RAČA Z dejín a pamiatok obce
1. VZNIK OBCE A JEJ NÁZVU
2. VÝVOJ OBCE
3. KOSTOLY
4. SOCHY
5. KRÍŽE
6. POMNÍKY V OBCI
7. POMNÍKY NA CINTORÍNE
8. BUDOVY
9. STUDNE
10. HISTÓRIA ŠKÔL
11. OSOBNOSTI NA FARE
10. Z HISTÓRIE ŠKÔL V RAČIZmienky o existencie školy v Rači siahajú do 16. storočia. Už v roku 1550 sa spomína škola pri fare a jej správca Ján Wucke. Škola pretrvávala aj v 17. a 18. storočí. V roku 1756 sa spomína učiteľ a organista Juraj Kacinger (Wacinger?). Hrozný požiar v roku 1732 zničil všetky dokumenty a písomnosti, lebo oheň zasiahol aj faru. V nových záznamoch sú už len útržky z predchádzajúcej doby a zápisy sú písané latinsky.
Vybavenie najstarších škôl bolo veľmi jednoduché a ešte v začiatkoch 20. storočia žiaci používali na písanie čierne tabuľky a písalo sa na ne „griflom“, ktorý písal bielo a napísané sa dalo handričkou zotrieť. Do jednej triedy chodili spolu žiaci viacerých ročníkov. Napríklad I. a II. ročník, potom III. a IV. ročník a pod. V triede bolo až šesťdesiat i viac detí. Vo vyšších ročníkoch V. a VI. sa striedali vo vyučovaní. Jedni dopoludnia a druhí popoludní.
V triedach sa kúrilo kachľami a niekedy si žiaci museli priniesť i niekoľko polienok dreva, aby bolo čím kúriť. Podlahy tried – dlážky boli silne naolejované, na odkladanie kabátov boli na stenách vešiaky. Lavice neboli delené a boli na nich osadené kalamáre na atrament. V najstarších školách bolo sociálne zariadenie (WC) na dvore – tzv. suché. V triedach boli tabule na stojanoch (trojnožke).
P. S. – O najstarších račianskych školách je spracovaná aj rigorózna práca: Slávka Hlásna, Bratislava 2001: REGIONÁLNE DEJINY ŠKOLSTVA.
Evanjelická škola a. v. – nemecká na Alstrovej ulici
Už roku 1800 si račianski evanjelici povolali prvého učiteľa Daniela Makovíniho, ktorý tu pôsobil štyri roky. Nemali vlastnú školu, a preto sa 12 rokov vyučovalo v prenajímaných miestnostiach. Od roku 1810 bol učiteľom na evanjelickej škole Ondrej Steberle, ktorý v Rači pôsobil 23 rokov, teda až do roku 1833, a vykonal veľa záslužnej práce.
V roku 1812 postavili školu na mieste terajšej evanjelickej fary. Stalo sa tak za richtára Jakuba Krampla. Stavebné náklady na školu boli 9 084 florenov. Škola mala dve triedy a v jednej urobili modlitebňu.
V rokoch 1833 až 1849 zastával funkciu učiteľa kňaz. V roku 1849 zvolili za učiteľa Karola Bartoša z Modry. Po ňom bol učiteľom Ján Juraj Kreitz z Modry, študent teológie, ktorý po štúdiách v roku 1858 odišiel za kazateľa na Moravu. Ďalším učiteľom bol v rokoch 1859 – 1866 Dionýz Bartoš. Bartoš ochorel, preto pozvali 8. decembra 1864 na miesto výpomocného učiteľa Karola Langhofera z Pezinka. V júni 1866 vymenovali za definitívneho učiteľa Karola Tima z Feriby (dnes Prievoz).
V roku 1858 kúpili račianski evanjelici od penzionovaného majora Michala Hofmana za 5 500 florénov niekdajšiu kúriu mariatálskych paulínov a urobili z nej faru. V roku 1869 postavili vo farskom dvore školské miestnosti, ktoré 1. mája toho istého roku odovzdal na vyučovanie senior Ján Geyer. Starú školu v roku 1874 obnovili a zariadili ako učiteľský byt.
V roku 1905 oslávil Karol Tim štyridsaťročné jubileum učiteľovania a rechtorovania. Za jeho rechtorovania bol učiteľom Michal Műlner a po ňom Tobiáš Ulrich a v roku 1901 Koloman Trieber. Po Trieberovi bol učiteľom Ludovít Veštik z Modry, po ňom Arpád Horvay, ktorý odišiel z Račišdorfu spolu s Timom. Potom bol učiteľom Adolf Stelzer a za rechtora v marci 1911 zvolili Rudolfa Kottlera. Rechtor Kottler musel v roku 1914 narukovať a dostal sa do ruského zajatia, z ktorého sa vrátil až v roku 1920. Po návrate sa ihneď ujal rechtorskej služby. Za neprítomnosti učiteľov počas prvej svetovej vojny zastával učiteľský úrad farár Schulze, ktorému v rokoch 1916 – 1918 vypomáhala učiteľka Aranka Groschová a v rokoch 1919 – 1920 jeho syn Oskár. V roku 1920 sa stal učiteľom Vojtech Zettl, ktorý v roku 1927 odišiel do Pezinka. V školskom roku 1927 – 1928 bol učiteľom Karol Heider a o po ňom Otto Hőhler.
V roku 1931 postavili vo dvore novú evanjelickú školu. Až do roku 1945 sa vyučovalo po nemecky. Po roku 1945 bola v tejto budove štátna ľudová škola. V súčasnosti v nej sídli Základná umelecká škola na Alstrovej ulici.
Alsterova ul., bývalá nemecká ev. škola do r. 1945
Obecná – katolícka škola
O prvej škole sa dozvedáme zo zápisov vo farskej kronike, kde sa uvádza, že stála pri farskej bráne a bola to doslova slamená chatrč, ktorá v roku 1810 zhorela. Druhú školu postavili vo farskej záhrade. Nemala dlhé trvanie, pretože ju pri dažďoch zatápala voda zo svahu viníc; bola vlhká, nezdravá a museli ju zrušiť. Tretia škola stála od roku 1826 na priestranstve pri farskom kostole; bola to jednotriedka s bytom učiteľa. Dnes je tam parčík vedľa rodinného domu. V roku 1969 bola budova vo veľmi zlom stave, s prepadnutými stropmi, preto ju museli zbúrať.
O tom, kto v týchto školách učil, záznamy nemáme. Predpokladá sa, že kňaz bol zároveň aj učiteľom. Prvý učiteľ, o ktorom sa zachovali informácie, bol Ján Mirovzský, pôvodom poľský šľachtic. V Rači pôsobil ako učiteľ, organista, kostolník a zvonár v jednej osobe od roku 1845 až do svojej smrti.
V roku 1850 bol vydaný zákon o povinnej školskej dochádzke pre deti od 6 do 12 rokov. Po zavedení školopovinnej dochádzky škola nevyhovuje potrebám a istý čas sa vyučovalo aj na starom Obecnom dome (dom č. 158. na Alstrovej ulici naproti ZUŠ).
Vtedajší farár Adam Hájek sprostredkoval v roku 1855 kúpu domu č. 46 (bývalá kúria grófa Zichyho) pre účely školy. Teraz tam sídli Inštitút školských bratov Jána de La Salle na Alstrovej ulici č. 171. Táto budova slúžila ako škola celých 80 rokov. Do roku 1931 ako cirkevná ľudová škola a potom do roku 1935 ako štátna meštianska škola.
V roku 1879 chodilo do nej 250 školopovinných detí od 6 do 12 rokov. Učiteľ a organista. Ján Mirovzský zomrel v zime roku 1879 vo veku 62 rokov, po tridsaťštyriročnom pôsobení v Rači. Ako organista založil a viedol spevokol. S farárom Móricom Alsterom založili verejnú knižnicu a hudobný krúžok, pre ktorý zakúpili aj hudobné nástroje vo Viedni. Ešte v roku 1872 sa Ján Mirovzský spomína ako jediný učiteľ na katolíckej škole. Po smrti Mirovzského bol učiteľom Václav Rozumek, poznáme však len jeho meno.
Súčasťou starej školy bola aj „Katolícka budova“, ktorá slúžila ako telocvičňa, miestnosť pre kultúrne aktivity všetkých vtedajších spolkov, pre akadémie a divadelnú ochotnícku činnosť v obci a pod.
17. marca 1885 nastupuje do Račišdorfu ako učiteľ a organista František Kubu. Ako učiteľ-organista a správca školy pôsobil v Rači celých štyridsať rokov. Ani v dobe silnejúcej maďarizácie roku 1895 nepodľahol tlaku a v škole sa aj napriek vyhrážkam vyučovalo po slovensky. V roku 1925 ho penzionovali, odišiel na zaslúžený odpočinok, ktorý dožil v Rači. Za jeho pôsobenia bol v roku 1882 založený Dobrovoľný hasičský zbor v Račišdorfe; bol jeho čestným predsedom. Bol predsedom Slovenského orla, ktorý bol založený v roku 1923. Bol členom výboru Spolku svätého Vojtecha a členom Zväzu učiteľov Slovenska. Viedol cirkevný spevokol a nacvičil s ním Rybovu Vianočnú omšu, ktorá sa tradične spievala na polnočnej svätej omši v Rači viac ako 100 rokov, až do roku 1990. Zomrel 25. januára 1932 v Rači.
Po roku 1918 v škole učili: František Kubu, Priska Dubiková, Žofia Zeithamerová a Alžbeta Bielická. V roku 1919 nastupil ako učiteľ a výpomocný organista Arpád Fikár, ktorého v roku 1925 menovali za správcu školy. Po roku 1925 tu ako učiteľ a organista pôsobil celých štyridsa ť rokov (až do svojej smrti) Jozef Moravčík. V roku 1931 postavili novú rím. kat. ľudovú školu pri cintoríne; teraz ZŠ Jána de La Salle, na Detvianskej ulici. Školu projektoval architekt Michal Milan Harminc a za rok ju postavila firma Adama Strebingera z Trenčianskych Teplíc. Celkové náklady na školu predstavovali 1 060 496 Kčs.
30. augusta 1931 školu vysvätil trnavský generálny vikár Karol Nečesálek a odovzdali ju do užívania. Na školu sa robili korunové príspevky i žiakmi tzv. „Tehličky – 1 Kč“.
Správcom na novej škole bol Arpád Fikár a učiteľmi boli: Jozef Moravčík, Priska Dubiková-Domčeková, Alžbeta Bielická-Heiderova, Gizela Štefányová- Miklošková, Viliam Krušpán, Jozef Longauer, račianska rodáčka Anežka Feketová-Moravčíková (do r. 1932 učila na štátnej škole), račianski rodáci Ľudovít Krampl a Rúfus Krampl, výpomocná učiteľka Magdaléna Lýdia Molčánová, výpomocný učiteľ Jozef Vojtech, výpomocná učiteľka Friderika Rýdlová.
Obrazový materiál tried cirkevnej-obecnej školy:
Štátna ľudová a meštianska škola
Od roku 1919 bola v bývalej kúrii na námestí zriadená Masarykova štátna ľudová škola, ktorej riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák.
Od roku 1931 bola v starej škole (bývalej Zichyho kúrii) zriadená Štátna meštianska škola v Rači, ktorej riadite ľom bol Stanislav Říha. Jedna trieda meštianky bola umiestnená aj v barónskom dome.
V roku 1934 postavili v Račištorfe Masarykovu novú štátnu ľudovú a meštiansku školu (budova školy na Čachtickej ulici), ktorú odovzdali do užívania 13. mája 1934 za prítomnosti ministra Ivana Dérera a ďalších hostí. Školu postavila firma Brüll z Bratislavy. Prvým riaditeľom školy bol Stanislav Říha.
V súčasnosti spravujú obe školy, ZŠ na Detvianskej ulici a Gymnázium na Čachtickej ulici, Školskí bratia Jána de La Salle. V roku 2001 oslávili 10. výročie pôsobenia v Rači.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára