosti Tomáš Biela. Na
račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov. Od
jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.
1605 [00.00►416. výročie]
[] Prvá známa podoba súčasného erbu Rače. Otlačok
pečatidla predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami
držia korunu s krížom.
1580 [00.00►444. výročie]
[] Príchod prvého evanjelického kazateľa Ondreja Reisa do Rače. Kazateľ prišiel do Rače na pozvanie grófa Sigfrieda
Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590-1606
prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy, kde sa na
bohoslužbách nesmeli zhromažďovať. Bohoslužby sa konali v súkromnej
kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r. 1937 na jej
mieste stojí Obecný dom.
1574 [00.00►450. výročie]
[] Označenie Rače v písomných dokumentoch ako mestečka. Predtým sa Rača v listine kráľa Ferdinanda I. spomína ešte ako
osada.
1558 [00.00►466. výročie]
[] Prvé známe zobrazenia obecnej pečate. V 16.
storočí mala Rača vlastnú pečať. Z tohto obdobia poznáme podobu malej
pečate s iniciálami „WS“, pod ktorými je skrížený kopáč a motyka.
1527 [00.00►497. výročie]
[] Časť Rače sa stala majetkom rodiny Báthoryovcov.
V polovici 16. stor. mala Rača dvoch zemepánov Andreja
Báthoryho a Ignáca Farkaša a podľa portálneho súpisu aj dvoch
richtárov.
1508 [00.00►516. výročie]
[] Zasvätenie farského kostola úcte Všetkých svätých. Pôvodné zasvätenie
kostola nepoznáme. Neskôr bol kostol zasvätený svätému Leonardovi a potom Panne Márii. Zasvätenie dnešným
patrónom-apoštolom – svätým Filipovi a Jakubovi – sa uskutočnilo 1. mája
1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.
1460 [00.00►564. výročie]
[] Rača sa stala súčasťou panstva
grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Určité majetky v Rači
vlastnili okrem potomkov šľachtickej
rodiny pôvodného vlastníka Raču aj zemania Marcholfovci, bratislavský richtár a bratislavskí
mešťania, kráľovská rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako
majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali Garajovci, grófi
zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci, Farkašovci a od
17. stor. najmä Pálffyovci a Néveryovci.
1428 [02.18►596. výročie]
[ 18. február ] Pobyt husitských vojsk v okolí Rače.
Husitské výpravy pod vedením Prokopa Holého začali prenikať na Slovensko koncom
20. rokov 15. storočia. Začiatkom februára 1428 sa presúvali od Senice cez
Modru a Pezinok smerom na Bratislavu. Následne vypálili Podhradie a predmestie Bratislavy.
1399 [00.00►625. výročie]
[] Povolenie na stavbu šibenice. Kráľ Žigmund Luxemburský
udelil privilégium majiteľom pozemkov v Rači – Michalovi, synovi Dominika
a Jánovi, synovi Beňadika z Uzoru (Kvetoslavova) – postaviť na
svojich majetkoch šibenice.
1390 [00.00►634. výročie]
[] Prvá písomná zmienka o kostole a farárovi
v Rači. Zápis sa nachádza v popise bratislavského archidiakonátu.
Archeologický a pamiatkový výskum potvrdil, že kostol bol postavený už
skôr. Jeho vznik sa kladie na začiatok 14. storočia a pravdepodobne
stojí na mieste ešte staršej stavby.
1358 [00.00►666. výročie]
[] Najstaršia zachovaná zmienka
o richtárovi v Rači. Z písomných prameňov vieme
meno prvého známeho richtára v Rači. Volal sa Martin. Bližšie informácie
sa nezachovali.
1342 [00.00►682. výročie]
[] Najstarší známy písomný záznam o fare a farárovi. Je
dokladom, že kostol bol postavený skôr, hoci v písomných prameňoch sa
spomína až v r. 1390.
1306 [00.00►718. výročie]
[] Postavenie veže farského kostola. Veža je postavená na východnej strane nad chórom
svätyne, čo ju radí k výnimočným stavbám na území Slovenska.
1296 [00.00►728. výročie]
[] Najstaršia známa písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači.
Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení sporov medzi
račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy o platení
dávok z vinohradov.
1237 [00.00►787. výročie]
[] Najstarší známy zápis o území Rače (vtedy
osada Okol). Listina hovorí o spore majiteľov pozemkov, ktorý kráľ Belo IV.
prikázal rozsúdiť palatínovi.
Pre račan.sk výber 10/2022 zostavila Mária Hatalová
OZ Račiansky muzeálny spolok
OZ račan.sk
OZ Račiansky muzeálny spolok
OZ račan.sk
ZDROJE:
RAČA Z dejín a pamiatok, Ľudovít Havlovič, Bratislava 2017
RAČA Vlastivedná monografia, Ján Podolák a kol.,
Obzor 1989
Farský vestník, ročník 1928
Račiansky výber, mesačník MČ Rača
Katolícky súčasník, mesačník rím. kat.
farnosti Rača
Dokumenty z miestnej tlače a súkromných
zbierok
Wikipédia
Listina zo 16. apríla 1296
Bratislavská kapitula dosvedčuje, že spor o platenie dávok z vinohradov medzi šľachticmi Jánom a Petrom, synmi Benedikta, Jánom a Andrejom, synmi Mikuláša z Rače, Jakubom,
synom Štefana a jeho bratancom Petrom, synom Raču, na jednej strane, a mešťanmi a hosťami z Bratislavy na druhej, sa skončil vzájomnou dohodou.
Zdroj: Archív mesta Bratislavy. Zoznam listín, inv. číslo 16.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára