Je krásne žiť usporiadaným životom. V pohode, porozumení a šťastí. Takýto život žil manželov brat. Spolu s manželkou takto žili takmer 70 rokov. Ale nič netrvá naveky. Manželka ho opustila vo svojich 92-tich rokoch. Zostal žiť sám. Jeho jediný syn ho denne navštevuje, stará sa o neho. Teraz sa dožíva 99 rokov.
Pochádza z mnohodetnej rodiny. Dnes ešte žije jeho najmladší brat , 84-ročný, ktorý ho tiež často navštevuje. Spolu si dobre rozumejú. Nakupuje mu také potraviny, s ktorými nechce zaťažovať syna. Aby mu ušiel čas, sám si varí ľahšie jedlá, operie si drobné prádlo v pračke. Urobí si pomaly všetko, čo je v domácnosti potrebné urobiť.
Môjho manžela netrpezlivo očakáva hlavne preto, aby sa mohli vidieť a porozprávať, pospomínať na staré časy, keď boli mladí. Pred nedávnom telefonicky požiadal manžela, či by sme mu mohli upiecť pagáčiky, že má na ne veľkú chuť. Splnili sme mu toto želanie. Veľmi mu chutili. K sviatkom mu pečieme makové a orechové koláče a drobné pečivo, aby mal čím ponúknuť svojich hostí (rodinu), ktorí prídu z cudziny. Nech nemajú pocit, že prišli k chudobnému dedkovi. Tak isto pečieme takéto koláče aj bratrancovi, ktorý ovdovel v mladom veku. Žije spolu so synom, o ktorého sa stará.
Pred pár dňami bol manžel nakúpiť svojmu bratovi menší nákup. Okrem iného aj kávu, ktorú má rád. Pije ju 2x denne pri telke. V obchode sme sa postavili k pokladni, kde bolo najmenej ľudí. Bola tam šikovná pokladníčka. Ako manžel vyberal z nákupného vozíka veľké fľašky kávy, jedna mu vypadla z ruky a rozbila sa. Pokladníčka zariadila, aby upratovačka prišla do pokladne a rozbitú vysypanú kávu upratala. Tiež sa telefonicky spojila s vedúcou a informovala ju o nepríjemnej situácii a ako má ďalej pokračovať. Jej rozhodnutie bolo: „Rozbitú kávu neúčtujte“. Neverili sme svojim ušiam. To je neskutočné. Odchádzali sme s dobrým pocitom v duši. Stalo sa to niekedy aj vám?
Gabriela Wenzlová
0 komentárov:
Zverejnenie komentára