V tomto príspevku Vám chcem opísať deň, ktorý v nás zanechal nepríjemné spomienky.
Mali sme nákupný deň. Z nášho bydliska do obchodných miest musíme cestovať autobusom. Prvá naša zastávka je mliekareň (aj výrobňa), kam chodíme nakupovať mliečne výrobky. Nakúpili sme k našej spokojnosti. Prešli sme cez hlavnú ulicu a boli sme v obchodnom dome. Hneď pri vchode stál pracovník SBS. Ukázali sme mu nákup z mliekarne. Tašku nám prelepil a my sme smelo vkročili do predajne.
Prešli sme celým obchodom. Kúpili sme potrebné potraviny a spokojní sme sa postavili do radu k pokladni. Oboznámili sme pokladníčku s cudzím tovarom, ktorý sme kúpili v mliekarni. Tovar pozrela, ale žiadala od nás aj nákupný blok. Manžel automaticky siahol do vrecka nohavíc, ale bloček tam nebol. Prehľadal všetky svoje vrecká, ale blok nenašiel. Znervóznel. Nevedeli sme pochopiť, kde by mohol byť, toto sa nám ešte nestalo. So súhlasom pokladníčky išiel pre pracovníka SBS, ktorý náš tovar videl, aby nám to dosvedčil. Cestou ešte raz hľadal vo vreckách. V jednom vrecku mal peňaženku, v ktorej nehľadal, pretože ju nikdy nenosil, vraj sa mu z nej ťažko vyberajú drobné mince. Tentoraz som mu ju ja nanútila s tým, že s drobnými mincami sa trhajú vrecká. Posledná nádej bola táto peňaženka. V nej si lenivo odpočíval pokladničný bloček. Dve rady zákazníkov pri pokladniach sledovali našu nepríjemnú situáciu. Iste si pomysleli, že určite odhalili zlodejov. Veľmi sa nám uľavilo. Spadol nám ťažký kameň zo srdca. Na túto situáciu spomíname neradi.
Gabriela Wenzlová
0 komentárov:
Zverejnenie komentára