Materiály z e-knihy
RAČA Z dejín a pamiatok obce
RAČA Z dejín a pamiatok obce
RAČA Z dejín a pamiatok obce
1. VZNIK OBCE A JEJ NÁZVU
2. VÝVOJ OBCE
3. KOSTOLY
4. SOCHY
5. KRÍŽE
6. POMNÍKY V OBCI
7. POMNÍKY NA CINTORÍNE
8. BUDOVY
9. STUDNE
10. HISTÓRIA ŠKÔL
11. OSOBNOSTI NA FARE
4. SOCHYSocha sv. Jána Nepomuckého
pred farským kostolom
na Alstrovej ulici
Pôvodne stála na námestí pred kúriou. V roku 1945 pochovali pred túto sochu vojakov Červenej armády, padlých v Rači pri prechode fronty (3. 4. 1945).
Neskôr pred sochu postavili mohutný pomník, ktorý zaberal celý stred námestia. Po vybudovaní centrálneho cintorína a pomníka na Slavíne boli všetci vojaci ČA, pochovaní na rôznych miestach, sústredení a sú uložení na Slavíne.
V roku 1953 musela byť socha „z prevádzkových dôvodov“ z námestia odstránená, a preto ju v záujme jej záchrany premiestnili k farskému kostolu.
Sochu postavili na námestie začiatkom 18. storočia a stála nad sútokom dvoch potokov, ktoré ďalej tečú dolu terajšou Detvianskou ulicou už ako jeden potok. Jeden z potokov priteká z horného konca, teraz Alsterova ulica, a ďalej z Knižkovej doliny. Druhý zo začiatku dolného konca, teraz ulica Pri vinohradoch, z Kopaníc a ďalej až od Slalomky.
Z historických zápisov sa dozvedáme, že roku 1753 grófka Terézia Erdődyová založila fundáciu na údržbu tejto sochy a na slúženie svätých omší ku cti tohto svätca. Omše sa slúžili v bývalej kaplnke, ktorá bola súčasťou kúrie. Pri slávnosti procesii na sviatok Božieho Tela bol pri tejto soche jeden zo štyroch oltárov.
Prepis fundačnej listiny č. 19. týkajúcej sa sochy:
Mi Richtár, a Prísažní Obci Račišdorfskej prítomnim vyznávame svedomite, že na sochu svätého Jána Nepomuckého v Mestečku tomto stojacej nasledovne fundácie obetované sú:
Od nebohého Jána Cícha dar roku 1835 osem zlatých, ve stríbre, od pritelu nebohého Jána Halinkoviča a jeho manželky Beti Luknár deset zlatých, Na které v našej pritomnosti obetovane poručenstvi písomne svedectvi s podpismi našima dávame.
Socha sv. Floriána
Socha sa nachádza na mieste, kde v roku 1732 hrozný požiar zavŕšil svoje skazonosné dielo, pri ktorom zhorelo 93 domov a zahynulo 7 ľudí.
Bolo to 30. mája 1732 asi o pol štvrtej popoludní, keď za silného vetra rýchle sa šíril vzniknutý požiar na hornom konci obce a behom hodiny zachvátil väčšiu časť hornej strany ulice. Zhorela aj fara a všetky dokumenty. Vtedajší farár Juraj Pruker si zachránil len holý život. Od tej doby začali písať nové matriky a kroniku. Na prvej strane novej kroniky je opísaná táto udalosť a krátka história o Rači, ktorú napísal notár Krištof Bednárik.
V brožúre RAČA z roku 1967 sa uvádza, že baroková socha sv. Floriána pochádza z roku 1721 a stála pred tzv. Mizeráckou kúriou, ktorá bola majetkom rehole Milosrdných bratov. Starý objekt kúrie už je zbúraný a na jeho mieste stojí nový rodinný dom. V záhumní stojí vila, ktorá sa tiež nazýva „Mizerácka“, teraz už ako rodinný dom.
Obec sa zaviazala uctiť si tohto svätca, aby ju ochraňoval „od ohňa“ (zápis vo FV č. 5 /1929). Na sviatok sv. Floriána 4. mája sa konala procesia k jeho soche, kde bola vykonaná pobožnosť.
Požiare sužovali obyvateľov obce veľmi často. Druhý veľký požiar, pri ktorom zhorelo 152 domov, vznikol 18. apríla 1861 na dolnom konci obce. Vtedajší farár Ján Bachta robil zbierky na vyhorelcov a zozbieral 3000 zlatých, ktoré sa rozdali postihnutým.
Dom nachádzajúci sa za sochou sv. Floriána pochádza z polovice 17. storočia a nebol žiadnym z požiarov zasiahnutý. Je to jeden z najstarších zachovaných domov. Nie je však zapísaný v zozname pamiatkových objektov.
K soche sv. Floriána sa viaže Fundačná listina č. 26, testament Jozefa Juričkoviča, napísaný dňa 4. decembra 1843. Uvádza sa v ňom:
V mene Svätej a Nerozdielnej Trojice ja dolu podpísaný v ťažkej nemoci postavený zo svojho majetku môjho porúčam 10 zlatých v mene fundácii soche svätého Floriána, ako moju poslednú vôlu.
Podpísaní: richtár – Jozef Bednarič, prísažný – Tomáš Sornic, svedok – Anton Kohút
notár – Krištof Bednárik
Po požiaroch, ktoré obec prežila, založili v roku 1882 Dobrovoľný Hasičský zbor v Račišdorfe a postavili hasičské depo (objekt, kde bola striekačka) na dolnom konci obce.
V tých rokoch nemala obec okrem potokov prakticky žiadne vodné zdroje. Nebolo vlastne ani čím hasiť. Studne, ktoré sa v obci nachádzali, boli len na prítokovú vodu (povrchovú vodu – z potokov), takzvané čistiarne. Ani jedna studňa nebola na pramenitú vodu. Vodovod bol do Rače zavedený „brigádnicky“ v roku 1948, po veľkom suchu v roku 1947. Vtedy nebolo v Rači vody – všetky studne vyschli. Vodu museli dovážať v cisternách z Bratislavy.
Koncom päťdesiatych rokov bola socha „náhodne“ zrútená a jej pozostatky sa uchovávali v stodole račianskej fary.
V roku 1992 z iniciatívy dobrovoľníkov – členov hasičského zboru a za podpory Miestneho úradu Rača sochu zreštaurovali a postavili na svoje miesto v pôvodnej podobe.
Božia muka so sochou sv. Urbana
vo vinici za Meoptou v Krasňanoch
Svätý Urban je patrónom vinohradníkov. Presný rok postavenia tejto božej muky z dostupných materiálov sa nepodarilo zistiť. Úcta k tomuto svätcovi je však taká stará ako samo vinohradníctvo. Vinohrady na tomto území boli už za doby rímskych légií na Zadunajsku.
Socha sv. Urbana na božej muke bola umiestnená vo výklenku, ktorý teraz zíva prázdnotou, pretože v päťdesiatych rokoch ju odcudzili. Nachádza sa tam len bronzová tabuľka s nápisom „Svätý Urban oroduj za nás“, ktorú dal vyhotoviť v roku 1993 vtedajší starosta Libor Pajdlhauser.
Socha sv. Urbana sa nachádza aj vo farskom kostole na bočnej stene pri hlavnom oltári a pochádza z oltára z r. 1901.
Materiály z e-knihy
RAČA Z dejín a pamiatok obce
RAČA Z dejín a pamiatok obce
0 komentárov:
Zverejnenie komentára