RAČA Z dejín a pamiatok obce
1. VZNIK OBCE A JEJ NÁZVU
2. VÝVOJ OBCE
3. KOSTOLY
4. SOCHY
5. KRÍŽE
6. POMNÍKY V OBCI
7. POMNÍKY NA CINTORÍNE
8. BUDOVY
9. STUDNE
10. HISTÓRIA ŠKÔL
11. OSOBNOSTI NA FARE
5. KRÍŽEKamenný kríž pri farskom kostole
na Alstrovej ulici
Kríž dal postaviť Ján Andrašovič s manželkou Klárou v roku 1800. V roku 2000 mal kríž 200 rokov. Najspodnejší podstavcový kameň je z roku 1888, keď bola vykonaná aj prestavba kostola za farára Mórica Alstera. Železná ohrada okolo kríža je z roku 1922. Kríž pôvodne stál pod veľkým košatým javorom, na úrovni fary, v terajšom parčíku. Do kostolného nádvoria kríž premiestnili pri úprave ulice a chodníkov. Kríž bol renovovaný v roku 1939 a v roku 1988, vtedy mu dorobili aj chýbajúce ľavé rameno, odlomené v roku 1969 pri odstraňovaní stromov okolo kostola.
Kamenný kríž pod „Rinzlami“
na rohu ulic Hybešova a Žitná
Kríž sa nachádza za oplotením objektu Autobazár a autodielňa, predtým záhrady pri rodinnom dome záhradníka Krutila. Kedysi stál na začiatku obce od Bratislavy pri hlavnej ceste pod vinicami Rinzle, ktoré siahali až sem. Nápis na kríži:
„Chceli Kdo za mnou prijiti
zapri sebe sám a vezmi
Kríž svuj a nasleduj mne“
Mat. 16. K. 24. zv.
1878
Založila K. Dostál r. 1844
K. Dostál je meno Kataríny – dcéry kováčskeho majstra Františka Dostála, syna račišdorfského kováčskeho majstra Michala Dostála, ktorý bol v meruôsmych rokoch (1848 – 1849) náčelníkom dobrovoľníckej straže národnej gardy v Rači.
Fundačná listina č. 27. o kríži hovorí:
Niže podpisani Richtar, a Prisažni Obci Mestečka Ratzerdorfa pritomnim wiznawame; že zdejši suseda Zuzana Dosztal, po nebohem Michalovi Dosztal, susedowi, a Kowacskem Majstrowi zdejšem pozustala Wdowa z Majetnosti swej štiricet zlatich we stribre pri zdejšem Chramu Boži ku Križu, kteri neboha jeji cera Catharina pod Rinzle Winohradi postawit dala w mene Fundacie založila. Čo že temu tak jest, nasima Menami podpisi, a obecni Mestečka tohoto Pečatku potwrdujeme, w Raczerdorfe dne 27-ho Aprila 1844.
Podpisali: Jozef Bednarics - Richtar, Jakub Krampl - Prisažní, Jozef Lednar, Prisažni
Coram me Christophore Bednarik mp Juratus Notar
Fundačná listina potvrdená a schválená, pre farára Rače.
Dané v Trnave 21 – ho Novembra 1844.
V roku 1930 p. Martin Lednár daroval ku krížu železnú ohradu.
Kamenný kríž „Pri Pastierni“
na konci Ulice pri Vinohradoch
Zo zápisov vyplýva, že pôvodný kríž tu bol postavený už v roku 1850 na konci obce pri hlavnej ceste do Svätého Jura. V týchto miestach obce bola obecná „Pastierňa“ a podľa nej dostal názov aj kríž. Stojí v záhradke rodinného domu Františka Ďurďoviča na ulici Pri vinohradoch. Začlenením do záhradky rodinného domu ho v päťdesiatych rokoch zachránili pred zlikvidovaním. Nachádza sa pri električkovej trati, zastávka „Pri vinohradoch“, Púchovská ulica – cesta č. 502.
Terajší kríž pochádza z roku 1908 a je na ňom nápis:
Klaniame sa Tebe, Pane Ježiši
Kriste a dobrorečíme Tebe
lebo krížom svojím svatým si
vykúpil svet.
Ku krížu sa viaže Fundačná listina č. 28. zo dňa 22. mája 1849, v ktorej sa uvádza, že nebohá Julianna Ivaničová, rodená Habereiter, obetovala 24 zlatých v striebre na kríž pod „Dolnýma Záhumenicami“.
Podpísaní sú:
Richtár - Michal Lednár, prísažný - Anton Gajer a notár Krištof Bednárik.
V roku 1930 obecné zastupiteľstvo darovalo ku krížu pri svätojurskej ceste železnú ohradu.
Drevený kríž „Pri Leitbruhme“
na Stupavskej ulici
Nachádza sa nad evanjelickým kostolom v časti nazývanej „Štrajcle“. Podľa zápisov bol postavený v roku 1816 v blízkosti studne, ktorú volali „Lajprún“. Nazýval sa aj Ruženský kríž, o ktorý sa starali členovia Spolku svätého ruženca.
Podľa fundačnej listiny z 8. apríla 1862 Ondrej Bordáč 10. marca 1860 zložil na opravu a zachovanie Ruženského kríža 5 zlatých.
K tomuto krížu sa chodilo s procesiou na „Krížové dni“, naposledy ešte v päťdesiatych rokoch. Stojí pri ceste, po ktorej chodili pútnici na púte do Marianky.
Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Hodnoverné historické záznamy o ňom existujú až od usadenia rehole paulínov v Mariatáli z roku 1377.
Brychtov kamenný kríž
Nachádza sa v lesoparku v blízkosti Malej bane v nadmorskej výške 360 m. Pôvodne stál nad hlbokou a strmou cestou, ktorá slúžila pre zvoz dreva. Postavili ho na pamiatku tragickej smrti furmana Štefana Brychtu, ktorý na tomto mieste zahynul pri zvoze dreva. Táto udalosť sa prihodila asi okolo roku 1875, keď pri vezení fúry dreva z hory na strmej hlbokej ceste spadol z voza pod kolesá a na mieste zahynul. Pôvodný kamenný kríž je poškodený, mramorová tabuľa, na ktorej bola opísaná celá tragická udalosť, je odstránená a reliéf zobrazujúci túto príhodu je znehodnotený.
Horný drevený kríž
Kedysi stál pred rázcestím dvoch ciest vedúcich do Marianky. Jedna sa nazývala „Hlavná cesta“ a druhú volali „Manina“. Hlavná cesta bola pre pútnikov najschodnejšia, najviac používaná a vyúsťovala v Marianke pri Svätej studni. Druhá cesta viedla okolo mariatálskeho pasienku a vyústila v Marianke na vrchu „Kalvária“. Bola náročnejšia, i keď ju volali skratkou a vyhovovala viac mladším.
Dolný drevený kríž
nazývaný Červený kríž
z roku 1815
Nachádza sa vo veľmi peknom lesnom prostredí, vybavenom na oddych v prírode a zariadením na rozptýlenie a hry detí. Je tu možné príjemne si oddýchnuť aj v prípade nepriazne počasia. Okolo tohto kríža vedie značkovaná cesta do Marianky. Kríž aj celé priestranstvo je dobre udržiavané.
Horvátov drevený kríž
z r. 1948 – stojí pri asfaltovej ceste
vedúcej na Biely kríž za Slalomkou
Kríž postavili na pamiatku tragickej smrti 21-ročného študenta medicíny Ivana Horváta z Rače, ktorý tam zahynul v silnej zime 25. februára 1948.
Opis tragickej udalosti v podaní jedného z účastníkov:
Bolo to jedného februárového rána roku 1948, keď vlaky pre množstvo snehu a záveje ostali zaviate pri Pezinku. Do školy sa nedalo dostať pre dopravnú kalamitu. Vtedy okrem vlaku nebolo iného dopravného prostriedku z Rače do Bratislavy.
Ako využiť takto naskytnutý sa voľný deň? Hneď vznikol nápad: „Poďme sa lyžovať!“ Dohodla sa hodina stretnutia a hurá domov pre lyže. Takmer všetci, čo sme vtedy cestovávali vlakom, išli sme lyžovať. Udaný smer a cieľ bola horáreň „Biely kríž“, kde bol horárom Štefan Kocmunda zo Svätého Jura. V horárni mal jednu miestnosť pre turistov, kde poskytoval aj malé občerstvenie; najmä v zime dobre padol horúci čaj.
Tu sa skupinky porozdeľovali podľa zdatnosti a pokračovalo sa v lyžovaní. Keď už bolo lyžovačky dosýta, bolo treba poberať sa i domov. Čas veľmi rýchle plynul a podaktorí ešte zostali. Len keď sa k večeru rozchýrila správa o smrti nášho priateľa, ktorý na spiatočnej ceste zahynul na vyčerpanosť, slabosť srdca a podchladenie“.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára