Narodil som sa 7. 9. 1927. Mojich starých rodičov som videl len na obrázkoch, ktoré mala mama a z jej rozprávania o ich celej rodine. V jej rodine sa narodil jeden brat a 3 sestry. Brat zostal žiť v Budapešti. Najstaršia sestra sa vysťahovala do Ameriky. Najmladšia žila neďaleko rodiska v Necpaloch, moja mama v Račištorfe.
O tom, čo všetko starý otec robil a dokázal (liečil zelinkami ľudí aj zvieratá) mi mama často rozprávala. Aj ona poznala veľa byliniek na hojenie a proti bolestiam. Veľa som sa od nich naučil. Počas môjho života som aj ja mnoho ľudí ošetril pri poraneniach a pri úrazoch na železnici, kde som bol zamestnaný. Mal som príručnú lekárničku so všetkým, čo bolo treba na ošetrenie. Viacerým zamestnancom som vyberal z očí spadnuté smietky z iskier z rušňov. Ak sa stal na pracovisku úraz (hoci aj v noci), prišli pre mňa, alebo ma zavolali, aby som išiel so sanitkou odviezť zraneného do nemocnice. Jednému zamestnancovi pri posune odrezalo obe nohy pod kolenom. V druhom prípade vozne odrezali obe nohy nad kolenami, ale kým sme prišli do nemocnice, dotyčný zomrel. V treťom prípade vozne odrezali zamestnancovi ľavú ruku nad lakťom a pravú ruku cez dlaň. Na pravej ruke mu zostal len palec. V ďalšom prípade som odvážal do nemocnice pracovníka, ktorý vypil metylalkohol. Zomrel mi v náručí pri obliekaní v nemocnici.
Už 30 rokov vyrábam propolisovú tinktúru a propolisovú masť vo väčšom množstve a všetko rozdávam ľudom aj s receptárom, ako treba propolis užívať. Od nikoho som žiadne peniaze ani nič za lieky nezobral. Som šťastný, že viem ľuďom pomôcť a oni sa mi prídu poďakovať.
S viacerými bývalými spolupracovníkmi sa stretávam, alebo si telefonicky zagratulujeme k narodeninám, meninám. Tiež si povieme, kto zomrel a idem sa s ním rozlúčiť. Priatelia mi prajú, aby som žil do sto rokov, aby som sa aj s nimi prišiel rozlúčiť na pohrebe.
Najšťastnejší som, keď môžem komukoľvek a akokoľvek pomôcť, ale ja zatiaľ od nikoho pomoc nepotrebujem.
Eduard Wenzl
0 komentárov:
Zverejnenie komentára