RENDEZ V HISTÓRII A ČASE Železničný historický „Klenot“ nákladnej dopravy v Bratislave, Slovensku si pripomína 135. výročie svojho vzniku 1883-2018

RENDEZ V HISTÓRII A ČASE

Železničný historický „Klenot“ nákladnej dopravy v Bratislave, Slovensku

si pripomína 135. výročie svojho vzniku 1883-2018

Rendez – malý kúsok zeme časti Bratislavy, známy a príťažlivý širokej verejnosti svojou bohatou a vzácnou železničnou históriou nákladnej dopravy v rámci celého Slovenska si pripomína úctyhodné 135. výročie svojho vzniku. Prvým historickým dokladom o vzniku Rendezu – Zriaďovacej stanice je rok 1883, aj keď ako dôležitá železničná doprava fungoval už v roku 1872, kde už logicky musel byť početný personál železničných zamestnancov v obytných domoch na Rendezi. Rendez si píše históriu svojho vzniku ako významného strategického železničného miesta nákladnej dopravy na základe dlhých rokovaní medzi Uhorským štátom a súkromnou rakúskou spoločnosťou štátnej železnice ÖSTERREICHISCHE STAATSEINBAHNGESELLSCHAFT (StEG) dominujúcou vtedy na celom juhozápadnom Slovensku. Bratislava vtedy kapacitne nutne potrebovala popri osobnej doprave (Hlavná stanica) vybudovať prevádzkovo aj veľkú „Zriaďovaciu stanicu“, kde by sa zoraďovali nákladné vlaky a následne by sa potom zasielali železničnou koľajovou dopravou na miesto svojho určenia do konečnej stanice. 

Koľajisko zo železničného mosta pri KS Impulz

RENDEZ – RENDÉZÖ – významovo vlastne znamená ZRIAĎOVACIE a je odrazom viacjazyčnej Bratislavy 19. storočia, kde sa vtedy hovorilo slovensky, nemecky, maďarsky, a práve Rendez je pôvodne odvodený od maďarského názvu Rendézö, kde si tento názov slovenská komunita žijúca na Rendezi upravila do svojho slovenského Rendezu. Názov takto rokmi zľudovel nielen medzi miestnymi ľuďmi na Rendezi, ale bol a je uznávaný a rešpektovaný obyvateľmi v celej Bratislave aj v súčasnosti. 

Dobovo boli v železničnej slovnej terminológii podľa zemepisnej polohy používané aj tzv. pracovné názvy ako Východná stanica, Východné nádražie, Východné.

Rendez má v súčasnosti cca 5087 obyvateľov, geograficky sa v Bratislave nachádza obkolesený železničným koľajiskom medzi Račou a Vajnorami a administratívne v súčasnosti od roku 1990 patrí do MČ Rača, ako jeho časť spolu s časťou Krasňany. V rokoch 1970 – 1990 patril Rendez administratívne pod Obvodný národný výbor Bratislava III. na Junáckej ulici. Rendez sa územne identifikuje na 5 sídliskových uličných častí: Šajby, Starý Rendez – Dopravná ulica, Sklabinská, Šúrska a Paseky.

Rendez vznikol pôvodne ako železničná osada, kde drvivú väčšinu obyvateľstva tvorili zamestnanci železnice, počínajúc profesiami od prednostu, riadiacich pracovníkov, výpravcu, rušňovodičov, posunovačov, vlakvedúcich, traťmajstrov, opravárov mašín, a vďaka tomu, že sa všetci ľudia poznali z práce na železnici vznikali priam rodinné susedské vzťahy, kde si ľudia kvôli svojej namáhavej práci v nepretržitej prevádzke nezištne a obetavo navzájom pomáhali, často pri viac ako skromných bytových a sociálnych podmienkach. Výhodou ľudskou, kultúrnou, bolo to, že tu žila pestrá zmes národností od Slovákov, Moravákov, Čechov, Maďarov, Nemcov ba i Bosniakov, kde každý z jeho príslušníkov ochotne a tvorivo prispievali pri organizovaní spoločenského, kultúrneho, športového života svojimi tradíciami, či už to bolo pri nespočetnom množstve akcií PLESOV, MAŠKARNÝCH BÁLOV, MAJÁLESOV, tanečných zábav spolkov a organizácií Červeného kríža, Zväzu žien, Hasičov, Záhradkárov, estrád, kde pravidelne vystupovali aj vtedajší poprední divadelní herci a boli maximálne aktívni pri organizovaní športových podujatí od futbalu, hokeja, volejbalu, basketbalu, stolného tenisu, šachu, kde vzácne vždy vládla snaha všetkých zúčastnených Rendezákov o pohodovú a tolerantnú atmosféru.

Divadlo tu prežívalo nádherné obdobie už od konca 20-tych rokov 20. storočia vďaka veľkému prispeniu najmä miestnych obyvateľov z Moravy a Čiech, ktorí čerpali z tradícií pôvodného domova a samozrejme aj početnej generácie mladých slovenských ochotníckych hercov divadelného krúžku M.R.Štefánika, ktorí nadšene hrali skoro týždeň čo týždeň, za veľkého záujmu obyvateľov Rendezu, kde sa nikdy nešetrilo potleskom a aplauzom, aby napokon pravidelne po divadelnom predstavení uvoľnili veľkú sálu od stolov a pokračovalo sa plynule vo víre tanca až do rána bieleho. Anka Baťová – Machajová, Janko a Adolf Wenzlovci, Janko Víťazka, sestry Jurkovičové, to bola prehliadka hercov, ktorí tu s ďalšími hercami rozdávali radosť v divadelných príbehoch, aby ich plynule pre ich rodičovské povinnosti vystriedala ďalšia mladá generácia rokov 40-tych 20. storočia, kde hviezdil veľký herecký a režisérsky talent Jožko Kočí, neskôr spoluautor ako hlavný dramaturg Slovenskej televízie slávnych divadelných pondelkov. Ďalšou veľkou hereckou persónou bol Jožko Bliska v úlohe Kuba, kde vynikajúcimi hereckými partnermi boli Anička Gocká – Poláková, Kristína Hubačova s bratmi Jankom a Jarom, Viera Hladká, Julo Strieborný, Milan Vajda, Milan Ondruška. Poslednou veľkou hereckou generáciou ochotníckeho divadla na Rendezi od 50-tych rokov až do konca 60-tych rokov 20. storočia boli ďalšie nádejné talenty, kde žiarili takí ochotnícky herci ako Hela Kročková, Betka Husarovičová, Anka Honeková, Marta Kováčikova, Jana Kucharová, Laco Lipka, Fero Matušek, Jožko Ondruška, Janko Roháčik, Janko Ešmír, kde dlhoročne režisérsky a organizačne viedla tieto generácie hercov nezabudnuteľná a skutočne prvá dáma kultúry na Rendezi pani Mária Fraňová, ktorá žala početné divadelné úspechy v rôznych divadelných súťažiach ochotníckych divadiel po celom Slovensku, kde im výborne vtedy herecky konkurovali ešte mladšie ročníky z divadelného súboru LASTOVIČKA, kde boli také výrazné talenty ako Marta Ondrušková, Elena Sekerková, Marika Štanglovičová, Janka Šafárikova, Zdena Beňovičová, Terka Vlasičová, Dušan Finka, Janko Urbanec, Janko Cipro a ďalší. Túto divadelne nadanú generáciu vtedy režisérsky viedla Hanka Snopčoková, ktorá vekovo rovnako mladučká razila cestu moderného divadla nových javiskových foriem, s ktorými divadelný súbor Lastovička zažíval svoje veľké divadelné úspechy po celej Bratislave.

Rendez rovnako disponoval úžasnou plejádou nadaných športovcov, kde to do hviezdnych výšok dotiahol najmä Ferko Zelenický, najskôr ako dorastenec a po čase ako hráč prvoligového Slovana Bratislava v pamätných 60-tych rokoch 20. storočia, bol aj mnohonásobným juniorským reprezentantom za Československo, kde pôsobil celých 5 rokov so športovým vrcholom dosiahnutia  majstra Európy bol pravidelne zaraďovaný aj do viacerých výberov Slovenska. Na sklonku svojej úspešnej hokejovej kariéry hral za Zlín (Gottwaldov) a s Jožkom Golonkom pomáhal k postupu Zvolena do vtedajšej prvej hokejovej federálnej ligy Československa.

Ďalšou legendou športu sa stal Karol Šafárik v tenise, ktorý dokázal ako prvý Slovák vyhrať majstra republiky Československa pri absolútnej dominancii českých hráčov, hrával dlhoročne prvú ligu tenisu za SLOVAN Bratislava a po skončení svojej tenisovej kariéry bol trénerom aj v Rakúsku.

V sieni osobností športu na Rendezi bolo množstvo športovcov, ktorí nemali často to potrebné životné šťastie, aby hrali v špičkovom vrcholovom športe, ale dokázali úspešne reprezentovať Rendez ako napríklad Ivan Tomašovič so Šaňom Kucharom ako členovia Československej reprezentácie v parašutizme, kde boli rovnako kvalitou disponujúci ich Rendezskí kolegovia Jožko Orný, Ivan Hauskrecht, Pipo Martiš a ďalší. Vo futbale napriek tomu, že Rendez nemal regulérne veľké futbalové ihrisko, len miestne hráčske plácky a domovské ihrisko Škvarku, vyrástli tu pozoruhodné futbalové talenty, ktorým chýbal len ten povestný krôčik, aby hrali špičkový prvoligový futbal. Vlado Kováč, Peter Kuchar starší so synmi Petrom a Paľom, Paľo Šnirc so synmi Paľom a Ľubom, bratia Michalovičoví Dano a Vlado, Juro Valentín a mnohí ďalší skvelí futbalisti. TJ Real Rendez hrával 20 rokov sálový futbal, kde im výborne sekundovali chlapci z FC Santos.

Rendez mal aj základnú školu postavenú v roku 1893, znovu v pôvodnej železničiarskej architektúre stupňovitých obvodov okien, vstupných dverí, kde navždy do histórie Rendezu sa zapísali jeho riaditelia ako na začiatku 20. storočia pán Pokorný, Gažo, Okánik, Modlidba s legendárnym pánom Záhorským a končiac skvelou riaditeľkou pani Staroveckou. Boli tu učitelia, na ktorých dodnes s láskou spomínajú, už dnešní 60-70-nici, ako boli pani Stehlíková, Horňáčková, Motlidbová, Záhorská, Mikloš, Fiala, Halászová, Hadry, Ondrušková a ďalší znamenití pedagógovia, ktorí rozumeli žiackej duši Rendezákov. Škola v roku 1992-93 zanikla z ekonomických a administratívnych dôvodov a dnešní žiaci dochádzajú do ZŠ do Rače a Krasňan.

Rendez zaznamenal v ére hudobnej eufórie 60-tych rokov 20. storočia aj pôsobenie hudobnej skupiny nadaných rendezských chlapcov BLACK BOYS (Čierny chlapci), ktorú založil Jožko Chromiak, nielen hudobný, ale aj organizačný talent, ktorý zabezpečoval koncerty tejto skupiny. Marián Mrva obdivuhodný spevácky talent skvelo hrajúci na gitare, Luboš Bugár schopný hrať nielen na gitare, ale disponujúci aj dobrým hlasom sólovo aj vo vokáloch, Fero Brečan, hráč bubnov a bubnových paličiek, ktorými dokázal kúzliť tú správnu rytmiku vždy obdivuhodne ľahko a na pohľad bez námahy. Skupina fungovala v rokoch 1964 – 66 a zanikla len z dôvodov, že niektorí členovia skupiny museli nastúpiť na dvojročnú vojenskú službu.

Rendez mal vždy osudové šťastie na ľudských ťahúňov ako bola legendárna rodina Wenzlových, kde najmä Edko Wenzl s manželkou bol až do roku 2016 (zomrel) dlhoročným ťahúňom spoločenského života, kde zveľaďovanie životného prostredia hralo prím. Mimoriadne silné osobnosti boli aj ročníky 1936 ako boli Lajko Čech, živé striebro Ernest Martiš, Federič, Švancar, Jahnátková, Vajdová, Petrovičová, Selecká a ďalší. Bola to generácia, ktorá maximálne aktívne športovala, zveľaďovala si plochy na futbal, volejbal, basketbal, celoročne organizovala divadelný, spoločenský, kultúrny život. Druhou vlnou ďalšej silnej generácie boli ročníky 1940-1941. Janko Čech, duša dobrovoľného požiarnictva na Rendezi, ktorý tu vychoval desiatky mladých hasičov, Štefan Tankovič organizoval kultúrny život v nezabudnuteľnom stánku na Rendezi kine Pionier, knižnici, veľkej spoločenskej sále, hudobnom klube, kde súčasťou budovy bola aj predajňa bufetu, vývarovne pre zamestnancov a ich rodiny na Rendezi. Bola tu generácia mien Snopčoková, Rudo Kočí, Valach, Tomašovič, Charvát, Šaňo Kuchar, Vilo Urbanec, Egon Jožko Orný, Kanasová, Božena a Lýdia Oravcové, Rudo a Milan Petrášovci, bratia Machajovci – Janko a Viktor, Kišovci, Eva a Miloš Luknárovci, Laco a Palo Lipkovci, Antalíková, Križkovci – Dušan, Braňo, Vlado Záturecký, Peter Brveník, Pepo Mrva. Výraznou generáciou bola aj generácia 1948-1950, kde patria do siene histórie mená, ktoré sa zaslúžili, že sme si postavili KS Impulz 1970-73 a mali pestrý športový, kultúrny život takmer denne a boli to mená Teoš Kotes, Fero Zelenický, Marián Mrva, Vlado Pažitka, Jana Kotesová, Dušan Finka, Janko Urbanec, Janko Cipro, Števo Selecký, Rudo Chromiak, Fero Malík, Maderovci Braňo, Zdeno, Dušan, Marián, Katka, Paľo Šnirc, Dano Michalovič, Danka Križková, Vlado Štanglovič, Marta Ondrušková, Jana Šafáriková s bratom Richardom, Marika Štanglovičová, Elena Sekerková, dievčatá Beňovičové Luba, Zdena, Olina, Braňo Puliš.

SOS generáciou boli ročníky 1955-60-70, ktorá je známa pod značkou TJ Real Rendez ako športového klubu, ktorá dokázala zveľadiť najmä Starý Rendez, 100-120 bytovky od buriny, stavebného materiálu, priestory pred KS Impulz zrekultivovať od A po Z do súčasného parčíku Luboška Janegu, tradície akcie Plesov obyvateľov Rendezu – 20 ročníkov, s MAC Rača organizuje Silvestrovský beh Rendezom – 21 ročníkov, plus celoročné športové akcie – 12 turnajov v minifutbale, hokejbale, streetbale, stolnom tenise, nohejbale, šachu a maximálne využíva priestory KS Impulz + svoju vybudovanú posilňovňu a klubovňu v dome na Dopravnej 27. Spoľahlivými ťahúňmi tu boli Miro Jarábek, Vlado Michalovič, Miro Schubert, Milan a Edo Svitekovci, Kajo Szabo, Roman a Jožko Jurinovci, Jožko Kolár, Tono Vanček, Cyro Sekerka, Roman a Ľubo Cigánikovci, Roman Csano, Marek Košecký, Maroš Vrba, Filip a Rasťo Schubertovci, Biháriovci Števo a Michal, Peter a Paľo Makový, Miro, Jana a Peter Osacky, Janka a Zuzka Sekerkové, Adam a Juraj Mičianovci, Andrej Keklák, Michal Sopoci, Dominik a Beatka Vrbovci.

V súčasnosti veľmi aktívne a úspešne, celoročne pôsobí v KS Impulz, v areáli športu Sklabinská. rendezský KLUB MLADÝCH, kde tandemovo to ťahajú Dominik Vrba, Patrik Pastorek, Dominik Želinka, Martin Bihári, Jean Piere Versluis a mnohí ďalší, počnúc od športových aktivít, turnajov, kultúrnych spoločenských akcií, kde sa môžu zapojiť všetky deti a mládež Rendezu.

KLUB SENIOROV Rendezu sa schádza v KS Impulz každý štvrtok v týždni nielen na spoločných rozhovoroch, ale organizujú množstvo akcií v kultúre, zdravotnej osvete, turisticko poznávacie zájazdy, návštevy koncertov, múzeí, galérií a pod.

Rendez teda dýcha tvorivým životom a záleží vždy len na každom Rendezákovi, či prekoná svoju apatiu nečinnosti, alebo sa tímovo zapojí do akcií či osobných stretnutí, kde ich osobný život chytí v sebe ten správny jas a slnečné dni v kruhu priateľov a dobrých známych.

KS IMPULZ slávi tiež svoje jubileum, kde sme si ho my obyvatelia Rendezu v akcii „Z“ postavili v rokoch 1970-73 a kde aj v súčasnosti po kompletnej rekonštrukcii v roku 2009 v pestrých aktivitách spoločenského, kultúrneho, športového života ho využívajú obyvatelia Rendezu.

Rendez má svoju reprezentačnú vlajkovú loď v pamiatkovej zóne „areálu Starého rušňového depa Rendezu“, kde sa pravidelne koná „Celoslovenský zraz historických železničných vozidiel  –  20. ročník za účasti návštevníkov celého Slovenska, zahraničia, kde prídu turisti často až zo 16-17 krajín. 

Areál Starého depa

Areál Starého depa disponuje historickými budovami postavenými na konci 19. storočia v typickom železničiarskom štýle tohto obdobia. Stavebnými klenotmi sú tu budovy Veľkej a Malej vodnej veže, kde sú plne funkčné stroje, Trubkáreň vybavená historickými zariadeniami, Personálna kuchyňa – v súčasnosti sídlo Múzejno dokumentačného centra, budova Rušňovej remízy, Dezinfekčná stanica, budova Dielní a skladov, budova bývalého Starého depa atď. 

Muzejno-dokumentačné centrum v areáli Starého depa

Areál disponuje funkčnou Točňou pre parné mašiny, motorové vozne, ale hlavným ťahákom sú tu parné mašinky 331, 034, 310, 433 a 310 097, súprava nákladného a osobného vlaku z rokov 1884-1935, rušne BOBRÍK, KARKULKA, SERGEJ, motorový vozeň M 267 07, Nemecký pancierový vozeň z čias II. svetovej vojny, žeriav KIROW a mnoho ďalších skvostov bohatej železničnej histórie Slovenska. Areál už dlhoročne funguje ako Železničné múzeum a je vypracovaný cielený projekt, že sa celý areál postupne vybuduje ako „Národné železničné múzeum Slovenska“.

Lokomotíva 310507 pred areálom Starého depa

Starý Rendez, jeho obytná časť na Dopravnej ulici č. 1-49 je zároveň jedinečným dokumentom zachovania pôvodného architektonického charakteru, tej ktorej stavebnej etapy od konca 19. storočia – roku 1920 – polovice 40-tych rokov 20. storočia, respektíve pokračovania až po druhú polovicu 20. storočia. Súbor obytných budov tvorí napriek časovému rozpätiu výstavby viac ako 100 rokov jednotného urbanistického celku. Sú pozoruhodným, nesmierne vzácnym historickým svedectvom architektúry železničných obytných domov nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe. Rendez takto v ponuke bratislavských destinácií dokáže ponúknuť kompletnú kombináciu prehliadky železničnej histórie v stále funkčnej Parnej prevádzke a priamej ukážke vývoja bývania železničných zamestnancov od roku 1883 až po súčasnosť.

Budova Kasární pre rušňové čaty

Rendez je sídlom aj Policajnej akadémie, Expertízneho ústavu ministerstva vnútra SR, kde je aj internát pre jeho študentov. Sídlo tu má aj vysokoškolský internát Právnickej vysokej školy na Dopravnej 50.

Rendez disponuje športovým areálom obyvateľov Rendezu na Sklabinskej s rozlohou 2 ha, ktorí si vybudovali v akcii „Z“ obyvatelia Rendezu, ako náhradu namiesto zbúraných areálov ŠKVARKA a z veľkej časti „Veľkého detského parku“ na Dopravnej, kde je dostatočný priestor pre hranie sa detí v detskom sektore – hojdačky, kolotoče, pieskovisko a pod. Pre deti, mládež a seniorov sú tu hracie plochy pre futbal, basketbal, hokejbal, tenisová stena, trávnaté plochy pre pohybové hry, kopec, ktorý som vybudoval najmä pre zimu, aby sa deti mohli sánkovať a cez leto pre bicykel, beh. Hrajú sa tu už spomínané minifutbalové turnaje od jari do jesene. Je tu funkčná sociálna budova s WC a pitnou vodou. Sú tu k dispozícii kvalitné posedenia či už v reštaurácii KATKA, ČAJKE, RUBIKONE, VERITASE, menšie prevádzky Lahôdok, Bufet na námestí Jožka Orného, DOM SLUŽIEB, Potraviny SAMOŠKA, KS Impulz – kultúrne stredisko pre využívanie voľného času obyvateľov Rendezu v rôznych aktivitách. V súčasnosti (r. 2017) sa v auguste skončí kompletná stavebná rekonštrukcia a nadstavba podlažia materskej školy Pri Šajbách, navyše aj s novým dotvorením hracích zostáv pre deti na školskom dvore.

Rendez má však na svojom malom kúsku zeme ako časť Bratislavy jednu úžasnú ľudskú výhodu, že sa tu mnohí vďaka jeho malému priestoru poznáme a vieme si tu často vytvoriť pri spoločenských, kultúrnych, športových akciách priam rodinnú atmosféru s bonusom navyše, že za deň stretnete desiatky priateľov, známych a kde význam slova sused je cítiť v obetavosti a ochote si navzájom nezištne pomôcť.

Rendez môj rodný, želám ti k tvojim 135. narodeninám tvojho vzniku, aby si stále zostal taký šľachetný a veľkodušný pre bežný život obyvateľov Rendezu, aby sme sa tu vždy skvele cítili ako vo svojom skutočnom domove, plnom pohody a ľudskej atmosféry.

Tvoj rodený Rendezák Cyril  S E K E R K A