„Ty nie si náš, ty si Nemčúr!“
Mnohí z nás, ktorých priezvisko nemá v slovenskom jazyku žiaden konkrétny význam, sme si určite položili otázky: „Kto boli naši predkovia? Odkiaľ a kedy prišli do Rače?“
Odpovede na tieto otázky nehľadáme len my súčasníci, ale hľadali ich aj naši predkovia. Bohužiaľ, výsledky ich pátrania neboli písomne spracované. Prvým, ktorý sa v našom rode týmito problémami zaoberal, bol rímsko-katolícky kňaz vdp. Karol Luknár, a to v prvej polovici 20. storočia. Jeho iniciatíva podnietila i jeho synovca p. Ing. Dušana Luknára, ktorý si na začiatku 90. rokov urobil v mestskom archíve z matrík narodených a sobášených v Račištorfe určité výpisy.
Na začiatku 50. rokov mi jeden môj spolupracovník, dobrý znalec francúzskeho jazyka, nasadil chrobáka do hlavy, keď mi povedal, že naše priezvisko nemá žiaden slovenský význam a nie je slovenské, ale francúzske. Často som o tom rozmýšľal, ako by sa do Rače nejaký Francúz mohol dostať. Preto som sa raz môjho otca opýtal, či niečo nevie o našich predkoch. Dlho mi na túto otázku nevedel nič povedať, až raz z ničoho nič povedal, že prišli sem dvaja bratia. Na otázku, kde v Rači bývali, povedal, že na dolnom konci pri kúrii, kde bola židovská modlitebňa. Pri skúmaní v objemnom francúzskom slovníku mi z nášho priezviska vyšiel poriadny nezmysel, niečo ako čierna diera, a preto som to už vypustil z hlavy.
Uplynulo mnoho rokov, až keď som bol v roku 1968 ako československý kinematografický expert služobne v Texase, stalo sa niečo, čo ma veľmi nepríjemne prekvapilo. Pri predstavovaní sa v Moravskom krajanskom klube v Houstone môjmu kolegovi Gloserovi povedala jedna dáma:
„Ty nie si náš, ty si Nemčúr!“ a potom i mne, že som Nemčúr tiež.
Povedať niekomu na dolnom konci v Rači, odkiaľ pochádzajú i moji rodičia, že je Nemec, sa bralo ako urážka, a preto som mal z toho dlho pokazenú náladu.
Často som sa pri rôznych príležitostiach k tomu zážitku vracal a zaumieňoval som si, že by som sa mal niečo viac o našom rode dozvedieť. Nikdy nebol na to čas. Až keď som sa raz, už ako dôchodca, stretol s mojím starším priateľom, lesníckym inžinierom Milanom Luknárom, ktorý študoval na univerzite 3. veku históriu, dohodli sme sa, že sa do tej genealógie pustíme. Nemali sme žiadne skúsenosti a ani vhodnú literatúru, a preto nám dobre padli poznatky nášho menovca Ing. Dušana Luknára, ktorý už s hľadaním v matrikách mal určité skúsenosti.
Bolo to na jar roku 1994, keď sme v štátnom archíve Bratislavy, ktorý bol v tej dobe ešte situovaný v starej radnici, odhodlali na túto prácu.
Dohodli sme sa, že zo všetkých troch druhov matričných kníh, t. j. matriky pokrstených, sobášených a pochovaných, v ktorých zápisy začínajú rokom 1733 resp. 1738 a končia koncom 19. storočia, vypíšeme dôsledne všetko, čo je tam o Luknárovcoch napísané. Pri výpise zachovali sme formu zápisu ako v matrikách. Toto naše rozhodnutie sa nám neskoršie pri vyhotovovaní rodostromu veľmi vyplatilo. Staršie matriky, spolu s ostatnými písomnosťami a aj s farou v roku 1732 zhoreli. Matriky, ktoré zhoreli, mohli však podľa môjho názoru obsahovať len údaje asi za jedno storočie, lebo:
· rímsko-katolícke farské úrady začali matriky systematicky viesť podľa jednotných kritérií až niekedy po roku 1600, a to podľa záverov katolíckeho cirkevného snemu v Tridente v Taliansku (predtým sa evidencia poddaných viedla vraj vo forme portálnych súpisov, neviem však, kde by sa mohli nájsť),
· v rokoch 1580 - 1629 nebol v Račištorfe r. k. farský úrad (kde sa v tej dobe katolíci krstili a sobášili, nepodarilo sa mi zistiť).
Keď sme skúšali na základe týchto výpisov z matrík vyhotoviť rodostrom a tabuľky rodín, narazili sme na určité problémy, pre ktoré sme ich nemohli dokončiť. Objektívne to bolo spôsobené nekompletným záznamom v matrike alebo našim opomenutím pri výpise. Preto sme sa rozhodli vykonať kontrolu všetkých výpisov. Bolo to správne rozhodnutie, ktoré nám umožnilo doplnenie niekoľkých osôb, ktoré sme pri výpise zle prečítali alebo sme ich opomenuli zapísať. Porovnávaním údajov o niektorých osobách vo všetkých troch matričných knihách podarilo sa nám niektoré nekompletné zápisy doplniť alebo spresniť.
Po smrti môjho priateľa Ing. Milana Luknára vyhotovil som spolu s mojou sestrou výpisy z matrík narodených a sobášených v Rači, vedených v rokoch 1900 - 1946 resp. 1951 na R. k. farskom úrade v Rači. Údaje o narodených a sobášených Luknárovcoch po roku 1950, ktoré boli potrebné pre vyhotovenie rodostromov a tabuliek rodín až do konca 20. storočia, som získal osobným pohovorom so žijúcimi príslušníkmi nášho rodu.
K tomuto riešeniu som pristúpil najmä z tých dôvodov, že sa v tej dobe už všetci nekrstili a nesobášili v katolíckom kostole a mnohí sa odsťahovali z Rače. Preto všetci títo narodení Luknárovci a ich manželky sú zatiaľ evidovaní len v tabuľkách rodín a nemajú svoje identifikačné číslo.
Po zistení, že Jacobus IDN 2062 sa po sobáši v Rači v roku 1788 presťahoval do Ivanky pri Dunaji, vykonali sme spolu s mojím bratom koncom roku 2005, v záujme kompletizácie 6. línie, výpisy Luknárovcov z fotokópií matrík r. k. farského úradu v Ivanke pri Dunaji. Tieto sa nachádzajú v Archíve MV na Krížkovej ul. v Bratislave. Výpisy z matrík vedených v 20. storočí vyhotovil potom na farskom úrade v Ivanke pán Ing. František Luknár, ktorý žije v Ivanke. Čistopisy týchto výpisov boli už vyhotovené na základe našich mnohoročných skúsenosti, a preto sme ich nazvali zoznamy a zaradili sme ich ako prílohy 4.1 - 4.5. do tejto dokumentácie.
S prihliadnutím na rôzne nedostatky v račištorfských matrikách, vedených najmä v 18. storočí, rozhodli sme sa v záujme objektívnosti vyhotoviť výpisy z matrík tak, ako boli v matričných knihách zapísané. Ďalej sme vyhotovili takmer identické tabuľky, ktoré sme nazvali zoznamy narodených, sobášených a zomrelých. V nich sme vykonali nutné opravy a doplnky. V zozname narodených sme každej osobe priradili štvormiestne identifikačné číslo (IDN).
Tým sme jednoznačne určili každú osobu a vylúčili ich zámenu.
Tieto zoznamy, spolu so zoznamom osôb, ktoré sa narodili pred zavedením novej matriky a zomreli po roku 1733, slúžili pre vyhotovenie rodostromov jednotlivých línií nášho rodu a tabuliek rodín.
Po ich dokončení bolo možné skompletizovať genealogickú dokumentáciu nášho rodu, ktorá obsahuje:
1. Úvahy o rode Luknárovcov
2. Výpisy z matrík
3. Databáza rodu
Prílohy:
1. Popis rodín a schémy rodostromov jednotlivých línií rodu
1. Línia 1001 Mathias Lockner
2. Línia 1003 Joannes Lukner
3. Línia 1004 Joannes Luckner
4. Línia 1005 Joannes Luckner
5. Línia 1006 Paulus Luckner
6. Línia 1007 Paulus Luckner
2. Zoznamy narodených, sobášených a zomrelých v Rači.
2.1 Zoznamy narodených
2.1.1 Narodení pred zavedením matriky
2.1.2 Narodení v rokoch 1733 - 1946
2.2 Zoznamy sobášených
2.2.1 Sobášení v rokoch 1738 - 1945
2.2.2 Sobášení, ktorí nie sú evidovaní v matrike
2.2.3 Sobášení pred zavedením matriky
2.3 Zoznam zomrelých v rokoch 1733 -1867
3. Výpisy z račištorfských matrík
3.1 Výpis z matriky narodených v rokoch 1733 - 1946
3.2 Výpis z matriky sobášených v rokoch 1738 - 1951
3.3 Výpis z matriky zomrelých v rokoch 1733 - 1867
4. Zoznamy narodených, sobášených a zomrelých v Ivanke pri Dunaji v 18. - 20. stor.
4.1 Zoznam narodených
4.2 Zoznam sobášených
4.3 Zoznam zomrelých
4.4 Výpis z registra narodených Luknárovcov
4.5 Luknárovci, ktorí nepatria do 6. línie
5. Identifikačné čísla Luknárovcov a ich manželiek.
6. Lokalizácia bydliska Luknárovcov v Rači v 2. polovici 19. storočia.
7. Maďarské krstné mená uvedené v matrikách a ich latinské ekvivalenty.
8. Rímsko-katolíci, ktorí majú nemecký pôvod.
9. Evanjelici, ktorí mali nemecký pôvod.
10. Račania, ktorí majú chorvátsky pôvod.
Ďalšie informácie o našom rode, ktoré som získal neskoršie najmä z internetu, som podrobnejšie popísal v dokumentácii 6. línia rodu Luknárovcov v 17. - 20. storočí v Rači a Ivanke pri Dunaji.
Úvahy o rode Luknárovcov.
Kto boli naši predkovia.
Pri výpisoch z matrík sme zistili, že naše priezvisko sa postupne menilo takto:
Lockner,
Luckner,
Lukner,
Luknar,
až ku súčasnému
Luknár.
Na začiatku nášho pátrania sme si neboli istí, či naše priezvisko nevzniklo z priezviska Lockner alebo naopak. Locknerovci boli evanjelici a bývali na hornom konci. Naši predkovia, ktorí takmer všetci ešte v 2. polovici 19. storočia bývali na dolnom konci, boli katolíci. A tak sme stáli pred rozhodnutím, či sa s touto líniou máme zapodievať alebo nie.
Tento problém vyriešil dávno pred nami matrikár, keď sa potomok Locknerov priženil do katolíckej rodiny a s pána Locknera urobil tiež Luknara. Na túto skutočnosť som narazil pri pokusnom zostavovaní rodostromu rodu Lockner, a preto i tento rod je zahrnutý ako prvá línia alebo vetva nášho rodu do tejto dokumentácie.
Pokiaľ sa jedná o priezvisko Luckner, často sme si kládli otázku, či je alebo nie je nemeckého pôvodu, lebo v žiadnom, nám dostupnom slovníku, sme nič podobné nenašli.
Ako to v živote občas býva, pomohla náhoda.
Jeden deň ma navštívil môj dávny skautský priateľ Ing. Miroslav Luknár.
S rozžiarenou tvárou, nedočkavo mi povedal:
„Mám pre teba veľké prekvapenie, niečo som ti z Paríža doniesol.“
Na fotografii bol obraz dobre vyzerajúceho dôstojníka v parádnej uniforme a na ráme toho obrazu bola tabuľka s nápisom
Nicolas Baron De Luckner Maréchal de France 1791.
Tento obraz našiel v slávnej parížskej obrazárni.
Vďaka internetu a Mayersovmu lexikonu vieme, že Nicolas sa narodil 12. 1. 1722 v mestečku Cham v Bavorsku a skonal počas francúzskej revolúcie v Paríži, v roku 1794 pod gilotínou.
Dalo by sa povedať, kto vysoko lieta, nízko padá.
Gróf zo škatuľky, plným menom Felix von Luckner, bol námorným kapitánom vojenskej lode v 1. svetovej vojne. Narodil sa v Drážďanoch 9. 6. 1881 a pochodil kus sveta. Žil niekoľko rokov v USA, zomrel v Malmő 13. 4. 1966. O svojom živote napísal tri knihy a bol o ňom nakrútený i film. Počas Hitlerovho panovania bol na čiernej listine.
Takto som bez veľkej námahy zistil, že priezvisko Luckner je normálne nemecké priezvisko a tiež som sa dozvedel o prvých dvoch miestach, kde žili naši menovci.
Na internete, ktorý bohužiaľ mám k dispozícii až posledné dva roky, je možné nájsť mnoho informácií o Lucknerovcoch v celom šírom svete. Najviac ma prekvapila genealogická práca o rode Luckner, vyhotovená v USA, kde sú uvedení naši menovci narodení v Nemecku, Holandsku a v USA po roku 1600. Sú tu uvedení aj viacerí grófi. Čo však je tu pre nás najzaujímavejšie, je tvrdenie, že naše priezvisko je odvodené od názvu osady Luckenau, ktorá mala byť v blízkosti mesta Zeist, ktoré sa nachádza južne od mesta Leipzig.
Toľko k nášmu priezvisku.
Je tu však ešte oprávnená otázka, kedy a prečo prišlo k jeho zmene.
Z výpisov matrík je možné vidieť, že sa tak stalo v prvej polovici 18. storočia.
Podľa môjho názoru sa o to postaral r. k. farár a tiež niektorí úradníci, ktorí neovládali nemecký jazyk. Keď sa nemecky vysloví naše priezvisko, er na jeho konci vyznie ako neznelé ar alebo skoro len a. Dobrým príkladom tejto skutočnosti je v urbariálnych tabuľkách z roku 1768, pol. 16 Joannes Lukna, v 1. časti (str. 17 - 32). V týchto tabuľkách bola zdeformovaná na maďarský spôsob väčšina nemeckých priezvisk a názvov viníc.
Isté je, že naši predkovia neboli žiadni grófi alebo baróni, boli to poddaní, niečo ako podľudia alebo otroci, ktorí podľa uhorského práva neboli ani občania kráľovstva. Nepatril im ani fliačik zeme ani dom, ktorý si určite sami museli postaviť, všetko patrilo ich zemepánovi, ktorý si ich kúpil. Nemali žiadne práva, len samé povinnosti.
Je možné, že nemeckí prisťahovalci mohli mať pri príchode na Slovensko určité výhody oproti domácemu obyvateľstvu, ale tie sa časom určite stratili.
Kedy a odkiaľ naši predkovia prišli do Rače?
Určiť objektívne, kedy naši predkovia prišli do Rače, je podľa môjho názoru problematické, lebo pri požiari v obci v roku 1732 zhoreli s r. k. farou aj všetky písomnosti, z ktorých by sa niečo možno dalo zistiť. Hromadné nemecké prisťahovalectvo v bratislavskom regióne sa podľa môjho názoru uskutočnilo v troch etapách:
· po roku 1002 na pozvanie Gizely, manželky sv. Štefana, uhorského kráľa, ktorá dostala tento región ako svadobný dar,
· po roku 1150 na pozvanie uhorského kráľa Gejzu II.,
· po roku 1243 na pozvanie uhorského kráľa Belu IV. po odchode Tatárov z tohto územia..
Príchod nemeckých prisťahovalcov do Sv. Jura a Pezinka sa podľa dostupnej literatúry uskutočnil v roku 1245 na pozvanie tamojších grófov. Je pravdepodobné, že vtedy sem prišla i pomerne veľká skupina nemeckých vinohradníkov, v ktorej mohli byť aj naši dvaja predkovia Lucknerovci, ako to tvrdil môj otec. Okrem nich, mohli byť v tejto skupine aj predkovia nasledovných nemeckých rodín, ktoré sú uvedené v urbariálnych tabuľkách z roku 1768, a to:
Beutelhauser (Pajtelhauzer), Brichta (Brychta), Fulrich, Gschweng, Hauskrecht, Kandl, Krampl, Knebl, Kompauer, Lockner, Luckner, Mahrhoffer, Mühlfelder, Prokesch, Schebela, Wallner, Weng, Wenzl, Wieger, Zich.
Doteraz sa mi napriek úsiliu nepodarilo zistiť, odkiaľ naši predkovia a iní nemeckí prisťahovalci prišli do Rače. Prvým, kto na túto otázku hľadal odpoveď, bol evanjelický farár Polevkovics, ktorý vo svojej knihe Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A. B. Récse - Ratzersdorf (z roku 1885) tvrdí, že meno rodiny Weng sa vyskytuje v krajine Baden-Würtemberg. Ďalej tiež uvádza, že dialekt račianskych nemeckých evanjelikov, napriek vplyvu bratislavského dialektu, je švábsky, t.j. bavorský alebo baden-würtemberský.
V nemeckej internetovej encyklopédii Wikipedia sa pod heslom uhorský kráľ Bela IV. uvádza, že okrem Valónov a Flámov pozval do Uhorska aj presídlencov z nemeckej krajiny Rheinland. V tejto oblasti už v tej dobe malo vinohradníctvo vysokú úroveň. Pôvodne tu bolo uvedené i Sasko, ale neskoršie bolo nahradené textom „aj zo susediacich krajín“
Z rozhlasovej relácie o návšteve račištorfskej delegácie u kráľovnej Márie Terézie v roku 1767 som sa dozvedel, že naše červené víno nazvala „Frankenwein“. Franská vinohradnícka oblasť sa v súčasnosti, podľa Svetovej encyklopédie vín, nachádza v okolí mesta Würtzburg, na styku hraníc krajín Hessen, Würtemberg a Bayern. Napriek tomu, že som veľa času venoval prieskumu podľa rôznych kritérií, nepodarilo sa mi bohužiaľ dokázať, že toto bolo to miesto, odkiaľ prišli sem naši predkovia.
Pre zaujímavosť som si pomocou internetu overil v celonemeckom telefónnom zozname, kde v súčasnosti (v ktorých krajinách) žijú v Nemecku menovci vyššie uvedených rodín nemeckých prisťahovalcov do Rače, ktorí majú telefónny prístroj pripojený na telefónne vedenie. Súčasne som si overil objektívny tvar ich priezvisk. Výsledky prieskumu som spracoval do dvoch tabuliek, ktoré sú zaradené na konci tohto článku.
K vôli objektívnosti musím uviesť, že pokiaľ sa jedná o účastníkov s priezviskom Walner, je v tabuľke len vybraná vzorka, lebo ich skutočný počet je okolo 2000. Počet vlastníkov telefónov s priezviskom Luckner je 297 a najviac ich je v krajinách Bayern (47), Niedersachsen (43), Sachsen (88), Baden Würtemberg (18). Toto je stav v súčasnosti, aký bol asi pred 750 rokmi bohužiaľ neviem.
Možno mi niektorý čitateľ poradí, ako a kde hľadať odpoveď na uvedené otázky.
Prehľad, kde ešte v súčasnosti žijú v BRD menovci* račianskych sedliakov a želiarov z r. 1768
Coloni (večne poddaní sedliaci) uvedení v Urbariálnych tabuľkách z r. 1768
Počet menovcov s telefónom v krajine | ||||||||||||||||||
Priezvisko | X01 | X02 | X03 | X04 | X05 | X06 | X07 | X08 | X09 | X10 | X11 | X12 | X13 | X14 | X15 | X16 | Spolu | Priezvisko* |
Beutelhauser | 2 | 1 | 3 | Peitelhauzer | ||||||||||||||
Brichta | 4 | 12 | 2 | 18 | ||||||||||||||
Brychta | 4 | 3 | 1 | 8 | ||||||||||||||
Fulrich | 3 | 3 | ||||||||||||||||
Gschweng | 27 | 8 | 1 | 16 | 2 | 2 | 1 | 4 | 61 | Svendt | ||||||||
Kandl | 1 | 14 | 1 | 16 | ||||||||||||||
Knebl | 28 | 27 | 1 | 1 | 13 | 5 | 75 | Knedl | ||||||||||
Kodner | 2 | 2 | ||||||||||||||||
Krampl | 1 | 7 | 2 | 10 | 1 | 21 | ||||||||||||
Lockner | 23 | 15 | 10 | 2 | 9 | 3 | 7 | 12 | 4 | 5 | 5 | 1 | 96 | Lokner | ||||
Luckner | 18 | 47 | 14 | 7 | 16 | 13 | 2 | 43 | 41 | 5 | 88 | 2 | 1 | 297 | Luknár, Lukner | |||
Marhoffer | 33 | 9 | 9 | 3 | 8 | 4 | 66 | Marhofer | ||||||||||
Mühlfelder | 52 | 1 | 53 | Milfelder | ||||||||||||||
Wallner | 6 | 45 | 1 | 3 | 3 | 1 | 1 | 2 | 62 | Valner | ||||||||
Weng | 32 | 14 | 2 | 3 | 9 | 15 | 3 | 78 | Veng | |||||||||
Wenzl | 8 | 84 | 3 | 1 | 12 | 2 | 3 | 2 | 3 | 118 | Venczl | |||||||
Zich | 30 | 30 | 6 | 16 | 2 | 1 | 20 | 13 | 30 | 62 | 22 | 2 | 13 | 247 | Czich | |||
Spolu | 212 | 357 | 38 | 30 | 3 | 20 | 112 | 20 | 93 | 149 | 19 | 130 | 13 | 27 | 1 | 1224 | ||
% | 17,3 | 29,2 | 3,1 | 2,4 | 0,24 | 1,6 | 9,15 | 1,6 | 7,59 | 12,2 | 1,5 | 10,6 | 1,06 | 2,2 | 0,08 | |||
Inquilini (želiari) uvedení v Urbariálnych tabuľkách z r. 1768.
Počet menovcov s telefónom v krajine | ||||||||||||||||||
Priezvisko | X01 | X02 | X03 | X04 | X05 | X06 | X07 | X08 | X09 | X10 | X11 | X12 | X13 | X14 | X15 | X16 | Spolu | Priezvisko* |
Hauskrecht | 8 | 2 | 5 | 7 | 1 | 20 | 26 | 2 | 1 | 5 | 10 | 87 | Hausgrecht | |||||
Kompauer | 6 | 2 | 8 | 4 | 2 | 22 | ||||||||||||
Prokesch | 8 | 15 | 3 | 3 | 10 | 3 | 10 | 8 | 3 | 2 | 65 | Prokes | ||||||
Schuhnagel | 1 | 6 | 7 | Sunagl | ||||||||||||||
Wieger | 8 | 2 | 5 | 7 | 1 | 20 | 26 | 2 | 5 | 10 | 86 | Veger | ||||||
Spolu | 31 | 27 | 13 | 3 | 14 | 2 | 58 | 3 | 14 | 60 | 6 | 4 | 12 | 20 | 267 | |||
% | 11,6 | 10 | 4,85 | 1,1 | 5,22 | 0,74 | 21,6 | 1,1 | 5,22 | 22,4 | 2,2 | 1,86 | 4,47 | 7,46 | ||||
Želiari (Inquilini Domos habentes cum appertinentis)
Menovci*, ktorí vlastnia stacionárny telefónny prístroj.
Priezvisko* uvedené v tabuľkách podľa maďarských gramatických pravidiel a podľa počutia úradníka
X01 Baden Württemberg
X02 Bayern
X03 Berlin
X04 Brandenburg
X05 Bremen
X06 Hamburg
X07 Hessen
X08 Mecklenburg-Vorpommern
X09 Niedersachsen
X10 Nordrhein-Westfalen
X11 Rheinland-Pfalz
X12 Saarland
X13 Sachsen
X14 Sachsen-Anhalt
X15 Schleswig-Holstein
X16 Thüringen
Vyhotovenie výpisov z matrík.
V Archíve mesta Bratislavy vykonali sme ručne výpisy z nasledovných matričných kníh:
Matrika pokrstených v Račištorfe v rokoch 1733 - 1827, č. knihy 355
Matrika pokrstených v Račištorfe v rokoch 1828 - 1867, č. knihy 356
Matrika pokrstených v Račištorfe v rokoch 1868 - 1893, č. knihy 407
Matrika pokrstených v Račištorfe v rokoch 1893 - 1895, č. knihy 408
Matrika sobášených v Račištorfe v rokoch 1738 - 1867, č. knihy 357
Matrika sobášených v Račištorfe v rokoch 1868 - 1899, č. knihy 409
Matrika zomrelých v Račištorfe v rokoch 1733 - 1791, č. knihy 358
Matrika zomrelých v Račištorfe v rokoch 1792 - 1867, č. knihy 410
Tieto výpisy, ako som už uviedol, sme vyhotovili ručne a neskôr som ich vyhotovil na počítači vo forme tabuliek výpisov z matrík (3.1,3.2,3.3), v ktorých sú tieto údaje:
Výpisy z matrík narodených
Dátum narodenia.
Meno narodeného.
Priezvisko a meno otca a matky.
Priezvisko a meno krstných rodičov.
Číslo domu (od roku 1896)
Výpisy z matrík sobášených
Dátum sobáša.
Priezvisko a meno ženícha a nevesty.
Meno otca ženícha a nevesty.
Vek ženícha a nevesty.
Stav ženícha a nevesty.
Priezvisko a meno dvoch svedkov.
Číslo domu (od roku 1852).
Výpisy z matrík zomrelých
Priezvisko a meno zomrelého.
Príbuzensky vzťah.
Priezvisko a meno otca/manžela a manželky.
Vek.
Číslo domu (od roku 1857).
V prvých rokoch po zavedení novej matriky neboli mnohé záznamy kompletné, nebol uvádzaný vek a rodné priezvisko nevesty pri sobáši. Niektorých narodených nebolo možné zaradiť do žiadnej rodiny. V 23 rodinách chýbal záznam o sobáši. Tieto sobáše sú v samostatnom zozname 2.2.2. Je pravdepodobné, že sa sobáše neuskutočnili v Rači. Rok, v ktorom sa konal sobáš, sme museli odhadnúť podľa narodenia prvého dieťaťa. Táto detektívna práca nám zabrala mnoho času. Napriek nášmu úsiliu, nedá sa vylúčiť, že mohla vzniknúť nejaká chyba v zaradení osôb..
Krstné mená boli takmer v celom období zapisované po latinsky. Len v rokoch 1843 - 1849, a 1896 - 1920 podľa nariadení Uhorského ministerstva vnútra boli zapisované po maďarsky. V našich výpisoch sú však tieto mená zapísané po latinsky a s označením *. Maďarský ekvivalent mien je v prílohe 7.
Priezviská boli najmä na začiatku zavedenia matrík zapisované nedôsledne a skomolene. My sme napísali správny tvar a v poznámke sme uviedli tvar skomolený. Slovanské, ale i nemecké priezviská boli napísané podľa maďarských gramatických pravidiel.
Všeobecne možno konštatovať, že najväčšie problémy boli so ženskými krstnými menami Anna-Maria, Maria-Anna, Marianna, Rosalia. Tieto mená majú často u tej istej osoby v každej matrike rôzne tvary. To isté je možné konštatovať aj o priezviskách. Dĺžeň na á sa v našom priezvisku objavil prvý raz asi v roku 1840.
Ženské priezviská boli až do roku 1920 zapisované bez prípony -ová.
Tento tvar som, pre úspornejšie rozmery buniek rodostromov, zachoval až do roku 2000.
Databáza nášho rodu
Databázu, ktorá je využitá pre vyhotovenie schém rodostromov a tabuliek rodín, predstavujú údaje zo zoznamov narodených, sobášených a zomrelých v 2. a 4. skupine príloh.
V druhej skupine, ako je vidieť z obsahu, sú zoznamy narodených, sobášených a zomrelých Luknárovcov v Rači a na Záhorí (Malacky, Rohožník) a v 4. skupine v Ivanke pri Dunaji. Luknárovci, ktorí sa narodili alebo žijú v Bernolákove a Piešťanoch, nie sú v tejto dokumentácii zahrnutí.
Zoznam narodených pred zavedením novej matriky (príloha 2.1.1) bol vyhotovený z údajov v zozname zomrelých (príloha 2.3). Najstarší mužskí predkovia z tohto zoznamu, ktorí sa oženili a mali deti mužského pohlavia, sa stali predstaviteľmi šiestich línií nášho rodu po roku 1733, a to:
1. Línia 1001 Mathias Lockner *1659, + 11. 03. 1737
2. Línia 1003 Joannes Lukner *1675, + 22. 01. 1750
3. Línia 1004 Joannes Luckner *1677, + 22. 12. 1757
4. Línia 1005 Joannes Luckner *1685, + 07. 01. 1766
5. Línia 1006 Paulus Luckner *1685, + 05. 03. 1766
6. Línia 1007 Paulus Luckner *1693, + 09. 08. 1734
V druhej línii sa narodilo len jedno dieťa ženského pohlavia a tak táto línia ihneď zanikla. Prvá línia zanikla v n+5. a štvrtá línia v n+2. generácii.
V prvej línii bol posledný potomok Locknerovcov pri sobáši premenovaný na Luknára.
V tejto databáze je spolu s manželkami Luknárovcov okolo 1000 osôb. Všetky osoby narodené do roku 1945 majú svoje identifikačné číslo. Tieto čísla umožnili rozlíšenie osôb s rovnakým krstným menom a nahradili rôzne, možno i hanlivé pomenovania niektorých rodín v minulosti.
Schémy rodostromu.
Schémy línií nášho rodu poskytujú prehľad o ich vývoji od druhej polovice 17. storočia. Umožňujú rýchle vyhľadávanie tabuliek rodín alebo osôb v línii. V tejto genealogickej práci som zvolil vertikálne usporiadanie schémy vo forme obráteného stromu.
Každá rodina v schéme je prezentovaná údajmi v obdĺžnikových bunkách, ktoré sú usporiadané vo vodorovných riadkoch - generáciách. Najstarší známy predok so svojou manželkou, v hornej časti každej schémy, tvorí kmeň stromu a potomkovia so svojimi manželkami jeho konáre.
Túto generáciu našich predkov s identifikačným číslom IDN 1000, ktorí sa narodili pred zavedením novej matriky, som označil ako n - tú a ďalšie ako n+1, n+2, atď. Objektívny počet generácií našich predkov, ktorí žili od roku 1250 až do roku 1732 neviem určiť. Pri určení ich pravdepodobného počtu môžeme vychádzať zo skutočnosti, že v rokoch 1733 - 2000 žilo v dobe 2,67 storočnice 10 generácií. Na jednu storočnicu pripadá asi 3,74 generácie. Ak by aj v dobe pred zavedením novej matriky t. j. 4,82 storočnice, bola takáto frekvencia generácií, rovnalo by sa n asi 18 generáciám. My žijúci potomkovia z n+8. až n+10. generácie, patríme teda do 26. až 28. generácie.
Bunky rodín v jednotlivých generáciách sú označené poradovými číslami od 1 až po x. Kompletná adresa bunky napr. 1. rodiny v 3. generácii, v nasledovnej schéme je n+3.1 Takou adresou sú označované aj tabuľky rodín.
Gen | |||||||||||||||||||||
1 | |||||||||||||||||||||
n | |||||||||||||||||||||
1 | 2 | ||||||||||||||||||||
n+1 | |||||||||||||||||||||
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | |||||||||||||||||
n+2 | |||||||||||||||||||||
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | ||||||||||||||||
n+3 |
Schémy rodostromov 3., 5. a 6. línie, pri 9. a 10. generácii, sú na šírku tak rozmerné, že ich nie je možné tlačiarňou pre formát papiera A4 realizovať. Preto ich bolo nutné rozdeliť na viacej častí a každú ich časť vytlačiť naležato na niekoľko listov formátu A4 a ich pozliepať. Optimálne by bolo realizovať tlač ploterom. Šírka schémy je okrem počtu buniek v riadku ovplyvnená aj ich rozmerom.
Nižšie uvedená časť schémy rodostromu ukazuje príklad údajov, ktoré sú vo vnútri a nad ich horným a dolným okrajom. Nad horným okrajom je vľavo uvedené poradové číslo bunky v riadku a vpravo poradové číslo manželstva.
Manželky často umierali veľmi skoro, najmä pri pôrode a jestvovali prípady, keď mal muž postupne aj 4 manželstvá. Nová svadba bola často hneď po pohrebe manželky, lebo v tej dobe neboli ani jasle a ani škôlky a manžel musel chodiť na pánske.
1 | 1. mž | 2 | 2. mž | |
.5018 Joannes B. Luknár | 5018 Joannes B. Luknár | |||
4808 Anna Nagy | 4810 Maria Gregorovics | |||
1 | 1. mž | 2 | 2. mž | |
5040 Franciscus | 5040 Franciscus | |||
4814 Maria Asvanyi | 4816 Maria Belasics | |||
XND | ||||
Vpravo pod dolným okrajom, v prípade, že odbočka končí a nemá pokračovateľa, je uvedená príčina vo forme skratky. Táto skratka, v tomto prípade znamená, že nie je záznam o narodení detí.. Vo vnútri bunky sú uvedení manželia a ich identifikačné číslo. Pokiaľ mal syn ten istý tvar priezviska ako otec, priezvisko už ďalej nie je uvedené (viď 2. riadok). V 10. generácií sú v súčasnosti uvedené v bunkách krstné mená chlapcov, potenciálnych pokračovateľov nášho rodu,. s poznámkou sl, t. j. slobodný
Z toho, čo bolo zatiaľ uvedené, je zrejmé, že v schéme sú len muži, ktorí sa oženili (okrem výnimky v 10. generácii) a ich manželky. Schémy rodostromov troch živých línií (3., 5. a 6.) ako už bolo spomenuté, bolo potrebné rozdeliť na viacej častí. Schémy 5. a 6. línie pozostávajú z dvoch častí. Tretia línia je najrozsiahlejšia a jej schéma pozostáva zo štyroch častí
Popis rodín.
Popis rodín je realizovaný formou tabuliek. Tabuľky obsahujú údaje zo všetkých troch matrík, ktoré tam boli zapísané. Riešenie tabuľky je zrejmé z nasledovného príkladu.
Gen n + 2 (2.1, 2.2)
Gen. a por.. | Člen. rod. O,M,D | IDN | Dátum narodenia. | Meno | Priezvisko | Dátum sobáša | Poznámky |
n + 1.1 | O | 1017 | 1731 | Paulus | Luckner | 09.02.1760 | Z 28.07.1771 |
M | 4014 | 1737 | Maria | Andrasovics | VS 23 r | ||
n + 2.1 | 1 | 4.5.1765 | Michael | ||||
2 | 7.8.1767 | Mária | |||||
n + 2.2 | 3 | 1.12.1768 | Petrus | ||||
4 | 5.3.1770 | Clara |
Nad tabuľou a v jej prvom stĺpci je uvedená adresa našich predkov v schéme rodostromu.
V druhom stĺpci, sú označení členovia rodiny. Otec (O), matka (M) a deti poradovým číslom od 1 do n, v poradí podľa dátumu narodenia. Dátum narodenia manželiek bol vypočítaný z veku pri sobáši (viď. poznámku VS), lebo v matrike sobášených sa udával len vek Každý muž, ktorý sa oženil, sa nachádza v dvoch tabuľkách, prvý raz ako dieťa a druhý raz ako otec rodiny. Deti ženského pohlavia rodu sú uvedené len v tabuľkách rodín.
V záujme prehľadnosti a úspornosti miesta v schéme a tabuľkách boli použité písmenové skratky, ktoré majú nasledovný význam:
d - deň M - matka
m - mesiac MP - mužské pohlavie
r - rok N - narodenie
mž - manželstvo O - otec
sl - slobodný S - sobáš
vd - vdovec, vdova V - vek
D - dieťa/deti X - nie je záznam o
IDN - identifikačné číslo Z - zomretie
člena rodu ŽP - ženské pohlavie
Príklady použitia rôznych kombinácií skratiek :
1.mž - 1. manželstvo
XNDMP - nie je záznam o nar. detí muž. pohlavia
DZ - všetky deti zomreli
XND - nie je záznam o narodení detí
XSZ - nie je záznam o sobáši a zomretí
VS 23 r - vek pri sobáši 23 rokov
Príloha číslo 6 „Lokalizácia bydliska Luknárovcov v Rači v 2. polovici 19. storočia“ predstavuje zjednodušenú mapku našej obce s označením miesta, kde naši predkovia bývali. Je z nej vidieť, že ešte v tej dobe takmer všetci bývali na dolnom konci.
Zoznamy priezvisk obyvateľov Rače (prílohy 8 - 10), ktorí mali nemecký pôvod (zvlášť evanjelici a katolíci) a chorvátsky pôvod, som vyhotovil z údajov, ktoré sú v Urbariálnych tabuľkách z roku 1768 a v matrikách. Je pravdepodobné, že tu nemusia byť uvedené všetky priezviská. Niektoré nemecké rody mohli v priebehu storočí zaniknúť, ako napr. Schuhnagel a Schreiber. Je to aj tak ako zázrak, že sa ich za 750 rokov až toľko zachovalo.
Celá genealogická dokumentácia nášho rodu má niečo viac ako 200 listov s jednostrannou tlačou. Môj sen mať dokumentáciu od príchodu našich predkov až doteraz, sa mi bohužiaľ nepodarilo zrealizovať z dôvodov, ktoré boli uvedené. Možno sa našim nasledovníkom podarí objaviť portálne súpisy z 15. a 16. storočia alebo záznamy o krstoch a sobáši Luknárovcov v rokoch 1580 - 1629, keď nebol v Rači r. k. farský úrad.
Pri tabuľkách rodín nie je žiaden text. Tento text by mohli napísať len takí členovia nášho rodu, ktorí konkrétnu líniu poznajú lepšie ako ja. Pri štylizovaní textu môže sa vám stať, že sa dozviete veci, ktoré sa nikde nedočítate. V našej línii napr. najstaršie známe rodiny určite mali nejakú infekčnú chorobu, lebo väčšina členov rodiny veľmi mladých zomrela.
Ja som sa pokúsil vypracovať podrobnejšiu a konkrétnejšiu genealogickú prácu o 6. línii Luknárovcov v Rači a Ivanke Dunaji. Tu som už uplatnil moje poznatky z internetu a novšej literatúry.
Obsah tejto práce je nasledovný:
1. Rod Luknárovcov v Rači
2. Naša línia rodu Luknárovcov
3. Rodiny našich prastarých a starých rodičov
4. Rodina Jána Luknára a Anny Cíchovej
5. Rodina Jozefa Ščibrányho a Júlie Beladičovej
6. Rodina Ing. Jána Luknára a Filomeny Ščibrányovej
P r í l o h y:
1. Dejinné udalosti súvisiace s Račou a našim rodom
2. Prehľad, kde v súčasnosti žijú v SRN menovci* račianskych sedliakov a želiarov z r. 1768
2.1. Večne poddaní sedliaci (Coloni) /+
2.2. Želiari (Inquilini) /+
3. Adresy Luknárovcov a Lucknerovcov v zahraničí
4. Gróf Felix Luckner, námorný kapitán
5. Barón Nicolaus von Luckner, maršál Francúzska
6. Lokalizácia bydliska Luknárovcov v Rači v 2. polovici 19. storočia
7. Názvy vinohradov v Rači na pozemkovej mape z roku 1896
8. Krstné mená v našej línii
9. Príbuzenské vzťahy (fotokópia článku z Katolíckych novín zo dňa 22. 11 1988)
10. Príbuzenské vzťahy rodičov Jána Luknára a Filomeny, rod. Ščibrányovej.
11. Štatistické vyhodnotenie urbariálnych tabuliek Rače z roku 1768
Literatúra.
1. Dejiny Slovenska a Slovákov, Dr. Fr. Bokes, rok 1946
2. Pamätná kniha Račištorfu - úvodná časť, neznámy autor, rok 1926 (fotokópia)
3. Zlatá kniha Bratislavy, Pavel Dvořák, rok 1993
4. Rača vlastivedná monografia, Ján Podolák a kol.
5. Rača 1245, Vladimír Ivanič a kol., rok 1997
6. Rača. Z dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič, rok 2002
7. Geschichte der evang. Kirchengemeinde A. B. Récse - Ratzersdorf, Polevkovics
8. Pressburger Land und Leute, Deutsche Siedlungsgeschichte des Presburger Landes, 1985
9. Die Geschichte der Pressburger Weingärtner, Rosina Stolar-Hoffman, rok 1996
10. Ilustrované dejiny, Bratislava v stredoveku, Anton Špiesz, rok 2000.
11. Anleitung zur Ahnenforschung. Christina Zacker, rok 1999
12. Rod Luknárovcov v Rači v 17. - 20. storočí, Ján Luknár, rok 1999
13. Svetová encyklopédia vín, Tom Sevenson, rok 1997
14. Urbarialtabellen aus Ratzersdorf, z roku 1768
Dokumentácia bola vyhotovená pre naše deti, a preto obsahuje i údaje o rodine mojej manželky. Sú tu tiež určité prílohy, s ktorými by bolo vhodné doplniť základnú dokumentáciu. Je tu otázka, či by sme si my všetci Luknárovci netrúfli na dokumentáciu, napríklad s názvom „Sága rodu Luknár na Slovensku“... Okrem toho, čo som už ja vypracoval, mohli by tam byť i články, ktoré už o našom rode boli alebo budú postupne uverejnené na www.racan.sk a iné.
Pri vyhotovovaní tejto genealogickej práce som si uvedomil mnoho vecí, o ktorých som ako technik nemal ani šajnu, lebo dejiny som vlastne nikdy systematicky neštudoval.
Dávno predtým, ako sme začali s mojím priateľom Milanom s prácami o našom rode, som pozorne prečítal takmer všetky knihy pána Vojtecha Zamarovského a knihu Grécky poklad od Irwinga Stonea. Hnaný zvedavosťou, pochodil som v dobe, keď to vôbec nebolo jednoduché vycestovať do zahraničia, všetky dôležitejšie vykopávky, grécke a rímske stavebné diela a múzeá od Grécka cez Taliansko, južné Francúzsko až po Španielsko. Preštudoval som so záujmom diela pána Dvořáka a knihu Dejiny Slovenska a Slovákov od Dr. Bokesa.
V roku 1968 som služobne pracoval dlhšiu dobu v juhovýchodnej časti Texasu, kde žije aj mnoho prisťahovalcov z Moravy a Čiech, kde som mal možnosti oboznámiť sa s problémami osídľovania krajiny. Tu prisťahovalci pomenovali mnohé sídla a miestne časti podľa svojich domovov. Často som na to myslel, keď som hľadal miesta, odkiaľ sem prišli naši predkovia.
Počas prác na našom rodokmeni som sa oboznámil s knihou kolektívu autorov „Pressburger Land und Leute, Deutsche Siedlungsgeschichte des Presburger Landes“ z roku 1985, ktorá ma prekvapila svojou objektívnosťou k dejinným udalostiam na našom území.
Pre skúmateľa minulosti Rače je dôležitá kniha evanjelického farára Polevkovicsa „Geschichte der evang. Kirchengemeinde A. B. Récse - Ratzersdorf“. Síce veľmi neskoro, ale predsa mi veľmi pomohol internet, kde som úplnou náhodou objavil aj stránku syna račianskeho evanjelického Nemca, pána Ing. Norberta Gschwenga z nemeckého Greifswaldu, ktorý robí záslužnú prácu pre objasňovanie dejín obcí pri Bratislave, kde žili nemeckí evanjelici.
S prihliadnutím na to, čo som uviedol, domnievam sa, že môžem až teraz, po 14 rokoch skúmania, objektívnejšie posúdiť, ako to bolo s našim rodom a našou dedinou v priebehu 7,5 storočia. Chcel by som na záver môjho článku uviesť niekoľko mojich poznatkov a názorov o našom rode a dejinných udalostiach, ktoré sa tu odohrali od roku 1250 doteraz. Možno moje názory nebudú korešpondovať s tým, čo sa doteraz rozprávalo a písalo.
Keď uhorský kráľ Béla IV. po prehratej bitke s Tatármi začal s rekonštrukciou krajiny, usiloval sa priviesť sem nové pracovné sily. Najprv mal záujem o Flámov a Valónov, ale keď sa tí sem až tak nehrnuli, uspokojil sa možno so škrípaním zubov aj s Nemcami. U tých bol predpoklad, že sem prinesú nové technológie nielen do poľnohospodárstva.
Nemeckí prisťahovalci tu našli vyplienenú krajinu nielen po stránke hospodárskej, ale i ľudskej. Hovoriť o tom, aká už vtedy bola Rača dedinou a ako bola stavebne riešená, je prinajmenej problematické. Títo prisťahovalci neprišli sem ako okupanti, ale ako otroci, ktorých ich zemepáni predali tunajším, ako svoj tovar.
Aké to muselo byť úžasne ťažké sem tak zďaleka prísť a vybudovať si svoje obydlia. Veď v tej dobe ani neboli predajne stavebného materiálu a ani píly a stroje na opracovanie drevených častí stavieb. Strechy boli pravdepodobne vyhotovené zo slamy, a preto tu mnohokrát dedina čiastočne alebo celkom vyhorela.
V čase okolo roku 1250 podľa môjho názoru vlastne vznikla naša obec.
Okolo roku 1299 začali zemepáni s dodávkami vína a vtedy až nastali ekonomické predpoklady rozvoja obce, ktorej názov sa mnohokrát zmenil. Až na začiatku 14. storočia, keď mnohé slovenské obce už dávno mali svoj kostol, bola najprv vybudovaná veža s dlátovou strechou, aké sa budovali v Bavorsku a neskoršie aj samotný kostol.
Potom tu boli neustále nejaké vojny a ľud prenasledovali choroby.
Postupom času maďarskí veľmoži, ktorí túžili po kráľovskej korune, ako napr. Bethlen, Tőkőly a Rákoczy niekoľko krát zničili Slovensko a obce okolo Bratislavy. Bitky síce prehrali, ale sa im až tak ďaleko nič nestalo (predsa sa páni nebudú navzájom až tak veľmi trestať), odniesol to najmä poddaný ľud.
Vinice sa napriek mnohým problémom utešene rozširovali. Až v polovici 16. storočia sa vraj obec rozdelila na dve obce, s dvomi richtármi. V tej dobe zomrel gróf Farkaš, zrejme majiteľ dolnej časti obce. Keďže nemal mužského potomka, jeho vinice pripadli aj s poddaným ľudom kráľovnej. Od roku 1550 až do roku 1580 prichádzali sem chorvátske rodiny. V roku 1580 bola v Rači grófom Kolonitschom zriadená evanjelická cirkev, ktorá zhabala aj katolícky kostol. Poddaní sa museli stať evanjelikmi.
Podľa evanjelického farára Polevkovicsa, príchodom Chorvátov stratili Nemci v obci väčšinu.
Túto skutočnosť som popísal v článku „Náš dzedinek povídali, že aj my sme byli Nemci.“.
Po vykonaní protireformačných opatrení dostali katolíci v roku 1629 naspäť kostol a dedina bola definitívne rozdelená akoby železnou oponou na Nemcov evanjelikov na hornom konci a na katolíkov Slovákov, Chorvátov a Nemcov na dolnom konci.
Nie je bez zaujímavosti, že sa vtedy „stali“ Nemcami aj dve slovanské rodiny, a to Pražákovci a Slobodovci. Evanjelici mali zakázané ženiť sa s Chorvátkami. Na dolnom konci zákaz nejestvoval, a preto sa Nemci ženili so Slovenkami alebo Chorvátkami a Slováci alebo Chorváti s Nemkami. Preto sa domnievam, že sme sa takto už dávno všetci stali pokrvnými bratmi a sestrami. Od roku 1722 začala r. k. fara viesť písomnosti v slovenskom jazyku. Takto sa postupne na dolnom konci asimilovali Chorváti a Nemci a stali sa hrdými Slovákmi.
Pravdepodobne sa už nedozvieme, aké krstné mená mali prví naši predkovia v Rači. Podľa ústneho podania bolo zvykom, že prvorodený syn dosal meno po otcovi. Za obdobie od roku 1733 do roku 1945 sa najčastejšie vyskytovali tieto mužské krstné mená:
Andreas (85)
Paulus (51)
Jacobus (50)
Joannes (33)
Georgius (15)
V tom období mali najčastejší výskyt tieto ženské krstné mená:
Mária (57)
Anna (27)
Catharina (21)
Elisabetha (10)
Na moje veľké prekvapenie dožili sa v 18. a 19. storočí niekoľkí muži i ženy viac ako 80 rokov, hoci celý život ťažko pracovali vo viniciach. Až 92 rokov sa dožil Jacobus IDN 2510, ktorý až do svojich 90 rokov každý deň chodil do mesta na nákupy a vždy navštívil svoju krčmičku, kde si dal štamperlík rumu a čaj. Pri oslave svojej deväťdesiatky mi povedal:
„Víš, Janku, už sa mi ani nesce žit, ked idem po ulici a stretnem takých 80-ročných soplošú, nemáme sa o čem vyprávjat.“
V priebehu 18. a 19. storočia sa viacerí naši muži v Rači nesobášili a ani tu do roku 1867 nezomreli, jednoducho sa stratili. Pretože sa poddaní bez súhlasu zemepána nemohli odsťahovať, prichádzajú úvahy vojny alebo ich premiestnenie do inej časti panstva. Mnoho ľudí zomieralo pri pôrode alebo pri infekčných chorobách ako napr. mor alebo týfus. Boli rodiny, ktoré celé alebo ich časti zmizli zo sveta behom jedného alebo dvoch týždňov.
Mali to Račania až do roku 1848, keď bolo zrušené poddanstvo, veľmi ťažké. Až potom sa stali občanmi a mohli samostatne hospodáriť. Zlu však stále nebol koniec, nastalo tvrdé pomaďarčovanie nemaďarského obyvateľstva. Napr. matrikári museli miesto latinských krstných mien zapisovať maďarské a pomaďarčovali aj priezviská. To, čo sa dialo v školstve, je všeobecne známe.
V našom rode boli dvaja richtári Andrej (1789 -1793) a Anton (1931 - 1932). Paulus IDN 1007 bol podľa matriky zomrelých montius magister, tzn. Bergmeister. Táto funkcia môže mať v Rači dva významy, a to správca, prípadne strážca viníc a vína, alebo lesného hospodárstva, nakoľko gróf Palffy tu mal tiež lesnú správu. V 1. polovici 20. storočia najviac náš rod „spropagoval“ výborný futbalista ŠK Bratislava, Jozef IDN 5087 z Ivanky pri Dunaji. Všade, kde som po Slovensku chodil, padla tá istá otázka, či je naša rodina. Jozef patril do 6. línie nášho rodu. Z Ivánky pochádzal aj spisovateľ Ladislav IDN 5085.
Až do konca 20. rokov 20. storočia zapodievali sa naši predkovia najmä vinohradníctvom. Ich vzdelanosť, najmä pre tvrdú maďarizáciu v školstve, bola veľmi nízka. Máloktorí absolvovali základnú školu. Koncom 19. storočia niektorí naši predkovia si začali uvedomovať, že vinohrady nemôžu už ich deťom zabezpečiť lepší život ako mali oni. Lenže štúdium v tej dobe stálo mnoho peňazí.
Najviac pre svoje deti urobil Jozef IDN 2439 z 5. línie, ktorý sa vybral do Ameriky zarobiť peniaze na ich štúdium. Jeho veľmi zaujímavé spomienky Cesta do Ameriky (1913) boli uverejnené na račianskom blogu. Jeho najstarší syn Jozef IDN 2530 bol prvým doktorom práv v našom rode. Viacerí jeho vnuci, vnučky a pravnuci absolvovali štúdium na univerzitách. Druhým vysokoškolsky vzdelaným členom nášho rodu bol kňaz vdp. Karol IDN 2583 z tretej línie.
Podstatné zlepšenie v školstve nastalo za 1. československej republiky. Za slovenského štátu a potom aj po 2. svetovej vojne doteraz, nadobudlo vysokoškolské a stredoškolské vzdelanie veľa mužov a žien nášho rodu ako i našich manželiek. Okrem inžinierov technikov a ekonómov máme v našom rode doktorov medicíny, magistrov a doktorov filozofie, múzických umení. Toto sa mohlo uskutočniť aj vďaka zmene postoja našich rodičov a starých rodičov, ktorí po prvej svetovej vojne spoznali, ako je dôležité vzdelanie a boli ochotní sa uskromniť a investovať do nášho vzdelávania.
Teší ma veľmi, aký veľký pokrok urobilo Slovensko od roku 1920 doteraz. Som presvedčený, že keď by sa naši rodičia a starí rodičia prebudili, možno by neverili, aké veľké zmeny tu nastali za posledné polstoročie.
Som hrdý na našich predkov, ktorí statočne pracovali na rozvoji račianskeho vinohradníctva, dobre spolunažívali so Slovákmi a Chorvátmi a že za celé obdobie od ich príchodu sem až doteraz, nevykonali nič také, za čo by sme sa my, ich potomkovia, museli hanbiť.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára