Materiály z e-knihy
RAČA Z dejín a pamiatok obce
RAČA Z dejín a pamiatok obce
RAČA Z dejín a pamiatok obce
1. VZNIK OBCE A JEJ NÁZVU
2. VÝVOJ OBCE
3. KOSTOLY
4. SOCHY
5. KRÍŽE
6. POMNÍKY V OBCI
7. POMNÍKY NA CINTORÍNE
8. BUDOVY
9. STUDNE
10. HISTÓRIA ŠKÔL
11. OSOBNOSTI NA FARE
8. BUDOVYBarónsky dom – dom č. 94
(„Barónka“) na Alstrovej ulici
Je to baroková budova z 2. polovice 18. storočia priechodového typu. V dostupných písomných prameňoch sú záznamy o tom, že tam býval barón Névery, ktorý zapožičal bez nárokov na úrok 1000 zlatých na opravu katolíckej školy po požiari v roku 1862. Ďalej sa spomína dobročinnosť pani barónky a pod. Na budove sa nachádza veľký pálffyovský erb, čo naznačuje, že patrila Pálffyovcom.
Z historických prameňov sa dozvedáme, že kráľ za vojenské zásluhy odmenil Mikuláša Pálffyho titulom „gróf župy bratislavskej“. Pálffyovci boli patrónmi farského kostola až do roku 1939, keď prevzalo patronát nad kostolom mesto Bratislava. Pálffyovský erb sa okrem budovy „Barónka“ nachádza na hlavnom kríži na cintoríne, ako aj na bočnom oltári sv. Jána Nepomuckého vo farskom kostole. Podľa domu, ktorí Račania nazývali „Barónka“, bola pomenovaná aj ulica vedúca popri ňom, a tiež sídlisko, ktoré vystavali v 60-tych rokoch.
Dom č. 86 na Alstrovej ulici
Na mieste dešného nového domu tu pôvodne stál typický račiansky vinohradnícky dom z konca 18. storočia.
Dom mal od majiteľa v prenájme Miestny odbor Matice slovenskej v Rači a v roku 1975 vybudoval v ňom „Račiansku izbu“. Vznikla vďaka brigádnickej práci členov Miestneho odboru Matice slovenskej bez akejkoľvek pomoci vtedajších orgánov a bola darom pre Raču k 30. výročiu oslobodenia. O slávnostnom otvorení 13. apríla 1975 svedčia zápisy v pamätnej knihe. Pôvodne sa „Račianska izba“ mala stať základom pre „Račiansky skanzen“. O tom, ako bola navštevovaná, svedčia zápisy v knihe návštev.
Najčastejšími návštevníkmi boli práve žiaci račianskych škôl, na čom mala veľkú zásluhu vtedajšia učiteľka E. Krušpánová.
Po štyroch rokoch existencie „Račianskej izby“ – 18. apríla 1979 – zrušili na základe rozhodnutia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy č. 55 – 1183/78 Miestny odbor Matice slovenskej v Rači ako posledný v Bratislave. O zachovanie „Račianskej izby“ nemala vtedajšia račianska vrchnosť záujem, a tak ju zlikvidovali. Vzhľadom na výstavbu sídlisk a pohlcovanie starej Rače je nenapraviteľná škoda, že sa tento objekt nezachoval ako „račiansky skanzen“. Bol to jeden z mála domov, ktorý mal všetky prvky stavebnej architektúry pôvodných račianskych obydlí.
Dom č. 46 na Alstrovej ulici
Dom vilového typu s barokovými prvkami pochádza z konca 19. storočia, je to bývalý dom učiteľa a organistu Františka Kubu, neskôr správcu cirkevnej školy v Rači. Ako učiteľ a organista pôsobil v Rači štyridsať rokov (1885 – 1925). V roku 1925 bol penzionovaný, zomrel 25. januára 1932.
Dom č. 123 na Alstrovej ulici
Pamiatkovo chránený dom, s protipožiarnym múrom, ktorý ho oddeľuje od susedného objektu – fary, a s jednostrannou strechou. Pod celým objektom domu sa nachádza klenbová pivnica a prešovňa. V izbách sú trámové stropy a hlavný – priečny trám v prednej izbe má ozdobne vyrytý rok 1809.
Dom č. 153 na Alstrovej ulici
Bývalá kúria mariatálskych paulínov je pamiatkovo chránený objekt, ktorý v roku 1859 odkúpili pre evanjelickú faru. Neskôr vo dvore postavili miestnosti pre evanjelickú školu. V roku 1931 vo dvore postavili novú ľudovú evanjelickú nemeckú školu. Teraz tam sídli Základná umelecká škola v Rači.
Dom č. 158 na Alstrovej ulici
Objekt slúžil do roku 1937 ako obecný dom. Po zavedení povinnej školskej dochádzky sa pre nedostatok miesta v katolíckej škole pri kostole istý čas vyučovalo aj v obecnom dome. Hoci nemáme presnejšie údaje, je isté, že tu obecný úrad sídlil po prvej svetovej vojne, po roku 1918. Až do jeho zrušenia v ňom bola umiestnená aj obecná knižnica. Charakter stavby a jej rozloha svedčia o tom, že to bol kedysi zemiansky dom.
Dom č. 171 na Alstrovej ulici
Bývalá Zichyho kúria s rodovým erbom, teraz Inštitút školských bratov Jána de La Salle.
V roku 1855 budovu odkúpili pre účely cirkevnej školy. Od roku 1931 po postavení novej cirkevnej školy do roku 1935 bola v nej štátna meštianska škola. Tento dom sa využíval ako škola celých osemdesiat rokov, v jednej jeho časti je škola aj teraz.
V roku 1935 budovu dostali rádové sestry Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tu zriadili detskú opatrovňu „ÚVODU“. Zrušili ju v roku 1950 pri likvidácii kláštorov. Do roku 1991 slúžila ako štátna materská škola.
Vo dvore stála Katolícka budova, ktorá slúžila ako telocvičňa pre školu a pre všetku ostatnú spolkovú a kultúrnu činnosť v obci (akadémie, divadlá, zábavy a pod.). Na jej mieste stojí provizórny drevený objekt v Knižkovej doline (sídlo KDH), ktorý bol pôvodne postavený ako materská škola.
Od roku 1991 bol objekt daný do užívania školským bratom, ktorí v súčasnosti spravujú Základnú školu na Detvianskej ulici a Gymnázium na Čachtickej ulici.
Dom č. 249 na Alstrovej ulici „Račianska izba“ – Obecný dom
Už v 15. storočí na mieste terajšieho domu stála kaplnka, ktorá bola súčasťou Koloničovej kúrie. Gróf Siefgried Kolonič bol račišdorfským zemepánom v druhej polovice 16. storočia. Bol evanjelikom a za dvorného kazateľa si pozval Ondreja Reisa (1580 – 1606). Kaplnka sa tak stala prvým evanjelickým chrámom v Rači. Po smrti grófa Koloniča (1606) stratili račišdorfskí evanjelici svojho ochrancu.
Kúria striedala svojich majiteľov, ktorí ju dostávali ako odmenu za zásluhy a služby panovníkovi – kráľovi. V začiatkoch 17. storočia sa stal račišdorfským zemepánom gróf František Keglevič de Buzin. V počiatku 18. storočia to bol rod Erdődyovcov a podľa mena rodu sa zachoval aj názov „Erdődyovská kaplnka“.
V roku 1756 grófka Terézia Erdődyová, rodená Esterházyová, manželka grófa Juraja Erdődyho, sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku aj s dvoma vinicami, ktoré sa nachádzali za kaplnkou, katolíckej cirkvi a založila k nej i základinu. Vstup do kaplnky bol pôvodne zvnútra kúrie. Pre sprístupnenie z ulice bol vybudovaný priechod s podbránou. Kaplnka sa preto musela zmenšiť. Tento prechod bol potrebný aj z dôvodov prístupu do viníc, ktoré sa nazývali kaplinské. Farár Móric Alster dal pre kaplnku vyhotoviť sochu Panny Márie Pomocnice kresťanov, ale osadenia sochy sa už nedožil (+ 7. 10. 1894). Sochu vyhotovil Albín Jirátko pätikostolský sochár za 475 zlatých, bola posvätená 2. februára 1895. V roku 1935 kaplnku odpredali obci na stavbu nového obecného domu. Nový obecný dom bol postavený v rokoch 1936 – 1937.
Od roku 1937 objekt slúžil ako obecný dom a po roku 1945 ako národný výbor. Od svojho postavenia je v nezmenenom stave. V roku 1956 tu zriadili obvodnú pôrodnicu, ktorá slúžila ešte v šesťdesiatych rokoch. Potom tu umiestnili obvodné zdravotné stredisko a lekáreň. Neskôr tu sídlila Verejná bezpečnosť a polícia.
V roku 1998 bola zrekonštruovaná ľavá časť prízemia budovy. Miestny úrad v Rači v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a Račianskym vinohradníckym spolkom zriadili pri príležitosti oberačkových slávností v zrekonštruovanej časti novú Račiansku izbu. V rekonštruovanej časti objektu sídli Miestny odbor Matice slovenskej a Račiansky vinohradnícky spolok. V suteréne bola zrekonštruovaná pivnica, ktorá bola otvorená v rámci „Dňa otvorených pivníc malokarpatskej vinnej cesty“ – 17. 11. 2001. Ostatná časť objektu čaká na rekonštrukciu a určenie účelu jej využitia.
Na ďalšie dobudovanie Račianskej izby poskytol Miestny úrad Rača v roku 2000 prvé finančné prostriedky. Izba má dve samostatné expozície: etnografickú – kde sa nachádzajú viaceré vzácne exponáty, ako napr. staré dokumenty, kroje, ornát od Márie Terézie z roku 1767, spolkové zástavy z rokov 1920, 1925, 1934 a i.; časť vinohradnícku, – ktorá sústreďuje zachované exponáty z račianskeho vinohradníctva.
Kúria na Námestí hrdinov č. 1 a č. 2
Je to rozsiahla kúria, ktorá zaberá celú severnú časť Námestia hrdinov. V zápisoch sa spomína už v 15. storočí. Jej majitelia sa veľmi často menili, dostávali ju spolu s pozemkami od kráľa za zásluhy a verné služby kráľovi. Kúria bola veľakrát prestavovaná a jej posledná podoba pochádza z 2. polovice 18. storočia. Súčasťou kúrie bola aj kaplnka, ktorá stála na mieste dnešného Obecného domu.
Niektoré údaje o jej majiteľoch:
- V roku 1465 vydal kráľ Matyáš listinu pre grófa Sigmunda (grófa Svätého Jura a Pezinka) týkajúcu sa kúrii v Račišči, Churle a Uzure.
- V roku 1544 vydal kráľ Ferdinand povolenie na predaj statkov v Račišči potomkom Ignáca Farkaša de Besse.
- V roku 1560 vydal kráľ Ferdinand novú donáciu v prospech Michala, syna Ignáca Farkaša Besánskeho.
Ako ďalej vyplýva z historických listín zo 16. storočia, viedli Farkašovci časté spory. V desiatej listine je rozkaz kráľa Rudolfa, aby majetok Františka Farkaša po jeho smrti pripadol kráľovskému „fiskusovi“.
V 2. polovici 16. storočia kráľ Maximilián I. (1564 – 1576), ktorý podporoval evanjelikov a mnohých obdaroval vysokými úradmi, si za svojho poradcu vyvolil grófa Siegfrieda Kolonicha (Koloniča), rytiera zlatej ostrohy a daroval mu majetky v Rači. Gróf Kolonič bol prísny evanjelik. Zomrel ako 70-ročný po uzavretom viedenskom mieri v roku 1606. Počas jeho života slúžila kaplnka v kúrii ako prvý evanjelický kostol v Rači.
V začiatkoch 17. storočia sa stal pánom Račišdorfu gróf František Keglevič de Buzin, ktorý 14. júna 1629 vrátil farský kostol katolíkom. Erb – rodový znak Keglevičovcov sa dostal aj do obecnej pečate.
V 18. storočí sú už pánmi kúrie grófi rodu Erdődyovcov. V zápisoch sa uvádza, že grófka Terézia Erdődyová, rodená Esterházy, manželka grófa Juraja Erdődyho, sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku aj s dvoma vinicami roku 1756 rímsko-katolíckej cirkvi a založila k nej aj základinu.
Po prvej svetovej vojne (1918) bola v objekte kúrie zriadená štátna ľudová Masarykova škola, ktorá tam bola až do roku 1934, do postavenia novej školy na Čachtickej ulici, kde je dnes Gymnázium školských bratov.
V novorekonštruovanej časti objektu kúrie sídli Heineken Slovensko a. s., a v druhej časti, ktorá je majetkom obce, sídli Bytofond Rača a matrika.
Hostinec „U troch zajacov“ na Námestí hrdinov č. 3
Pôvodne to bol obecný hostinec, ktorý pred prvou svetovou vojnou mal v prenájme František Krížik. Neskôr hostinec odkúpili od obce. Terajšími vlastníkmi hostinca je rodina Meszárošová. V tomto hostinci mal svoje patronátne sídlo aj Dobrovoľný hasičský zbor až do vybudovania vlastného objektu v roku 1939. Hostinec mal okrem jednotlivých spoločenských miestností aj pomerne veľkú sálu, kde sa konali tradičné bály, a v roku 1939 v nej zriadili račianske kino HG (Hlinkovej gardy), ktoré v roku 1941 premiestnili do novopostaveného kultúrneho domu; teraz je to kino Nádej.
Dom č. 7 na ulici Pri vinohradoch
Bývalý vodný mlyn stojí pri potoku, ktorý tečie od Kopaníc. Ako vodný mlyn bol v prevádzke ešte po prvej svetovej vojne v roku 1918. Počas prvej svetovej vojny zriadili v mlyne opatrovňu detí – „ÚVODU“. Keď prestal slúžiť svojmu účelu ako mlyn, prebudovali ho na rodinný dom.
Z druhej strany potoka dodnes stojí dom (biely dom na ulici Pri vinohradoch č. 11.), v ktorom sídlil račištorfský židovský rabín a šachter v jednej osobe.
Dom č. 23 na ulici Pri vinohradoch
Predtým tu stál revírnický dom, teda dom správcu panských lesov. Po postavení nového objektu horárne Pekná cesta ho predali a na jeho mieste postavili terajší dom. V novom objekte zriadili predajňu Potravného družstva v Rači, ako aj žandársku stanicu. V bývalom objekte revírnického domu pod bránou bol pri procesiách Božieho tela jeden zo štyroch oltárov. Od roku 1928 sa tam používal oltár, ktorý vyhotovil račiansky rodák a ľudový umelec Karol Kučera. Po postavení nového objektu túto tradíciu zachovali jeho majitelia až do roku 1970, keď bola procesia naposledy. Pôvodný oltár je ako exponát v Račianskej izbe.
V bývalej predajni Potravného družstva je teraz predajňa vinohradníckych a záhradkárskych potrieb.
V priestoroch, kde sa nachádza predajňa potravín „Jedľa“ a parkovisko, stál na ulici Pri vinohradoch židovský dom s modlitebňou.
Dom č. 75
Pamiatkovo chránený objekt, jeho pôvod nie je známy. Podľa štýlu stavby však existujú oprávnené domnienky, že ju mohol navrhnúť architekt Dušan Jurkovič. Patrila reholi Milosrdných bratov v Bratislave a za prvej Československej republiky v nej sídlila četnícka stanica. Dnes to je rodinný dom. V starých zápisoch sa spomína kúria Milosrdných bratov, ktorá stála v uličnej čiare už v 17. storočí. Dnes je tam postavený nový rodinný dom v záhradke.
Dom č. 77
Nachádza sa za sochou sv. Floriána a je to jeden z najstarších a najzachovalejších domov, ktorý nezasiahol žiaden z požiarov. Dvor domu je jedným z najpočetnejšie obývaných v Rači. V roku 1945 bývalo v tomto dvore 13 rodín s celkovým počtom 75 obyvateľov. Objekt nie je zapísaný v zozname pamiatkovo chránených objektov.
Dom č. 181
Podľa dokladov pred prvou svetovou vojnou tu bol „Hostinec u maďarskej kráľovskej koruny“, ktorý v tom čase prevádzkoval Karol Würfl. Ďalej ho už poznáme ako „Končekov hostinec“, kde sa poriadali zábavy a tradičné bály; kedže mal javisko, hrávali tu ochotnícke divadelné predstavenia. Neskôr v tomto objekte zriadili obchod s rozličným tovarom, zelovoc, dnes je to rodinný dom.
Kaplnka sv. Anny
Kaplnka vznikla v súvislosti s budovaním nového cintorína v týchto častiach chotára. Rok jej postavenia nepoznáme. Predpokladá sa však, že pochádza z druhej polovice 17. storočia. Z vykopávok je dokázané, že tu bol krátky čas cintorín. Je pravdepodobné, že to bolo v dobe, keď bola obec rozdelená na dve časti a mala aj dvoch richtárov. Pôvodnú cintorínsku kaplnku po zrušení cintorína zasvätili k úcte sv. Anny.
Jediný písomný údaj vo farskej kronike uvádza, že pri tejto kaplnke bolo vykonané zasvätenie farnosti Božskému Srdcu Ježišovmu.
V minulosti ku kaplnke chodievali veriaci v procesii na sviatok Božieho tela, keď tu bol jeden zo štyroch oltárov. Posledná procesia na sviatok Božieho tela sa konala v rokoch 1969 – 1970.
V roku 1994 kaplnku zrenovovali na náklady Miestneho úradu Rača. Zachovali sa veľmi pekné kované dvojkrídlové dvere a vo vnútri socha sv. Anny s Pannou Máriou ako dievčatkom.
Na mieste bývalého cintorína nad kaplnkou vznikla štvrť nazývaná Prešovňa, teraz Lisovňa. Názov je odvodený od toho, že tu bol lis na hrozno. Mešťania si odvážali domov už len mušt. Úrody z vinohradov sa merali na okovy vylisovaného muštu, od čoho sa platili aj poplatky.
Kino NÁDEJ
Katolícky kultúrny dom A. Hlinku z r. 1941,
do r. 1939 Sprinzlov dom
na Detvianskej ulici č. 1
Priestor terajšieho PPD – Poľnohospodárskeho podielnického družstva Rača, kina a kultúrneho domu Račan do roku 1939 patril veľkostatkárovi Sprinzlovi, ktorý tu mal svoje reprezentačné sídlo.
19. marca 1939 bolo založené Družstvo s.r.o. pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu a bola zvolená správa Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku v Račištorfe. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer, Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.
Od Sprinzla odkúpili budovu aj s príslušenstvom za 170 000 Ks. Boli vydané úpisy vo výške 86 800 Ks, zaplatené úpisy predstavovali 90 000 Ks, obecný výbor, dary a pod. 10 000 Ks, Slovenská krajina dala podporu 30 000 Ks.
Pred stavbou nového kultúrneho domu bolo potrebné vykonať veľké stavebné úpravy, čo sa dá posúdiť už len podľa starých fotografií. Výškový rozdiel terénov medzi chodníkom, tzv. „Hrádzou“, a cestou „Výhon“ teraz Detvianskou ulicou, bol viac ako tri metre. Bolo treba urobiť reguláciu a zakrytie potokov pod cestu a znivelovať veľký výškový rozdiel. Napriek náročným prácam a vtedajšej technike sa stavba novej ulice a kultúrneho domu realizovala tak rýchlo, že 14. septembra 1941 budovu posvätili a odovzdali verejnosti.
V novo nainštalovanom kine pre verejnosť a pozvaných hostí boli premietnuté filmy Jánošík a Trvalé svetlá. Nový kultúrny dom mal javisko s orchestriskom, ktoré bolo v tom období jedno z najmodernejších pre ochotnícke divadlo. Ako prvé divadelné predstavenie na tomto javisku uviedli hru Marína Havranová. Sála mala v tom čase 600 miest na sedenie a bola riešená ako viacúčelová; konali sa v nej aj tradičné plesy. V ostatnej časti pôvodného objektu bola reštaurácia a kaviareň so záhradou na posedenie.
Niku na objekte bývalého katolíckeho kultúrneho domu, teraz už len kina Nádej, pripravili na umiestnenie sochy Andreja Hlinku.
Na budove sa nachádzajú dve pamätné tabule:
1. Vlastimilovi Ružičkovi 1925 – 1985, zaslúžilému majstrovi športu, víťazovi dvanástich etáp Pretekov mieru venuje mesto Bratislava pri príležitosti 41. výročia Pretekov mieru P-B-W.
Vlasto Ružička bol račianskym obyvateľom od svojich trinástich rokov.
2. Na tomto mieste stál dom, v ktorom sídlil v meruôsmych rokoch štáb Slovenského Dobrovoľníckeho Zboru Hurbanovcov. Za prítomnosti Ľudevíta Štúra slávnostnej prísahy sa zúčastnilo aj 100 račianskych dobrovo ľníkov.
NADÁCIA KORENE MÚ RAČA 1998
Pred budovou kina v parčíku je umiestnená busta Samuela Jurkoviča, zakladateľa ľudových potravných družstiev na Slovensku. V Rači bolo Potravné družstvo založené 5. novembra 1928.
Zo stredu námestia bola premiestnená do parčíka aj pamätná tabuľa vojakov ČA, ktorí padli 2.- 4. apríla 1945 v Rači.
Družstevný dom RD Račan
Stojí na pozemku patriacemu k bývalému katolíckemu kultúrnemu domu a postavili ho ako združenú investíciu obce, vtedy Miestneho národného výboru Rača, a Jednotného roľníckeho družstva Rača. Do prevádzky ho dali v roku 1978. Dnes v ňom sídli pobočka banky VÚB, kultúrne stredisko Račan pri MÚ Rača a prevádzková časť PPD Rača.
Kultúrne stredisko Račan je jediné zariadenie mestskej časti Bratislava-Rača, kde sa môžu konať väčšie podujatia; ako zábavy, výstavy, kultúrne podujatia, zasadnutia mestského zastupiteľstva a verejné zhromaždenia občanov.
V rámci oberačkových slávností bola až do vzniku stálej „Račianskej izby“ pri výstavách poriadaných ako sprievodné akcie vinobrania v KS Račan vždy aj expozícia račianskych krojov, vinohradníckeho náradia a pod., ktorú od roku 1995 pravidelne zabezpečoval miestny odbor Matice slovenskej v Rači.
Dom č. 7
Pamiatkovo chránený dom postavený začiatkom 20. storočia. Do roku 1956 v tomto dome sídlila aj račianska pošta.
Dom č. 11
Kúria postavená v 2. polovici 18. storočia, neskôr prestavovaná. Pamiatkovo chránený objekt. Bol to veľmi navštevovaný hostinec pred prvou svetovou vojnou aj v 30-tych rokoch minulého storočia. K hostincu patrila pomerne veľká záhrada a vo dvore samostatný objekt „sála“. Okrem zábav sa tu konali bábkové divadelné predstavenia známych bábkarov Stražanovcov, ktorých bábky mali výšku až 80 cm. Hostinec mal výhodnú polohu, lebo vtedy sa nachádzal na račianskom „korze“. Teraz objekt slúži ako rodinný dom.
Dom č. 15
V dávnejšej minulosti to bol vodný mlyn a elektráreň; ako sa uvádza v niektorých záznamoch. Dokladom toho bol ešte v roku 1939 existujúci vodný kanál, ktorý slúžil ako náhon na mlyn. V tridsiatych rokoch minulého storočia už bol dom prestavaný a v šesťdesiatych rokoch slúžil ako jediná račianska lekáreň.
Hasičský dom
Dobrovoľný hasičský zbor v Račišdorfe bol založený v roku 1882. Mal ručnú striekačku, ťahanú koňmi, mnohokrát však aj samotnými hasičmi, keď neboli naporúdzi kone. Hasičský dom postavili v roku 1939 za 179 248,40 Ks ako „Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Pôvodne mali v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov, obec naň dostala subvenciu 10 000 Ks.
Prvú motorovú striekačku dostal hasičský zbor v Račištorfe 26. apríla 1942; stála 73 000Ks. Dobrovoľný hasičský zbor v Rači bol zrušený a objekt využíva Spolok vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika v Rači. Nachádza sa tam pamätná izba Spolku vyslúžilých vojakov s celoslovenskou pôsobnosťou.
Dom č. 25
Pamiatkovo chránený dom, v ktorom po rekonštrukcii a prístavbe sídli pobočka Slovenskej sporiteľne v Rači.
Nová Pošta
Budovu novej pošty v Rači postavili a dali do prevádzky v roku 1956. V roku 1997 ju prestavali a priestorovo rozšírili.
Hostinec „PEKLO“
Pôvodne na tomto mieste stál zájazdový hostinec a stajne pre kone. Prepriahali sa tu kone ťahajúce vlak, ktorého premávka sa začala v roku 1840 na trati Bratislava – Trnava dvakrát denne. Pôvodný názov hostinca bol „U zeleného stromu“. Až neskôr hostinec premenovali na „PEKLO“, o čom kolujú rôzne legendy. Niektoré legendy priblížil Račiansky mesačník, ročník VII., november – december 1998:
Podľa tejto legendy sa pôvodne hostinec volal „U zeleného stromu“ a slúžil ako ubytovací hostinec pre pocestných i furmanov, ktorí vozili tovar na predaj do vtedajšej Bratislavy. Vraj sa stávalo, že sa tu stratili – zmizli ľudia, kone i povozy bez stopy, ako keby sa prepadli do pekla.
V ďalšej legende sa tvrdí, že hostinský mal veľmi pyšnú dcéru, s ktorou nechcel nik tancovať. Až sa vraj ráz prihodilo, keď ju nik nechcel vziať do tanca, že vyriekla:
„Pôjdem hoc aj s čertom tancovať!“ Na čo prišiel pán s kopýtkami, a tak s ňou tancoval, až ju vraj vzal do pekla. Obaja sa prepadli – stratili bez stopy. A od toho času dostal hostinec pomenovanie PEKLO.
Materiály z e-knihy
RAČA Z dejín a pamiatok obce
RAČA Z dejín a pamiatok obce
0 komentárov:
Zverejnenie komentára