RAČA Z dejín a pamiatok obce
1. VZNIK OBCE A JEJ NÁZVU
2. VÝVOJ OBCE
3. KOSTOLY
4. SOCHY
5. KRÍŽE
6. POMNÍKY V OBCI
7. POMNÍKY NA CINTORÍNE
8. BUDOVY
9. STUDNE
10. HISTÓRIA ŠKÔL
11. OSOBNOSTI NA FARE
HISTORICKÉ A PAMIATKOVÉ OBJEKTY V RAČI
Katolícky farský kostol
sv. Filipa a Jakuba
na Alstrovej ulici
Katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici
Kostol vznikol postupnou prestavbou. Najskôr ako kaplnka na cintoríne. V záznamoch z roku 1335 sa spomína „sacerdos“ (kňaz) a z roku 1342 „plebanus“ (farár). Kostol teda v osade či obci bol už v prvej polovici 14. storočia, aj keď prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1390.
V roku 1508 bol kostol podľa záznamov zasvätený k úcte Všetkých svätých. Kanonická vizitácia v roku 1561 vykonaná z príkazu arcibiskupa Mikuláša Oláha konštatuje, že vtedajší farár Šebastián udržuje kostol a cintorín v dobrom stave. O staršom pôvode kostola svedčí i to, že veža sa v iných záznamoch uvádza už v roku 1306.
Za reformácie bol kostol zabratý evanjelikmi, ktorí ho mali v držbe takmer 50 rokov. Presný dátum zabratia nie je známy, medzi prvými duchovnými sa od roku 1580 uvádza reverend Ondrej Reis.
Navrátenie kostola katolíkom sa uskutočnilo až v roku 1629.
Zápis vo farskej kronike o navrátení kostola katolíkom v roku 1629
Kostol bol opravovaný a zasvätili ho sv. Leonardovi; podľa inej verzie Panne Márii. Prvým katolíckym kňazom po navrátení kostola bol Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave, pôvodom Slovák. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť. – Príloha č. 3.
V záznamoch sa uvádza, že sporné otázky týkajúce sa kostola medzi evanjelikmi a katolíkmi sa vyriešili až v roku 1637, keď zemepán František Keglevič de Buzin dal z obce vyhnať evanjelického kazateľa Rudolfa Műllera.
Na základe kanonickej vizitácie, uskutočnenej v roku 1754, sa dozvedáme, že v kostole bola zriadená krypta. Z doteraz dostupných záznamov nie je známe, kto bol v nej pochovaný.
V roku 1762 sa za pôsobenia farára Jána Rexu uskutočnila obnova kostola, oprava sanktuária a bol zadovážený nový hlavný oltár. Dôvodom opravy bola podľa ústneho podania udalosť, pri ktorej sa z veľkého zvona na veži kostola odtrhlo srdce, prerazilo strop sanktuária a poškodilo hlavný oltár. Odvtedy je na klenbe stropu sanktuária v mieste prierazu vo veži vymurovaný znak kríža.
Zasvätenie kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi sa uskutočnilo 1. mája 1844 na sviatok sv. Filipa a Jakuba, za pôsobenia farára Adama Hájeka (1814 – 1857), keď bol kostol konsekrovaný a dostal aj nový hlavný oltár.
Podľa nového liturgického kalendára sviatok patrónov kostola, a teda aj hody v Rači, sa slávia 3. mája (na prvú nedeľu po tomto sviatku).
V roku 1875 bol do kostola zakúpený v Čechách luster, na ktorý venovala 150 zlatých barónka Vilma Néveryová. Pani barónka darovala farnosti v roku 1877 aj nový omšový misál (vydanie z roku 1874) s osobným venovaním farárovi Móricovi Alsterovi.
Kresba z roku 1835 - farský kostol pred prestavbou
Farár Móric Alster (1862 – 1894) už od svojho príchodu do Rače zamýšľal zväčšiť kostol, ktorý kapacitne nepostačoval, čo konštatovali i vizitácie. Jeho zámer sa mu podarilo uskutočniť až v roku 1888, keď bol kostol zväčšený a prestavaný do terajšej podoby. Kostolnú loď predĺžili o 8 m a zvýšili o 1 m. Celú prestavbu a obnovu uskutočnili za jeden rok. Kostol je dlhý 26 m, široký 9 m, sanktuárium má dĺžku 9 m, výška lode po klenbu je 10,5 m a hlavný vstup – nazývaný žobračina – zmenšili. Nový chór bol postavený z dreva.
Postup prác pri prestavbe kostola:
6. augusta 1888 začali rúcať zadný múr kostola a už 24. novembra 1888 bola prístavba stavebne ukončená a zastrešená. Po zime 28. januára 1889 prišli murári pokračovať v práci. 9. mája 1889 odišiel zo stavby posledný murár a kostol bol stavebne ukončený.
V auguste 1889 dokončili všetky maliarske práce a do kostola dali 32 nových lavíc.
3. novembra 1889 kostol posvätil trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.
Farský kostol a fara v roku 1890 (po prestavbe kostola)
V roku 1896 boli v sanktuáriu osadené vitrážne okná. V tom istom roku sa v Poznani zo zbierok veriacich zakúpila do kostola aj polychrómovaná Krížová cesta.
Za pôsobenia farára Štefana Bezáka (1896 – 1908) nahradili v roku 1901 hlavný oltár novým, 6 m vysokým oltárom novogotického tvaru. V priezore oltára, v strede sa nachádzalo vitrážne okno patrónov kostola sv. Filipa a Jakuba a v bočných výklenkoch oltára boli umiestnené sochy sv. Izidora – patróna roľníkov a sv. Urbana – patróna vinohradníkov.
Hlavný oltár z roku 1901
V roku 1908 bol zakúpený a posvätený bočný oltár Božského Srdca Ježišovho, v ktorého spodnej časti je Boží hrob.
Oltár z roku 1901 nahradili v roku 1949 terajším oltárom z kararského mramoru.
V roku 1965 sa odkanalizovalo okolie kostola a nádvoria pred kostolom. Nádvorie bolo parkovo upravené a vydláždené. V ďalšom roku bolo do kostola zakúpené a nainštalované prvé rozhlasové zariadenie.
Interiér farského kostola sv. Filipa a Jakuba, rok 1970
V rokoch 1970 – 1971 sa realizovala oprava exteriéru a interiéru kostola (nová strešná krytina, nové elektroinštalačné rozvody a osvetlenie, rozhlas, omietky a maľovka).
Interiér kostola a sanktuárium boli upravené podľa II. vatikánskeho koncilu, ktorý zmenil pôvodné chápanie oltára na „oltár tvárou k ľudu“ a dokončila sa i úprava kostolného nádvoria.
V novembri 1989 bolo drevené pódium v priestore sanktuária vymenené. Bol upravený obetný stôl, sedadlá – sédes a nad obetný stôl bol umiestnený veľký drevený kríž (dovezený v roku 1950 od Uršulínok). Následne boli reštaurované bočné barokové oltáre z roku 1712, ktoré sú pamiatkovo chránené, a bolo nainštalované zabezpečovacie zariadenie kostola. Do lavíc sa zaviedlo elektrické vykurovanie.
V roku 1998 bola prečistená a sprevádzkovaná celá odvodňovacia sústava okolo kostola a fary. Boli upravené aj strešné zvody a kostol bol zateplený novým dvojitým zasklením okien, vrátane vitrážnych okien v sanktuáriu.
Sv. Izidor - patrón roľníkov, socha z oltára, rok 1901
Sv. Urban - patrón vinohradníkov, socha z oltára, rok 1901
Architektúra, výzdoba a úpravy
Pôvodný kostol bol postavený v gotickom slohu, čomu nasvedčuje sanktuárium i okná na veži. Neskôr pre nedostatok miesta kostol prestavali.
Sanktuárium je zaklenuté gotickou rebrovou krížovou klenbou so svorníkmi a medziklenbovými rebrami. Rebrá dosadajú do steny podseknutím bez konzol. Kamenný hladký ostroluký víťazný oblúk delí sanktuárium od lode, ktorá je zaklenutá štyrmi poľami krížovej klenby, dosadajúcej do rímsových hlavíc vstavaných pilierov.
Hlavný oltár je z kararského mramoru a pochádza z roku 1949. Oltár mal byť pôvodne umiestnený u sestier Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, čomu však zabránila vtedajšia politická situácia. Na stenách po boku oltára sa nachádzajú sochy z oltára z roku 1901.
Za hlavným oltárom sa nachádza päť farebných vitrážnych okien asi z roku 1896.
Vitrážne okná nachádzajúce sa za hlavným oltárom
Sv. Karol Boromejský, venovala rodina K. Würfla
Sv. Štefan kráľ. obraz venoval farár Štefan Bezák (1895 - 1908)
Patróni farského kostola, apoštoli sv. Filip a Jakub
Sv. Terezka, obraz venovala rodina Terézie Zechmeistrovej
Sv. rodina, obraz venovali račišdorfskí farníci
Nad víťazným oblúkom je veľký nástenný obraz „Sv. Cyril a Metod kážu ľudu“, ktorý v auguste roku 1932 namaľoval Augustín Bárta a v roku 1954 ho zreštaurovali.
V roku 1954 sa uskutočnila významná obnova kostola. Kostol bol vymaľovaný, obnovené boli všetky oltáre a na strope bolo namaľovaných osem nástenných obrazov s výjavmi zo života Pána Ježiša. Obrazy financovali jednotlivé račianske rodiny.
Pri víťaznom oblúku sa nachádzajú dva bočné dvoj - etážové barokové oltáre z roku 1712. Na ľavej strane je neskorobarokový oltár s prvkami klasicizmu, oltár Panny Márie s veľkým obrazom Imaculaty. Po stranách sú sochy sv. Heleny (svätica s krížom) a sv. Floriána. Nadstavec zdobí menší oválny obraz Najsvätejšej Trojice a po stranách sú plastiky sv. Apolónie a sv. Agáty. Na vrchole oltára je socha sv. Michala archanjela s váhami.
Bočný oltár Panny Márie zo začiatku 18. storočia (vľavo) a bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z roku 1712
Na pravej strane stojí barokový oltár so sochou sv. Jána Nepomuckého od G. K. Dirschbergera zo 16. mája 1712. Socha pochádza ešte spred jeho svätorečenia, ktoré sa uskutočnilo až v roku 1729, v pozadí za sochou je maľba historického mesta. Oltár má točené stĺpy s korintskými hlavicami. Po stranách sú sochy sv. Augustína a sv. Karola Boromejského. V strednej časti oltára sa nachádza veľký erb rodu Pálffyovcov. V strede nadstavca je obraz sv. Júlie a po stranách sú sochy sv. Júlie a sv. Anny. Na vrchole oltára spočíva plastika Madony.
Neskorobaroková krstiteľnica pochádza z prvej polovice 18. storočia. Je kamenná, kalichového typu s mušľovou a rokajovou ornamentikou. Na vrchnáku je súsošie sv. Jána Krstiteľa a Krista.
Krstiteľnica z polovice 18. storočia
Pred sanktuáriom na začiatku kostolnej lode sa nachádza krypta – hrobka Pálffyovcov, uzatvorená kameňom s rodovým erbom. V zápisoch farskej kroniky sa uvádza, že posledný pochovaný v krypte kostola bol farár Karol Kadecký v roku 1858.
Baroková kazateľnica je z prvej štvrtiny 18. storočia, má polygonálne, stĺpikmi členené rečnište s obrazmi štyroch evanjelistov. Na vrchu je rímsový baldachýn s vázami a Mojžišovými tabuľami Desatora.
Kazateľnica s desatorom a s obrazmi evanjelistov
Na ľavej strane kostola sa nachádza neogotický bočný oltár Božského Srdca Ježišovho z roku 1908, v ktorého spodnej časti je Boží hrob.
Bočný oltár Božského Srdca z roku 1908 s Božím hrobom
Lurdská jaskyňa v zadnej časti lode pochádza z konca 19. storočia.
Lurdská Panna Mária z 19. storočia, Krížová cesta, sv. Jozef, kráľovský epitaf
Epitafné dosky nesú kráľovský erb a informujú o prestavbe kostola v r. 1888.
Kráľovský erb na epitafnej doske z roku 1797
Na ľavej strane kostola sa nachádza aj mramorová tabuľa – epitaf s erbom a latinským textom, ktorého preklad uvádzame:
„Najvznešenejšia pani Mária, Jozefína, Eva, Františka, Pavlína, bavorská grófka z Hohenfelsu (*1721), dcéra bavorského kurfista Karola VII. (kráľa Čiech 1741 – 1745), roku 1747 vdova po Emanuelovi Františkovi Jozefovi, bavorskom grófovi, španielskom šľachticovi, podporovateľovi rádu sv. Gregora Veľkého, zástupcu veliteľa vojska a osobitného legáta cisárskeho majestátu. Znášala kruté telesné bolesti, v Božej bázni ochotne trpela, v čase francúzskej revolúcie sem vyhnaná a v máji 1797 tu dokončila svoj pozemský život. Na tomto svete žila skromne a spravodlivo. Tu odpočíva v očakávaní blaženej nádeje a príchodu mocného Božského Spasiteľa, vykonávateľka dobrých skutkov a najväčšieho milosrdenstva voči chudobným. Nech odpočíva v pokoji.“
Z toho vyplýva, že je pochovaná v krypte nášho kostola.
Sochy nachádzajúce sa na pilieroch pravej strany lode kostola: sv. Terezka a sv. Anton – boli pôvodne na bočných stenách v priestore sanktuária a pochádzajú zo súboru oltára z roku 1901.
Socha sv. Jozefa na pilieri ľavej strany lode je asi z roku 1930 a daroval ju Dr. Bathány, o ktorom sa vo Farskom vestníku č. 5. z roku 1931 píše ako o maďarskom kniežati, očnom chirurgovi s vlastnou nemocnicou v Kittsee. „Bol veľkým ctiteľom sv. Jozefa a keď prišiel do kostola, kde nemali jeho sochu, tak sa postaral, aby ju mali. Za svoje chirurgické práce, keď sa ho pýtali na honorár, opýtal sa – Ste veriaci? Ak áno, potom sa pomodlite jeden Otčenáš!“ Jeho pacientmi boli aj občania z Rače.
Kostol mal pôvodne drevený chór, na ktorý sa vystupovalo cez ľavý pilier pri bočnom oltári Božského Srdca. V roku 1817 ho nahradili murovaným a rozšírili o 7 stôp t. j. o 2,2 m, čo dokumentuje aj mramorová tabuľa osadená na severnom portále lode kostola za prístavbou sakristie. Preklad latinského textu znie:
„Zbožný, slobodný, vznešený I. P. s bezprostrednou pomocou
Erdődyovcov a ľudu tu postavil nový chór. Starý,
drevený, vekom poškodený chór nahradili a zväčšili.“
Mramorová tabuľa o prestavbe kostola v roku 1888, osadená v zadnej časti lode kostola pod chórom
V roku 1840 bola uzatvorená zmluva na dodávku organa, ktorý v roku 1841 dodal Ján Fazekaš z Bratislavy. Nový organ stál 1500 zlatých. Polovicu finančných prostriedkov dala obec a druhú polovicu darovali veriaci. V pilieri sa nachádzajú zamurované drevené schody, ktorými sa vystupovalo na chór. Prestavba dreveného chóru z roku 1888 na súčasný železobetónový sa uskutočnila v roku 1952, keď bola urobená aj generálna oprava organu.
Dokument o zadovážení organu z roku 1840
Organ z roku 1841
Hlavný vchod do farského kostola - "žobračina"
Socha sv. Jána Nepomuckého pri kostole
Svetlejšie kostolné lavice vyhotovil v rokoch 1948-1949 miestny stolár. Plný počet lavíc nemohol dohotoviť z dôvodov znárodnenia dielne. Tmavé lavice (čierne) boli privezené do kostola v období likvidácie kláštorov (v októbri 1950) zo zrušenej kaplnky kláštora uršulínok z Bratislavy.
Betlehem, ktorý krášli farský kostol v čase Vianoc, zakúpili v roku 1949 v Kutnej Hore. Pôvodné drevené figúrky boli vysoké 30 cm.
Pri prestavbe kostola v roku 1888 upravili a zmenšili i hlavný vchod do kostola, nazývaný „žobračina“. Na lavičkách pri hlavnom vchode podľa tradície sedávali žobráčky. Za almužny, ktoré dostávali od farníkov, sa odmieňali tým, že sa starali o upratovanie kostola.
Severne situovaná pôvodná sakristia bola v roku 1942 prestavaná a zväčšená. Má rovné stropy a vedie do nej kamenný obdĺžnikový portál s pásovým profilom.
Pred kostolom sa v blízkosti hlavného vchodu nachádza socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá pôvodne stála – asi od roku 1730 – na námestí (dnes Nám. hrdinov). V roku 1953 ju museli z námestia odstrániť, a preto ju v záujme jej záchrany premiestnili k farskému kostolu.
Z priestranstva pred kostolom v roku 1969 odstránili tzv. rechtorský dom, z ktorého už zostali len ruiny. V roku 1826 bol postavený ako škola-jednotriedka a byt učiteľa – organistu (rechtora), kostolníka a zvonára v jednej osobe.
Veža kostola
Je stavebnou zvláštnosťou. Má gotický pôvod a stojí nad sanktuáriom iba na dvoch bočných múroch hrubých až 1,5 m. Podľa písomných záznamov pochádza z roku 1306. Jej pôdorys má tvar obdĺžnika s rozmermi 9 x 7 m. Kedže pôvod veže sa podľa písomných údajov datuje do obdobia siahujúceho vyše 80 rokov pred vznik kostola, možno sa i podľa stavebných charakteristík domnievať, že veža slúžila aj iným účelom, napr. obranným a pod. O jej gotickom pôvode svedčia vežové okná. Bez krížov dosahuje výšku 33 m. V roku 1855 boli na vežu osadené vežové hodiny. Pri generálnej oprave a výmene krytiny v roku 1970 boli opravené aj kríže na jej vrchole. V septembri 1991 sa začalo s demontážou škridlovej krytiny veže a pokryli ju medenými šablónami. Vo výmene krytiny sa potom pokračovala na celej streche kostola.
Veľké a malé gotické okno na veži farského kostola
Zvony
Údaje o pôvode a podobe prvých zvonov sa nezachovali.
V roku 1732 zhoreli počas požiaru fary všetky dokumenty. Vo farskej kronike písanej po požiari sa uvádza: ... „že veľký zvon pukol a bolo ho treba preliať. Táto udalosť sa stala v roku 1863.“ Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a vyhotoviť naň reliéf sv. Cyrila a Metoda s nápisom, že sa tak stalo na 1000-ročnú pamiatku príchodu týchto svätcov k nám. Nový zvon posvätili 19. novembra 1863. Vážil 12 centov a 84 kilogramov. V roku 1875 pukol i stredný zvon, museli ho preliať, presnejšie údaje sa však o tom nezachovali.
V roku 1916 padli dva zvony za obeť prvej svetovej vojne. Podľa zápisnice o preberaní jeden vážil 702 kg a druhý 437 kg. Ostal len malý zvon, ktorý sa nachádza vo veži kostola na cintoríne.
Terajšie dva zvony na veži kostola pochádzajú z roku 1923. Veľký zvon má v hornej časti nápis: „Patrónka Slovenska Oroduj za nás.“ V strede je reliéf Sedembolestnej Panny Márie, v dolnej časti je nápis: „FUSIT ME RICH. HEROLD SUB PAROCHO ADALBERTO RUDROFF 1923“ („Ulial ma Rich. Herold za pôsobenie farára Vojtecha Rudroffa 1923“). Druhý, menší zvon má hore nápis: „Dedičstvo Otcov Zachovaj nám Pane“ a v strede reliéf sv. Cyrila a Metoda. V dolnej časti je nápis ako na veľkom zvone. Zvony odlial Richard Herold v Chomutove. Vo Farskom vestníku č. 2. z roku 1928 sa píše, že zbierky na zvony za posledných desať rokov činili 47 058 Kč.
Zvon z roku 1923
Reliéf na veľkom zvone
Prvá elektrifikácia zvonov sa urobila pred rokom 1980. Novšia elektrifikácia s automatickým ovládaním zvonov sa realizovala v roku 1992.
Fara
Budova pochádza podľa písomných záznamov z roku 1342 a podľa toho je takmer o 50 rokov staršia ako kostol. Aj tento údaj dokazuje, že kostol tu musel stáť už dávnejšie, i keď písomné doklady nemáme. Podľa inej verzie mohlo ísť aj o zemianske sídlo, ktoré neskôr začalo slúžiť ako fara.
Farská budova na Alstrovej ulici po renovácii v roku 1999
V máji roku 1732 Raču postihol ukrutný požiar. Vtedajší farár Juraj Pruker ho opísal na prvej strane v matrike narodených a tento opis nachádzame aj vo Farskom vestníku č. 1 z roku 1928:
„Kniha pokrstených započatá v roku spásy 1732, v ktorom sa strhol ukrutný, záhadný, navždy nezapomenuteľný oheň, ktorý nastal v tomto roku 30. mája, ktorý deň bola vigilia pred Turícami, odpoludnia o pol 4. hod., v ktorom čase dul ukrutný víchor. Oheň sa toľkou silou šíril, že za hodinu 93 domov čiastočne pozbavil strechy, čiastočne srúcal až do gruntu, takže len rumy ostaly.
Bol to hrozný pohľad.
Mohol si vidieť tu ľudí bežať, tam zvieratá, tí nariekali, tie ručaly, lebo nemali prístrešia, ktoré by ich bolo prijalo. Ani smútok nechýbal. Štyria ľudia zhoreli, traja sa zadusili. Tu vdova muža oplakávala, tam matka dietky, tam zas priateľ priateľov. Nevedel si, koho máš tešiť. Spoločného úžasného nešťastia bola i fara účastná, ktorej nielen strecha bola zničená, ale aj jej steny sa srúcaly, takže všetko, čo plameň nezničil, na vnivoč vyšlo. Farár nemohol nič ochrániť, iba knihy, šatstvo a nábytok musel ponechať plameňom a dívať sa na svoju a všetkým spoločnú zkázu. A tak zhorely aj všetky matrikule. Preto sa započala táto nová kniha mnou Jánom Jurajom Prukerom, farárom v Recse.“
Zvon z r. 1923
Reliéf na veľkom zvone
Od tejto doby sú písané nové matriky i farská kronika, odkiaľ som čerpal najviac informácii pre túto publikáciu.
V roku 1856 vznikol požiar na fare, pri ktorom zhoreli všetky budovy, okrem dvoch izieb na ulicu. Pri oprave fary bola pristavaná tretia izba na ulicu a pod ňou izba pre kaplána.
V roku 1910 k fare pristavali letnú kuchyňu a nad ňou kanceláriu fary.
6. júna 1930 bola na budove fary pri príležitosti 60. výročia založenia Spolku Svätého Vojtecha odhalená pamätná tabuľa venovaná Móricovi Alsterovi.
Pamätná tabuľa Móricovi Alsterovi na farskej budove z roku 1930
V roku 1937 navštívil račiansku faru Andrej Hlinka, ktorý sa prihovoril občanom.
Andrej Hlinka v Račištorfe v roku 1937, na dvore fary
3. decembra 1938 navštívil račiansku faru Karol Sidor s členmi autonómnej vlády a funkcionármi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (zápis o tom je v pamätnej knihe obce).
26. januára 1939 navštívila faru delegácia s prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom Tisom a 16. októbra 1939 celá slovenská vláda.
Dr. Jozef Tiso so sprievodom na dvore račianskej fary, rok 1939
Račištorfčania v prezidentskom paláci, rok 1941
23. januára 1942 zomrel vo veku 67 rokov farár Vojtech Rudroff – školský dekan, národovec, bojovník za slovenskú samostatnosť, ktorý v Rači pôsobil 33 rokov. Na jeho pohrebe sa zúčastnili všetci vtedajší slovenskí biskupi a vo veľkom počte i klérus.
V roku 1970 opravili faru, urobili kanalizáciu a vybudovali hygienické zariadenie.
V roku 1989 bola fara kompletne zrenovovaná a zmodernizovaná. Ďalšiu modernizáciu fary uskutočnili v rokoch 1999, keď opravili krov strechy, položili novú strešnú krytinu. Budove fary bola pri tejto príležitosti vrátená historizujúca fasáda.
Evanjelický kostol a. v.
Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1835, po tom, čo sa v roku 1834 osamostatnila račianska evanjelická obec od bratislavskej evanjelickej obce, hoci dejiny evanjelickej cirkvi v Rači siahajú omnoho hlbšie – do 2. polovice 16. storočia. Povolenie na stavbu kostola a pozemok získali račianski evanjelici od grófa Antona Pálffyho. Pozemok, ktorý sa nachádzal na mieste dvoch pustých urbariálnych domov, bol však veľmi vlhký a staviteľ vypočítal, že upravenie pozemku na stavbu prekročí rozpočet samotnej stavby. Na zásah seniorálneho inšpektora Pavla Škultétyho dostali račianski možnosť vybrať si nový pozemok na stavbu kostola a 4. augusta 1834 sa rozhodli pre terajšie miesto.
Evanjelický kostol a. v. na Alstrovej ulici
Základný kameň položili už 6. augusta a 7. augusta sa začalo so stavbou. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. 27. septembra už stáli hotové múry a pred príchodom zimy bola strecha pokrytá bielymi bridlicami. Vo februári 1835 práce pokračovali tak úspešne, že 17. mája 1835 kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola činili 14 447 florenov. Kostol bol postavený za 9 mesiacov.
Na posviacke kostola sa zúčastnil i vtedajší katolícky farár, kanonik Adam Hájek, ktorý do farskej kroniky urobil o tom zápis; priložil k nemu pieseň, ktorá sa spievala pri posviacke chrámu. Pieseň je písaná po nemecky, švabachom.
Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich, ktorý v Rači žil až do svojej smrti v roku 1846.
Kostol bez veže - kresba
Titulná strana piesne z roku 1835 pri posviacke kostola
V roku 1851 bol do kostola dodaný organ, ktorý postavil Martin Čaško z Brezovej.
Pre účely fary bola v roku 1858 za pôsobenia farára Gustava Mockovčáka zakúpená bývala kúria mariatálskych paulínov. V roku 1877 bola fara obnovená a 24. júna v tom roku bola vykonaná kanonická vizitácia.
V roku 1905 – za pôsobenia Otta Schulzeho bola ku kostolu pristavaná veža, ktorú projektoval architekt I. B. Kauser a postavil J. Terebes. Na vežu boli 22. augusta 1905 umiestnené, ako dar obetavých veriacich, tri zvony. Zhotovila ich šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera. Veľký zvon s váhou 710 kg má maďarský nápis: „Zo zbierky veriacich dala odliať račišdorfská evanjelická obec a. v. 1905.“ Stredný zvon vážil 334 kg a mal maďarský nápis: „Pre račišdorfskú evanjelickú obec a. v. dali uliať Michal Wenzl starší a manželka Juliana rodená Folrichová 1905.“ Malý zvon vážil 199 kg a mal maďarský nápis: „Pre račišdorfskú evanjelickú obec a. v. dali uliať Pavel Gschweng starší a manželka Katarína, rodená Wenzlová, Pavel Gschweng mladší a manželka Róza, rodená Pražáková, Juliana Petschuchová, Bedrich Kompauer a manželka Juliana Gschwengová 1905.“ Vežové hodiny dodal Ferdinand Winkler z Bratislavy.
Súčasne so stavbou veže, sa uskutočnila aj prestavba kostola do súčasného stavu.
Bývalá kúria mariatálskych paulínov na Alstrovej ulici
Pohľadnica Račištorfu, rok 1905
Pohľadnica Račištorfu, rok 1912
Evanjelická fara a kostol s vežou
Evanjelický kostol - interiér
Organ v evanjelickom kostole z roku 1851
Posviacka veže a prestavby kostola sa konala 1. októbra 1905; vykonal ju biskup Baltik.
Posviacka nových zvonov pre ev. kostol v roku 1935 (ev. farár D. Alexy, starosta M. Lednár, biskup Baltik)
Posviacka nových zvonov pre ev. kostol v roku 1935 (ev. farár D. Alexy, starosta M. Lednár, biskup Baltik)
Na posviacke veže evanjelického kostola sa zúčastnil aj vtedajší račišdorfský katolícky farár Štefan Bezák. V tomto období žilo v Račišdorfe 754 evanjelikov.
Otto Schulze vydal na pamiatku stavby a posvätenia veže i zvonov brožúrku pod názvom Erinerungs buchlein an die Turm und Glocken Weihe der Ewangelichen Kirchengemeide A. C. zu Récze.
16. septembra 1918 boli na vojenské účely zabavené dva zvony a tiež veľké píšťaly z organa. Ostal len veľký zvon s váhou 710 kg.
Pri 100. výročí postavenia kostola v roku 1935 zadovážili obetaví veriaci nové zvony namiesto tých, ktoré padli za obeť prvej svetovej vojne.
Generálnu opravu kostola uskutočnil za svojho pôsobenia Dr. Ján Michalko, ktorý bol zborovým kazateľom v rokoch 1955 až 1959. Kostol opravili zvonka i zvnútra.
K 150. výročiu postavenia kostola (1985) opravili vonkajšiu fasádu a chrám zvnútra vymaľovali.
Kostol je jednopriestorový sieňového typu na oválnom pôdoryse s predstavanou vežou na osi kostola. Interiér je po stranách členený pilastrami.
V nástupnej časti sa nachádza murovaná drevená empora.
Stĺpový dvojetážový rokokový oltár s kazateľnicou je z 2. polovice 18. storočia. V spodnej časti pod kazateľnicou je obraz Krista na Olivovej hore. Po stranách kazateľnice guľaté stĺpiky so štylizovanými hlavicami nesú volútový nadstavec s obrazom sv. Trojice.
Pred oltárom sa nachádza rokoková kamenná krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia kalichového tvaru s vrchnákom so sochou Krista a Jána Krstiteľa. V pravej časti kostola pred lavicami je soška Dr. Martina Luthera.
Na čelnej stene kostola vpravo sa nachádzajú dve pamätné tabule s menami padlých veriacich v I. a II. svetovej vojne.
Dejiny evanjelickej cirkvi v Rači
Keď sa učenie Martina Luthera rozšírilo, reformácia našla v Rači dobrú pôdu. Ochrancu mala v osobe grófa Siegfrieda Kolonicha (Koloniča), ktorý veľa urobil pre vznikajúce evanjelické zbory. Za svojho dvorného kazateľa si do svojej kúrie pozval Ondreja Reisa, ktorý zároveň pôsobil ako prvý kazateľ račianskeho evanjelického zboru. Súčasťou kúrie grófa Koloniča bola kaplnka, ktorá sa stala prvým evanjelickým chrámom v Rači.
Koloničova kúria a kaplnka, stav v roku 1935
Obecný dom a kúria, Račianska pamätná izba, rok 2001
V kronike farského kostola sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici, na str. 394 sa píše, že za reformácie zabrali katolícky kostol evanjelici a k prvým duchovným patril od roku 1580 reverend Ondrej Reis.
V čase od roku 1590 po viedenský mier roku 1606 chodili do Rače na služby Božie a k Večeri Pánovej aj evanjelici z Bratislavy. V roku 1610 povolali Ondreja Reisa do Bratislavy. Po ňom nastúpil ako duchovný Urban Hospitius, ktorý mal vizitáciu v roku 1613. Potom bol kazateľom v Rači Rudolf Műller. Račianski evanjelici boli nemeckej národnosti.
V tej dobe platilo „Cuius regio, eius religio“ – koho zem, toho náboženstvo a podľa feudálnej zásady museli poddaní prijať vierovyznanie zemepána.
Farský kostol bol katolíkom vrátený až v roku 1629. V záznamoch farskej kroniky sa uvádza, že sporné otázky týkajúce sa kostola sa doriešili až v roku 1637, keď dal zemepán gróf František Keglevič vyhnať vtedajšieho evanjelického kazateľa Rudolfa Műllera z obce.
V dobe protireformácie za Leopolda I. (1657 – 1705) zbor stratil svoje majetky a evanjelici sa k počúvaniu Božieho slova tajne stretali v pivniciach. Lepšie časy nastali až po vydaní Tolerančného patentu 25. októbra 1781 Jozefom II. Nastolil slobodu vierovyznania a povolil stavať v obciach so 100 evanjelickými rodinami modlitebne, ale bez veže a zvonov, tzv. artikulárne kostoly. Keďže račianski evanjelici nemali kostol, chodili na služby Božie do Bratislavy.
Prvú evanjelickú školu postavili v roku 1812 na mieste terajšej fary. Od roku 1833 až do roku 1849 funkciu učiteľa zastával zároveň kňaz. (O evanjelickej škole ďalej v stati „Školy v Rači“.)
16. marca 1834 nastúpil ako kazateľ evanjelického zboru v Rači Ján Pospich. Prvého mája 1834 sa račišdorfská evanjelická obec osamostatnila od evanjelickej obce bratislavskej. Z jednej školskej miestnosti si urobili modlitebňu, kde konal služby Božie Ján Pospich. Modlitebňa bola malá, a tak pomýšľali postaviť kostol. Po mnohých žiadostiach gróf Anton Pálffy dal povolenie na stavbu kostola, s ktorou začali 6. augusta 1834 a dokončili ho v roku 1835. V tom čase bolo v Rači 80 evanjelických rodín, 8 rodín založených na zmiešaných manželstvách, zbor mal celkom 402 duší.
Po Pospichovej smrti, ktorý tu zomrel v roku 1846, miesto kazateľa prevzal Ľudevít Ferdinand Bukva, ktorý tu tiež pôsobil až do svojej smrti 8. apríla 1858. Po Bukvovi sa stal kazateľom Gustáv Mockovčák, rodom z Pezinka, ktorý prišiel do Rače po skončení štúdií 8. augusta 1858. Mockovčák zomrel veľmi mladý v roku 1861, mal len 28 rokov. Po ňom prišiel Gustav Polevkovič, ktorý študoval na nemeckých univerzitách v Halle, Lipsku, Jene a v Berlíne. Do Rače nastúpil 9. februára 1862, účinkoval tu do 1. apríla 1900, keď odišiel do dôchodku, ktorý trávil v Bratislave, kde v roku 1910 zomrel.
30. septembra 1900 prišiel do Rače Otto Schulze. 13. a 14. apríla 1901 vykonal vizitáciu biskup Dr. Bedrich Baltik.
V roku 1905 oslávil rechtor Tim štyridsaťročné jubileum učiteľovania. V roku 1911 bol za rechtora vyvolený Rudolf Kottler.
Otto Schulze v Rači pôsobil do roku 1933 a po ňom nastúpil ako kazateľ Dezider Alexy, ktorý tu pôsobil v rokoch 1933 až 1941.
V rokoch 1941 až 1945 pôsobil v Rači farár Eduard Drgala, ktorý pri svojom odchode do Nemecka vzal aj všetky dokumenty evanjelického zboru; najstaršia evanjelická matrika pochádzala z roku 1825. Terajšia budova fary bola postavená v roku 1933.
Po druhej svetovej vojne bol v Rači založený slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor. Od roku 1945 bol farárom Bohumil Kadlečík.
Generálnu opravu chrámu uskutočnil za svojho pôsobenia Dr. Ján Michalko, ktorý bol zborovým kazateľom v rokoch 1955 až 1959. Kostol opravili zvonka i zvnútra.
Dr. Július Janko bol farárom zboru v rokoch 1959 až 1975. Za jeho pôsobenia bolo na fare zavedené ústredné kúrenie a zakúpená garáž.
Po jeho smrti sa stal farárom Dr. Pavel Kolarovský. Za jeho pôsobenia bol kostol vymaľovaný a obnovilo sa zariadenie interiéru, ako aj nátery strešných častí veže a kostola. Podkrovie fary upravili na zborovú sieň. K 150. výročiu postavenia kostola (1985 ) opravili vonkajšiu fasádu a chrám zvnútra vymaľovali. Po smrti Dr. Kolarovského tu ďalej pôsobila jeho manželka až do roku 1995.
Od roku 1995 tu pôsobí ako farár Dušan Kováčik.
Evanjelický kostol v zajatí vinohradov
Kostol Panny Márie Pomocnice
kresťanov na cintoríne v Rači
Kostol bol postavený v roku 1937 ako náhrada za erdődyovskú kaplnku, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí a slúžila až do roku 1935. Po rokoch vyjednávania a rokovaniach (1931 – 1935) ju so súhlasom rímskej kúrie odpredali obci na stavbu nového obecného domu. Obec poskytla na stavbu kostola náhradný pozemok na cintoríne a za obnos získaný z predaja bývalej kaplnky a dvoch k nej prislúchajúcich viníc sa 13. júla 1936 začalo so stavbou nového kostola.
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne v Rači
Projekt kostola vyhotovil račiansky rodák, architekt František Krížik. Vzhľadom na novú výstavbu v obci, kde v tejto lokalite už vtedy stálo asi 300 nových domov, mal kostol slúžiť predovšetkým pre túto novobudovanú časť Rače. Zámer projektu bol, aby sa v budúcnosti kostol mohol rozšíriť prístavbou až pre 1000 ľudí.
Stavbu kostola realizovala firma Kroc z Bratislavy v priebehu jedného roka. Podľa návrhu architekta Berka oltár z kararského mramoru dodalo a postavilo Chrámové družstvo z Pelhřimova. Lavice do kostola sa použili zo zrušenej bývalej Erdődyovskej kaplnky. V novom kostole nad oltár umiestnili sochu Panny Márie Pomocnice kresťanov z bývalej kaplnky. Sochu dal vyhotoviť ešte farár Móric Alster u pätikostolského sochára Albína Jirátka (posvätená bola 2. 2. 1895 ).
Nový kostol pred posviackou v roku 1937
Náklady na stavbu kostola predstavovali 171 140 Kč a oltár bol zakúpený za 9 460 Kč. Posviacku nového kostola 27. júna 1937 vykonal J. E. Michal Bubnič, rožňavský biskup, rodák z neďalekého Pajštúna, teraz Borinka, priateľ račištorfského farára, dekana Vojtecha Rudroffa (1908 – 1942).
Obecné zastupiteľstvo v sprievode k posviacke kostola
V roku 1968 opravili a vymaľovali interiér kostola a z českého pohraničia zakúpili do kostola starší organ. Posviacku obnoveného kostola v januári 1969 vykonal trnavský biskup J. E. Dr. Ambróz Lazík.
Oltár, rok 1968
Úprava sanktuária podľa II. vatikánskeho koncilu („oltár tvárou k ľudu“) urobili v roku 1970. Pôvodný mramorový oltár prestavali tak, že sa zachovali všetky jeho časti. Nástupné schody k oltáru upravili a v kostolnej časti položili novú dlažbu.
Oltár, rok 1970
V roku 1977 obetaví veriaci do kostola svojpomocne vyhotovili nové lavice kovovej konštrukcie. V rokoch 1991 – 1996 uskutočnili rekonštrukciu kostola podľa návrhu architekta D. Bereca za spolupráce architektov M. Bašu a B. Polomovej. Urobili prístavbu sociálneho zariadenia k sakristii, prístavbu kotolne (doteraz sú nefunkčné), zastrešili ploché strechy kostola a prestavali sanktuár do súčasnej podoby. Pôvodný oltár z roku 1937 a sochu Panny Márie Pomocnice kresťanov z roku 1895 odstránili a nahradili novým vybavením. Sakristiu zariadili novým nábytkom, okná kostola vymenili za plastové s dvojsklom a rozmerovo upravili. Bola zhotovená nová elektroinštalácia a osvetlenie kostola, nový rozhlas a elektrifikácia zvonenia. Do kostola bola zakúpená nová Krížová cesta.
Konsekráciu obnoveného kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov 23. mája 1996 vykonal J. E. arcibiskup Mons. Ján Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej diecézy.
Oltár, rok 1996
V roku 1999 celý objekt kostola zateplili, vyhotovili nový povrch fasády a zároveň zrekonštruovali aj kríž na veži. V sanktuáriu bol osadený bohostánok z pôvodného mramorového oltára z roku 1937. V roku 2001 do kostola nainštalovali elektrické-infražiaričové vykurovanie.
25. januára 2002 neznámy páchateľ odcudzil priamo z oltára kostola vystavenú monštranciu so sviatosťou oltárnou. Aby sa takto znesvätený kostol mohol naďalej používať, uskutočnila sa 26.1. 2002 osobitná pobožnosť zmierenia s posviackou, ktorú vykonal generálny vikár Dominik Tóth, pomocný biskup bratislavsko-trnavskej diecézy.
Kostol po zateplení fasády v roku 1999
0 komentárov:
Zverejnenie komentára